1. Kto založil zbor vo Filipách?

MESTO Filipy bolo v prvom storočí rímskou kolóniou. Keď tam prišli Pavol so Sílasom, Lukášom a Timotejom, zistili, že mnohí ľudia prejavujú záujem o správu o Kráľovstve. Títo štyria horliví bratia tam založili kresťanský zbor. Všetci noví bratia a sestry sa začali stretávať na zhromaždeniach, pravdepodobne v dome pohostinnej sestry, ktorá sa volala Lýdia. (Sk. 16:40)

2. Aké ťažkosti zažíval zbor vo Filipách?

² Kresťania v tomto novom zbore začali zakrátko zažívať ťažkosti. Satan podnietil odporcov pravdy, aby im začali brániť vo zvestovateľskej činnosti. Pavol so Sílasom boli zatknutí, zbití prútmi a uväznení. Po prepustení z väzenia navštevovali nových učeníkov a povzbudzovali ich. Potom Pavol so Sílasom a Timotejom odišli z mesta, ale Lukáš tam pravdepodobne zostal. Ako sa po ich odchode darilo novým bratom a sestrám? S pomocou Jehovovho ducha verne pokračovali v službe Jehovovi. (Fil. 2:12) Pavol mohol byť na nich oprávnene hrdý!

3. O čo sa Pavol modlil podľa slov z Filipanom 1:9–11?

³ Asi o desať rokov Pavol napísal Filipanom list. Pri jeho čítaní zistíš, že mal bratov a sestry veľmi rád. Napísal: „Túžim po vás všetkých s takou nežnou náklonnosťou, akú má Kristus Ježiš.“ (Fil. 1:8) V liste uviedol, že sa za nich modlí. Prosil Jehovu, aby si rozvíjali lásku, aby boli schopní rozlišovať, čo je dôležité, aby boli bez chyby, aby neoslabovali vieru druhých a aby prinášali mnoho dobrého ovocia. Určite súhlasíš, že z Pavlových slov máme úžitok aj my. (Prečítajte Filipanom  1:9–11.) V tomto článku si rozoberieme niektoré myšlienky z jeho listu a ukážeme si, ako ich môžeme uplatniť.

4. a) Čím nám podľa slov z 1. Jána 4:9, 10 Jehova dokázal, že nás miluje? b) Ako by sme mali milovať Boha?

⁴ Jehova nám prejavil veľkú lásku, keď poslal svojho Syna na zem, aby zomrel za naše hriechy. (Prečítajte 1. Jána 4:9, 10.) Nesebecká láska, ktorú nám Boh prejavil, nás podnecuje, aby sme ho aj my milovali. (Rim. 5:8) Ako by sme mali Boha milovať? Ježiš dal odpoveď na túto otázku, keď istému farizejovi povedal: „Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mat. 22:36, 37) Chceme milovať Boha celým svojím srdcom a chceme, aby naša láska k nemu zo dňa na deň rástla. Práve k tomu povzbudil Pavol Filipanov, keď im napísal, aby sa ich „láska ešte viac a viac rozhojňovala“. Ako si môžeme rozvíjať lásku k Bohu?

5. Ako si rozvíjame lásku k Bohu?

⁵ Ak máme Boha milovať, musíme ho poznať. V Biblii čítame: „Kto nemiluje, nespoznal Boha, lebo Boh je láska.“ (1. Jána 4:8) Pavol vysvetlil, že lásku k Bohu si rozvíjame, keď o ňom nadobúdame presné poznanie a učíme sa pozerať na veci tak ako on. (Fil. 1:9) Keď sme začali študovať Bibliu a spoznávať Jehovu, začali sme si k nemu rozvíjať lásku. A čím viac sme sa o ňom dozvedali, tým viac sa naša láska k nemu prehlbovala. Práve preto považujeme štúdium Biblie a rozjímanie o tom, čo sme si v nej prečítali, za jednu z najdôležitejších vecí v živote. (Fil. 2:16)

6. Ku komu si máme rozvíjať lásku podľa slov z 1. Jána 4:11, 20, 21?

⁶ Keď si uvedomujeme, ako veľmi nás Boh miluje, podnecuje nás to, aby sme milovali spolukresťanov. (Prečítajte 1. Jána 4:11, 20, 21.) Možno si myslíme, že láska k bratom a sestrám príde sama od seba. Veď uctievame Jehovu a snažíme sa prejavovať podobné vlastnosti, aké má on. Riadime sa aj príkladom Ježiša, ktorý nás tak miloval, že dal za nás svoj život. Niekedy však zistíme, že nie je ľahké poslúchať príkaz, aby sme milovali jeden druhého. Teraz sa pozrime na jednu situáciu, ktorá nastala v zbore vo Filipách.

7. Čo sa učíme z rady, ktorú dal Pavol Evodii a Syntyche?

