TÚŽIŠ robiť v zbore nejakú prácu alebo mať nejakú výsadu, ale nie je to možné? Možno je to niečo, čo si robil v minulosti a teraz to robí niekto iný. Alebo ti v tom bráni vyšší vek, zdravotné ťažkosti, finančné problémy či rodinné povinnosti. Možno si sa nejakej úlohy, ktorú si robil roky, musel vzdať kvôli organizačným zmenám. V každom prípade, možno máš pocit, že teraz neslúžiš Bohu do takej miery, do akej by si chcel. Ak si v takej situácii, je pochopiteľné, že si niekedy sklamaný. Čo môžeš robiť, aby si nezatrpkol, nebol nahnevaný a nepremohol ťa smútok? Ako si môžeš zachovať radosť?

O tom, ako si zachovať radosť, sa môžeme veľa naučiť od Jána Krstiteľa. Ján dostal od Jehovu výnimočné úlohy, no niektoré veci v jeho živote sa vyvinuli inak, ako si predstavoval. Zrejme nečakal, že strávi vo väzení viac času, než strávil zvestovaním o Ježišovi. No stále si udržiaval radosť. Čo mu pomáhalo? A ako si aj my môžeme zachovať radosť napriek sklamaniam, ktoré zažívame?

Jánova služba sa začala na jar 29 n. l. a jeho úlohou bolo pripraviť izraelský národ na príchod Mesiáša. Ľudí nabádal: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ (Mat. 3:2; Luk. 1:12–17) Ako na to reagovali? Prichádzali z veľkej diaľky, aby si ho vypočuli, a mnohí robili pokánie zo svojich hriechov a dávali sa pokrstiť. Ján Krstiteľ odvážne varoval aj samospravodlivých náboženských vodcov pred tým, čo ich čaká, ak sa nezmenia. (Mat. 3:5–12) A jeho služba vyvrcholila na jeseň 29 n. l., keď pokrstil Ježiša. Odvtedy ľudí povzbudzoval, aby nasledovali Ježiša, ktorý bol sľúbeným Mesiášom. (Ján 1:32–37)

Ježiš o Jánovej jedinečnej úlohe povedal: „Medzi tými, čo sa narodili zo žien, nebol vzbudený nikto väčší ako Ján Krstiteľ.“ (Mat. 11:11) Jánovi jeho služba určite  prinášala radosť. Podobne to cítia aj mnohí Boží služobníci dnes. Napríklad brat, ktorý sa volá Terry, slúži so svojou manželkou Sandrou celým časom vyše 50 rokov. Terry hovorí: „Za tie roky som dostal veľa krásnych úloh. Bol som priekopníkom, bételitom, zvláštnym priekopníkom, krajským aj oblastným dozorcom a teraz som opäť zvláštnym priekopníkom.“ Je prirodzené, že sme šťastní, keď dostaneme teokratické úlohy. No ako uvidíme z príkladu Jána Krstiteľa, ak si chceme zachovať radosť, keď sa zmenia naše okolnosti, vyžaduje si to úsilie.

Ján Krstiteľ si dokázal zachovať radosť, pretože bol vďačný za úlohy, ktoré mu Jehova zveril. Ako to vieme? Zamyslime sa, ako Ján zareagoval, keď sa počet jeho nasledovníkov po Ježišovom krste zmenšoval, zatiaľ čo počet Ježišových nasledovníkov sa zväčšoval. Jánových učeníkov to znepokojovalo, a preto mu povedali, že Ježiš „krstí a všetci idú k nemu“. (Ján 3:26) Ján im odpovedal: „Kto má nevestu, je ženích. Ale priateľ ženícha, keď stojí pri ňom a počuje ho, má veľkú radosť z hlasu ženícha. Preto sa táto moja radosť naplnila.“ (Ján 3:29) Ján nesúperil s Ježišom ani si nemyslel, že teraz, keď má Ježiš dôležitejšiu úlohu, je jeho služba už bezvýznamná. Práve naopak, vážil si svoju úlohu „priateľa ženícha“ a vďaka tomu si zachoval radosť.

Práve vďačnosť pomáhala Jánovi zachovať si radosť napriek tomu, že jeho služba nebola vždy jednoduchá. Napríklad od narodenia bol nazirejcom, a preto nemohol piť víno. (Luk. 1:15) Ježiš o Jánovi povedal, že „nejedol ani nepil“, čím poukazoval na jeho asketický spôsob života. No Ježiš ani jeho učeníci nemali také obmedzenia a žili ako ostatní ľudia. (Mat. 11:18, 19) Navyše Ján nevykonal žiadne zázraky, no vedel, že Ježišovi učeníci vrátane jeho bývalých nasledovníkov túto zázračnú moc dostali. (Mat. 10:1; Ján 10:41) Ján sa však nezameriaval na tieto rozdiely, ale horlivo si spĺňal úlohu, ktorú dostal od Jehovu.

