1. Čo Pavol pripomenul kresťanom?

KRESŤANIA sa zúčastňujú na pretekoch, v ktorých ide o život. Niektorí z nás sa zapojili do týchto pretekov len nedávno, zatiaľ čo iní bežia už celé roky. Všetci však chceme dobehnúť do cieľa. Povzbudenie, ktoré adresoval apoštol Pavol zboru vo Filipách, nám môže pomôcť, aby sme tieto preteky úspešne dokončili. V čase, keď Pavol napísal svoj list, niektorí členovia tohto zboru slúžili Jehovovi už veľa rokov. V kresťanskom behu bežali dobre, ale Pavol im pripomenul, že je potrebné, aby v ňom vytrvali. Záležalo mu na tom, aby sa podobne ako on snažili dobehnúť do cieľa. (Fil. 3:14)

2. Prečo Filipania veľmi potrebovali Pavlovu radu?

² Filipania veľmi potrebovali Pavlovo povzbudenie. Bratia a sestry znášali prenasledovanie už od vzniku tohto zboru. Všetko sa to začalo asi v roku 50 n. l., keď Pavol a Sílas zareagovali na pozvanie od Boha, aby „prešli do Macedónie“, a prišli do Filíp. (Sk. 16:9) Našli tam ženu, ktorá sa volala Lýdia. Keď jej Pavol hovoril o dobrej správe, „počúvala a Jehova otvoril dokorán jej srdce“. (Sk. 16:14) Zakrátko sa dala aj so svojou domácnosťou pokrstiť. Ale Diabol nezaháľal. Obyvatelia mesta privliekli Pavla a Sílasa pred mestských úradníkov a falošne ich obvinili z poburovania. Potom ich úradníci dali zbiť, uvrhli ich do väzenia a neskôr ich požiadali, aby odišli z mesta. (Sk. 16:16–40) Viedlo to k tomu, že sa vzdali? Vôbec nie! A čo bratia a sestry v tomto novovzniknutom zbore? Je chvályhodné, že ani oni sa nevzdali. Nepochybne ich veľmi povzbudil Pavlov a Sílasov príklad vytrvalosti.

3. a) Čo si Pavol uvedomoval? b) Čo budeme rozoberať v tomto článku?

³ Pavol bol rozhodnutý vytrvať v kresťanskom behu.  (2. Kor. 4:16) No vedel, že ak ho má úspešne dobehnúť, musí zostať zameraný na cieľ. Čo sa od neho môžeme naučiť? Aké novodobé príklady viery ukazujú, že môžeme vytrvať aj napriek ťažkostiam? A ako môžeme vďaka nádeji do budúcnosti vytrvať až do konca?

4. Čo Pavol robil, keď mal obmedzené možnosti na službu?

⁴ Zamysli sa nad tým, v akej situácii bol Pavol, keď písal list Filipanom. Bol v domácom väzení v Ríme, takže jeho možnosti na vydávanie svedectva boli veľmi obmedzené. Napriek tomu horlivo svedčil o pravde všetkým, ktorí ho prišli navštíviť, a písal listy zborom. Aj dnes veľa bratov a sestier nemôže vychádzať z domu, ale využívajú každú príležitosť na vydanie svedectva všetkým, ktorí ich prídu navštíviť. Píšu tiež svedecké listy ľuďom, ktorých nemôžeme zastihnúť v službe z domu do domu.

5. Čo podľa Filipanom 3:12–14 Pavlovi pomohlo, aby zostal zameraný na cieľ?