⁷ Evodia a Syntycha boli dve horlivé kresťanky, ktoré slúžili „bok po boku“ s apoštolom Pavlom. No medzi týmito dvomi sestrami pravdepodobne vznikli nejaké osobné nezhody. V liste zboru vo Filipách, kde tieto sestry slúžili, sa o nich Pavol menovite zmieňuje a dáva im otvorenú radu, aby „boli rovnakej mysle“. (Fil. 4:2, 3) Považoval za dôležité, aby celému zboru povedal: „Naďalej robte všetko bez reptania a odvrávania [alebo hádok ].“ (Fil. 2:14) Pavlova priama rada nepochybne pomohla nielen týmto dvom verným sestrám, ale aj celému zboru, aby ešte viac milovali jeden druhého.

8. Čo často najviac narušuje naše blízke vzťahy a ako to môžeme prekonať?

⁸ Aj my možno máme rovnaký problém, aký mali Evodia a Syntycha. Je to  problém, ktorý často najviac narušuje naše blízke vzťahy – sklon zameriavať sa na chyby druhých. Každý z nás robí denne veľa chýb. Keby sme sa zameriavali na chyby druhých, ťažko by sme ich mohli úprimne milovať. Napríklad keď nám nejaký brat zabudne pomôcť pri upratovaní sály Kráľovstva, môže nás to podráždiť. Keby nám hneď prišli na myseľ všetky chyby, ktoré ten brat urobil, boli by sme ešte viac podráždení a už by sme ho nemali tak radi ako predtým. Ak si v podobnej situácii, zamysli sa: „Jehova vidí všetky moje chyby a vidí aj chyby toho brata. Napriek tomu nás oboch miluje.“ Preto by sme mali napodobňovať Jehovu v tom, ako nás miluje a ako sa zameriava na naše dobré vlastnosti. Keď sa snažíme rozvíjať si lásku k bratom a sestrám, posilňujeme si vzájomnú jednotu. (Fil. 2:1, 2)

9. Čo patrí medzi „dôležitejšie veci“, ktoré Pavol spomína v liste Filipanom?

⁹ Jehova viedol Pavla svojím duchom, aby dal všetkým kresťanom, nielen zboru vo Filipách, túto radu: „Uistite sa o dôležitejších veciach.“ (Fil. 1:10) Čo patrí medzi tieto dôležité veci? Patrí medzi ne posvätenie Jehovovho mena, uskutočnenie Božieho predsavzatia, pokojné vzťahy a jednota v zbore. (Mat. 6:9, 10; Ján 13:35) Keď sa zameriavame na tieto dôležité veci, dokazujeme, že milujeme Jehovu.

10. Čo musíme robiť, aby sa na nás Jehova pozeral ako na bezchybných?

¹⁰ Pavol okrem iného povedal, že máme byť „bez chyby“. To neznamená, že musíme byť dokonalí. Nedokážeme robiť veci bez chyby, tak ako to robí Jehova. Ale keď sa zo všetkých síl snažíme rozvíjať si lásku a uisťujeme sa o dôležitejších veciach, Jehova sa na nás bude pozerať ako na bezchybných. Jeden zo spôsobov, ako dokazujeme lásku k spolukresťanom, je, že sa snažíme správať tak, aby sme druhých nepohoršovali.

11. Prečo by sme nemali nikoho pohoršovať?

¹¹ Pokyn, aby sme druhých nepohoršovali, treba brať veľmi vážne. Ako by sme mohli druhých pohoršiť? Napríklad tak, že by sme na nich nebrali ohľad pri výbere zábavy, oblečenia alebo zamestnania. Možno to, čo robíme, nie je samo osebe zlé. Ale ak sa na tom druhí pohoršujú, je to vážna vec. Ježiš povedal, že keby sme priviedli jednu z jeho ovečiek k duchovnému pádu, bolo by pre nás lepšie, keby nám priviazali na krk ťažký kameň a hodili nás do mora. (Mat. 18:6)

12. Čo sa učíme od istých manželov, ktorí slúžia ako priekopníci?

¹² Pozrime sa, ako si Ježišovo varovanie vzali k srdcu istí manželia, ktorí slúžia ako priekopníci. Boli v jednom zbore s inými manželmi, ktorí boli pokrstení len nedávno. Tento nový brat a sestra vyrástli v rodine, kde mali veľa vecí zakázaných. Napríklad si mysleli, že kresťania by nemali chodiť do kina, a to ani na filmy, ktoré sú z morálneho hľadiska prijateľné. Boli veľmi šokovaní, keď sa dozvedeli, že spomínaní manželia boli v kine. Po tejto udalosti sa manželská dvojica priekopníkov rozhodla, že vôbec nebudú chodiť do kina, kým si  novopokrstení manželia nevyškolia svedomie a nenaučia sa byť vyrovnanejší. (Hebr. 5:14) Prejavili nesebecký postoj a dokázali, že svojho nového brata a sestru milujú nielen slovom, ale i skutkom. (Rim. 14:19–21; 1. Jána 3:18)

13. Ako by sme mohli niekoho vystaviť pokušeniu, aby sa dopustil hriechu?

¹³ Vieru druhých by sme oslabili aj tak, keby sme ich vystavili pokušeniu, aby sa dopustili hriechu. Ako by sa to mohlo stať? Predstav si nasledujúcu situáciu. Záujemca sa intenzívne snaží prekonať svoju závislosť od alkoholu. Po dlhom čase sa mu to konečne podarí. Uvedomuje si, že odteraz nesmie vypiť ani kvapku. Robí pekné duchovné pokroky a dáva sa pokrstiť. Časom je pozvaný na spoločenské stretnutie, na ktorom mu hostiteľ, náš brat, ponúka alkohol. Bez zlého úmyslu mu hovorí: „Teraz si už kresťanom, máš Jehovovho ducha. A ovocím svätého ducha je aj sebaovládanie. Ak si rozvíjaš sebaovládanie, nemusíš mať obavy, keď si trošku vypiješ.“ Predstav si, k akým katastrofálnym následkom by to viedlo, keby nový brat poslúchol túto zlú radu!