Ak si aj my vážime úlohy, ktoré v súčasnosti máme v Jehovovej organizácii, udržíme si radosť. Terry, ktorého sme už spomínali, hovorí: „Každú úlohu, ktorú som dostal, som robil naplno.“ Keď spomína na to, čo zažil v službe celým časom, hovorí: „Nič neľutujem. Zostali mi nádherné spomienky.“

Čo nám pomôže, aby sme mali väčšiu radosť zo služby Jehovovi? Keď budeme premýšľať o tom, že máme výsadu byť „Božími spolupracovníkmi“. (1. Kor. 3:9) Potom budeme každú úlohu, ktorú dostaneme od Jehovu, považovať za výnimočnú. Radosť môžeme prirovnať k vzácnemu predmetu. Keď chceme, aby bol stále krásny, musíme sa oň starať. Podobne keď si chceme zachovať radosť zo služby Jehovovi, musíme stále premýšľať o tom, aká je to česť spolupracovať s Jehovom. Potom sa nebudeme porovnávať s inými ani si nebudeme myslieť, že to, čo my robíme pre Jehovu, nie je také dôležité ako to, čo preňho robia iní. (Gal. 6:4)

Ján si možno uvedomoval, že jeho služba sa čoskoro skončí, ale asi mu ani nenapadlo, ako nečakane sa jeho situácia zmení. (Ján 3:30) V roku 30 n. l., asi pol roka po Ježišovom krste, ho dal kráľ Herodes uväzniť. No ani tam Ján neprestal hovoriť o pravde. (Mar. 6:17–20) Čo mu pomohlo napriek všetkému zachovať si radosť? Bol zameraný na duchovné veci.

Vo väzení sa dopočul o tom, aké výsledky prináša Ježišova služba. (Mat. 11:2; Luk. 7:18) Bol presvedčený, že Ježiš je Mesiáš. No možno uvažoval, ako Ježiš naplní všetky biblické proroctvá o Mesiášovi. Keďže podľa proroctva sa Mesiáš mal stať kráľom, možno  si kládol otázku, či sa Ježiš zakrátko ujme vlády a oslobodí ho z väzenia. Ján chcel nepochybne jasnejšie pochopiť Ježišovu úlohu, preto za ním poslal dvoch svojich učeníkov s otázkou: „Si ten Prichádzajúci, alebo máme očakávať iného?“ (Luk. 7:19) Keď sa učeníci vrátili, Ján určite dychtivo počúval, keď opisovali, ako Ježiš zázračne uzdravuje ľudí. Ježiš chcel, aby Jánovi odkázali: „Slepí dostávajú zrak, chromí chodia, malomocní sú očisťovaní a hluchí počujú, mŕtvi sú kriesení, chudobným sa rozpráva dobré posolstvo.“ (Luk. 7:20–22)

Jána táto správa určite veľmi povzbudila. Bol to dôkaz, že proroctvá o Mesiášovi sa splnili na Ježišovi. Hoci ho Ježiš nevyslobodil z väzenia, bol si istý, že Jehova si jeho službu cení. A tak napriek tomu, čo zažíval, mal dôvod byť šťastný.

Aj my dokážeme znášať ťažkosti trpezlivo a s radosťou, keď sa budeme podobne ako Ján Krstiteľ zameriavať na duchovné veci. (Kol. 1:9–11) Pomôže nám v tom, keď si budeme čítať Božie Slovo a rozjímať o ňom. Tak si budeme pripomínať, že Jehova si cení všetko, čo preňho robíme. (1. Kor. 15:58) Terryho manželka Sandra hovorí: „Každý deň si prečítam kapitolu z Biblie. Pomáha mi to posilniť si vzťah k Jehovovi a zameriavať sa naňho, a nie na seba.“ Aj správy o tom, ako sa darí v službe našim bratom a sestrám, nám pomôžu viac sa zameriavať na Jehovu než na seba. Sandra dodáva: „Vďaka mesačnému vysielaniu televízie JW Broadcasting^® sa ešte viac cítime byť súčasťou Jehovovej organizácie a pomáha nám tiež udržiavať si v službe radosť.“

I keď Ján Krstiteľ oznamoval dobrú správu len krátko, robil to s „Eliášovým duchom a mocou“ a tak ako Eliáš, aj on „bol človek s pocitmi, ako sú naše“. (Luk. 1:17; Jak. 5:17) Ak budeme podobne ako Ján vďační a zameraní na duchovné veci, zachováme si v službe Jehovovi radosť bez ohľadu na to, čo zažijeme.