⁵ Pavol nedovolil, aby úspechy, ktoré dosiahol, alebo chyby, ktorých sa dopustil, odvádzali jeho pozornosť od služby Jehovovi. Povedal, že zabúda „na veci za sebou“, aby mohol siahať „po veciach pred sebou“, to znamená, aby úspešne dobehol do cieľa. (Prečítajte Filipanom 3:12–14.) Ktoré veci mohli odvádzať Pavlovu pozornosť? Mohli to byť napríklad úspechy, ktoré dosiahol v judaizme pred spoznaním pravdy. Pavol sa však na tieto veci pozeral ako na „množstvo smetí“. (Fil. 3:3–8) V službe mu mohli brániť aj pocity viny za to, že v minulosti prenasledoval kresťanov. No on to nedovolil. A nemyslel si ani, že v službe Jehovovi už toho urobil dosť. Stále sa v službe veľmi namáhal, a to napriek tomu, že zažil veľa ťažkostí, napríklad väzenie, bitie, kameňovanie, stroskotanie na mori a nedostatok jedla a oblečenia. (2. Kor. 11:23–27) Hoci toho už veľa dosiahol aj vytrpel, vedel, že musí v službe pokračovať. To isté by sme mali robiť aj my.

6. Čo patrí k „veciam za sebou“, na ktoré by sme mali zabúdať?

⁶ Ako môžeme napodobňovať Pavlov príklad a „zabúdať na veci za sebou“? Niektorých z nás možno trápia pocity viny za hriechy, ktorých sme sa dopustili v minulosti. Čo nám môže pomôcť, aby sme ich prekonali? Mohli by sme si dať za cieľ preštudovať námet o Kristovej výkupnej obeti. Keď si rozoberáme tento povzbudzujúci námet, rozjímame o ňom a modlíme sa, môžeme sa zbaviť neopodstatnených pocitov viny. Vďaka tomu sa nebudeme nejakým spôsobom trestať za hriechy, ktoré nám Jehova už odpustil. Pouvažuj o ďalšej veci, ktorú sa učíme od Pavla. Niektorí z nás sa vzdali sľubnej kariéry, aby mohli viac slúžiť Jehovovi. Môžeme si položiť otázku: Zabúdame na veci za sebou tak ako Pavol a neobzeráme sa s ľútosťou späť za materiálnymi výhodami, o ktoré sme prišli? (4. Mojž. 11:4–6; Kaz. 7:10) „Veci za sebou“ sa môžu vzťahovať aj na to, čo sme už vykonali v službe Jehovovi, alebo na skúšky, ktoré sme zniesli pre svoju vieru. Samozrejme, keď premýšľame o tom, ako nás Jehova v minulosti  požehnal a ako nám pomáhal, posilňujeme si k nemu vzťah. Mali by sme si však dávať pozor, aby sme sa neuspokojili s tým, čo sme už dosiahli, a nemysleli si, že svoj diel práce sme už vykonali. (1. Kor. 15:58)

7. Čo je podľa slov v 1. Korinťanom 9:24–27 potrebné, aby sme zvíťazili v pretekoch o život? Znázorni to.

⁷ Pavol dobre rozumel Ježišovým slovám: „Veľmi sa namáhajte.“ (Luk. 13:23, 24) Vedel, že sa musí podobne ako Kristus namáhať do konca života. Preto prirovnal život kresťana k pretekom. (Prečítajte 1. Korinťanom 9:24–27.) Bežci na pretekoch musia stále myslieť na to, že chcú dobehnúť do cieľa, a nesmú sa dať ničím rozptýliť. Napríklad bežci na pretekoch v meste musia bežať po trase vedúcej cez obchodné štvrte a iné miesta, ktoré by ich mohli rozptýliť. Vieš si predstaviť, že by sa nejaký bežec zastavil, aby si prezeral tovar vo výkladoch? Ak chce vyhrať, určite by to neurobil. Aj my sa musíme v našich pretekoch o život vyhýbať rozptyľujúcim činiteľom. Keď sme zameraní na cieľ a namáhame sa tak ako Pavol, potom získame odmenu.