14. Ako nám zhromaždenia pomáhajú uplatniť rady z listu Filipanom 1:10?

¹⁴ Naše zhromaždenia nám rôznymi spôsobmi pomáhajú uplatniť rady z listu Filipanom 1:10. Po prvé, z pestrého duchovného programu sa dozvedáme, čo  Jehova považuje za dôležité. Po druhé, učíme sa na nich, vďaka čomu nás Jehova môže považovať za bezchybných. A po tretie, podnecujú nás „k láske a k znamenitým skutkom“. (Hebr. 10:24, 25) Čím viac povzbudenia od našich bratov načerpáme, tým viac rastie naša láska k Jehovovi a k spolukresťanom. A keď milujeme Boha a našich bratov a sestry, budeme sa vyhýbať tomu, aby sme boli pre spolukresťanov pohoršením.

15. Čo znamená byť „naplnení ovocím spravodlivosti“?

¹⁵ Pavol sa za Filipanov vrúcne modlil, aby boli „naplnení ovocím spravodlivosti“. (Fil. 1:11) Medzi toto „ovocie spravodlivosti“ určite patrila ich láska k Jehovovi a k jeho ľudu. Patrilo k nemu aj to, že hovorili druhým o svojej viere v Ježiša a o svojej úžasnej nádeji. Vo Filipanom 2:15 nachádzame ďalšie obrazné vyjadrenie, že kresťania „žiaria ako zdroje svetla vo svete“. To nám pripomína Ježišove slová, že jeho učeníci sú „svetlom sveta“. (Mat. 5:14–16) Ježiš svojim nasledovníkom prikázal, aby „robili učeníkov“, a povedal im, aby mu boli „svedkami... až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Mat. 28:18–20; Sk. 1:8) „Ovocie spravodlivosti“ prinášame, keď sa aktívne zapájame do tejto najdôležitejšej činnosti.

16. Ako vyplýva z Filipanom 1:12–14, že môžeme za každých okolností žiariť ako nositelia svetla? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

¹⁶ Žiariť ako nositelia svetla môžeme za každých okolností. Niektoré veci sa spočiatku môžu zdať ako prekážka pri  oznamovaní dobrej správy, ale neskôr sa ukáže, že nám vlastne poskytujú príležitosť na vydávanie svedectva. Niečo podobné zažil apoštol Pavol, ktorý bol v čase písania listu Filipanom v domácom väzení v Ríme. Väzenské putá mu však nezabránili, aby hovoril o pravde s vojakmi, ktorí ho strážili, a s tými, ktorí ho prišli navštíviť. Horlivo vydával svedectvo aj za takýchto okolností a to povzbudilo bratov, aby s dôverou „nebojácne hovorili Božie slovo“. (Prečítajte Filipanom 1:12–14; 4:22.)

17. Uveď príklad, ako je možné vydávať svedectvo aj napriek náročným okolnostiam.

¹⁷ Mnohí naši bratia a sestry prejavujú rovnakú odvahu ako Pavol. Žijú v krajinách, kde je zakázané vydávať svedectvo na verejnosti alebo z domu do domu. Preto využívajú iné možnosti, ako hovoriť s druhými o dobrej správe. (Mat. 10:16–20) V jednej takej krajine povzbudil krajský dozorca zvestovateľov, aby vydávali svedectvo príbuzným, susedom, spolužiakom, kolegom v práci a známym a aby ich považovali za svoj osobný „obvod“. Do dvoch rokov počet zborov v tomto kraji značne vzrástol. My možno žijeme v krajine, kde je naša činnosť povolená. Ale od našich vynachádzavých bratov a sestier si môžeme vziať jedno cenné poučenie: Vždy hľadajme spôsoby, ako sa čo najviac zapojiť do služby, a dôverujme Jehovovi, že nám dá silu na prekonanie akýchkoľvek prekážok. (Fil. 2:13)

18. Čo by sme mali byť odhodlaní robiť?

¹⁸ Buďme v tomto významnom období ľudských dejín rozhodnutí žiť v súlade s inšpirovanými radami, ktoré nachádzame v Pavlovom liste Filipanom. Uisťujme sa o tom, čo je dôležité, buďme bez chyby, neoslabujme vieru druhých a prinášajme mnoho dobrého ovocia. Potom bude naša láska rásť a budeme prinášať chválu nášmu láskavému Otcovi, Jehovovi.