8. O akých troch skúškach budeme uvažovať?

⁸ Teraz pouvažujme o troch skúškach, ktoré by nás mohli spomaliť v službe. Sú to nenaplnené očakávania, úbytok síl a dlhotrvajúce ťažkosti. Čo sa učíme od druhých, ktorí znášali podobné ťažkosti? (Fil. 3:17)

9. Ako by nás mohli ovplyvniť nenaplnené očakávania?

⁹ Nenaplnené očakávania. Je prirodzené, že túžime po splnení Jehovových úžasných sľubov. Aj prorok Habakuk túžil po tom, aby Jehova ukončil zlo v Judsku. Ale Jehova mu povedal, aby ďalej čakal na splnenie jeho sľubov. (Hab. 2:3) Keď sa Jehovove sľuby  nespĺňajú podľa našich predstáv, mohlo by to viesť k tomu, že by sme poľavili v horlivosti. Mohli by sme sa dokonca vzdať v našom kresťanskom behu. (Prísl. 13:12) Niečo podobné sa odohralo začiatkom 20. storočia. V tom čase mnohí pomazaní kresťania očakávali, že svoju nebeskú odmenu dostanú v roku 1914. Ako sa verní kresťania vyrovnali s tým, že ich očakávania sa nenaplnili?

10. Ako sa jedni manželia vyrovnali s nenaplnenými očakávaniami?

¹⁰ Zamysli sa nad príkladom dvoch verných Božích služobníkov, ktorí prekonali sklamanie z nenaplneného očakávania. Brat Royal Spatz bol pokrstený v roku 1908, keď mal 20 rokov. Bol si istý, že čoskoro dostane svoju nebeskú odmenu. Keď v roku 1911 požiadal o ruku sestru, ktorá sa volala Pearl, povedal jej: „Vieš, čo sa má stať v roku 1914. Preto bude najlepšie, keď sa čo najskôr vezmeme.“ Vzdali sa títo manželia svojho kresťanského behu, keď sa v roku 1914 nedočkali nebeskej odmeny? Nie, pretože sa sústreďovali v prvom rade na to, aby verne konali Božiu vôľu, a nie na nebeskú odmenu. Boli odhodlaní vytrvalo pokračovať v pretekoch o život. Royal a Pearl verne slúžili Jehovovi celé desaťročia, až kým nedokončili svoj pozemský beh. Aj ty určite túžiš po tom, aby Jehova posvätil svoje meno, obhájil svoje právo vládnuť a splnil všetky svoje sľuby. Buď si istý, že to všetko sa stane v čase, ktorý stanovil. Dovtedy sa naplno zapájaj do služby Bohu a nikdy nedovoľ, aby si pre nenaplnené očakávania v službe spomalil.

11., 12. Prečo môžeme ďalej verne slúžiť Jehovovi, aj keď nám ubúda síl? Uveď príklad.

¹¹ Úbytok síl. Bežci potrebujú veľa energie. Ale na to, aby si duchovne rástol, nepotrebuješ fyzickú silu. Často je to tak, že mnohí bratia a sestry, ktorým ubúda síl, vytrvávajú v kresťanskom behu. (2. Kor. 4:16) Napríklad brat Arthur Secord * slúžil v Bételi 55 rokov a vo veku 88 rokov už nemal veľa síl. Jedného dňa podišla k jeho posteli opatrovateľka, pozrela sa naňho a súcitne povedala: „Brat Secord, urobil si toho pre Jehovu veľmi veľa.“ Arthur však nežil iba minulosťou. Zahľadel sa jej do očí, usmial sa na ňu a povedal: „To je pravda. Ale to, čo sme urobili doteraz, nie je až  také dôležité. Podstatné je, aby sme zostali verní.“

¹² Možno aj ty slúžiš Jehovovi už veľa rokov a pre oslabené zdravie už nemôžeš robiť v službe toľko, koľko si robil v minulosti. Ale nezúfaj! Jehova si veľmi cení tvoju doterajšiu vernú službu. (Hebr. 6:10) A nezabudni, že tvoja láska k Jehovovi sa nemeria tým, koľko toho preňho robíš. Hĺbka tvojej oddanosti Jehovovi je zjavná z toho, že prejavuješ pozitívny postoj a robíš všetko, čo ti okolnosti dovoľujú. (Kol. 3:23) Jehova chápe, že naše možnosti sú obmedzené, a neočakáva od nás viac, ako mu môžeme dať. (Mar. 12:43, 44)

13. Aké povzbudenie čerpáme z príkladu Anatolija a Lidije?

¹³ Dlhotrvajúce ťažkosti. Niektorí Jehovovi služobníci znášajú ťažkosti a prenasledovanie už celé desaťročia. Napríklad Anatolij Meľnik * mal len 12 rokov, keď úrady zatkli jeho otca, uväznili ho a nakoniec ho poslali do vyhnanstva na Sibír, asi 7 000 kilometrov od jeho rodiny v Moldavsku. O rok tam bol poslaný aj Anatolij so svojou mamou a starými rodičmi. Časom mohli chodiť na zhromaždenia do susednej dediny, čo znamenalo ísť pešo asi 30 kilometrov v snehu a v mraze. Neskôr brat Meľnik strávil tri roky vo väzení, odlúčený od manželky Lidije a ročnej dcérky. Aj napriek dlhotrvajúcim ťažkostiam Anatolij a jeho rodina verne slúžili Jehovovi. Teraz má 82 rokov a slúži ako člen výboru stredoázijskej pobočky. Snažme sa napodobňovať Anatolija a Lidiju a naďalej robme v službe Jehovovi všetko, čo môžeme. (Gal. 6:9)

14. Čo si Pavol uvedomoval, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľa?

¹⁴ Pavol bol presvedčený, že svoj kresťanský beh úspešne dokončí. Bol pomazaným kresťanom a dúfal, že získa „cenu Božieho povolania hore“, teda v nebesiach. Uvedomoval si však, že ak má dosiahnuť tento cieľ, musí vynakladať úsilie. (Fil. 3:14) Pomocou zaujímavého znázornenia povzbudil Filipanov, aby zostali zameraní na cieľ.

15. Ako Pavol povzbudil Filipanov, aby sa usilovali o cieľ večného života?

 ¹⁵ Pavol Filipanom pripomenul, že ich „občianstvo je v nebesiach“. (Fil. 3:20) Prečo mali na to pamätať? V tých dňoch si ľudia veľmi cenili rímske občianstvo, lebo im prinášalo mnoho výhod. * Ale pomazaní kresťania mali vyhliadku na oveľa cennejšie občianstvo. V porovnaní s ním malo rímske občianstvo len malú hodnotu. Preto Pavol povzbudzoval Filipanov, aby sa správali „spôsobom hodným dobrého posolstva o Kristovi“. (Fil. 1:27) Pomazaní kresťania nám dávajú znamenitý príklad v tom, ako sa usilujú o cieľ večného života v nebesiach.

16. Čo musíme robiť podľa slov z Filipanom 4:6, 7?

¹⁶ Či už máme nádej na život v nebi, alebo v raji na zemi, všetci sa musíme usilovať, aby sme tento cieľ dosiahli. Bez ohľadu na naše okolnosti sa nesmieme obzerať späť za vecami, ktoré sme zanechali, ani nesmieme spomaliť v duchovnom pokroku. (Fil. 3:16) Niekedy sa nám môže zdať, že splnenie našich očakávaní sa oneskoruje. Možno nám ubúdajú sily. A je možné, že už dlho znášame rôzne ťažkosti a prenasledovanie. Nech už je naša situácia akákoľvek, „o nič sa úzkostlivo nestarajme“, ale úpenlivo prosme Boha o pomoc. Dá nám vnútorný pokoj, ktorý presahuje naše chápanie. (Prečítajte Filipanom 4:6, 7.)

17. O čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?

¹⁷ Bežec, ktorý je v cieľovej rovinke, vynakladá všetky sily, aby dobehol do cieľa. Podobne aj my majme v našich pretekoch o život stále pred očami cieľ. Robme všetko, čo je v našich silách, a zameriavajme sa na nádherné veci, ktoré sú pred nami. Čo musíme robiť, aby sme svoje úsilie zameriavali správnym smerom? V nasledujúcom článku sa dozvieme, ako si môžeme správne zoradiť priority a „uistiť sa o dôležitejších veciach“. (Fil. 1:9, 10)