1. Čo povedal Dávid o Jehovovej pokore?

PREČO môžeme povedať, že Jehova je pokorný? Dávid raz povedal: „Dávaš mi svoj štít záchrany a tvoja pokora ma robí veľkým.“ (2. Sam. 22:36; Žalm 18:35) Dávid mal možno na mysli deň, keď do domu jeho otca prišiel prorok Samuel, aby pomazal budúceho izraelského kráľa. Hoci bol Dávid najmladší z ôsmich Izajových synov, Jehova si vybral práve jeho, aby nahradil kráľa Saula. (1. Sam. 16:1, 10–13)

2. O čom budeme uvažovať v tomto článku?

² Dávid by určite súhlasil s tým, čo o Jehovovi vyjadril iný žalmista: „Skláňa sa, aby sa pozrel na nebo a zem, bezvýznamného dvíha z prachu a chudobného... aby ho posadil s urodzenými.“ (Žalm 113:6–8) V tomto článku najprv preskúmame, ako Jehova prejavuje pokoru, a zamyslíme sa, čo sa z toho učíme. Potom si rozoberieme biblické správy o kráľovi Saulovi, prorokovi Danielovi a Ježišovi Kristovi a povieme si, čo sa o pokore učíme z nich.

3. Ako s nami Jehova zaobchádza a čo z toho vidno?

³ Jehovovu pokoru vidno z toho, ako zaobchádza s nami nedokonalými ľuďmi. Nielenže sa na nás pozerá ako na svojich služobníkov, ale považuje nás aj za svojich priateľov. (Žalm 25:14) Aby sme mohli byť jeho priateľmi, ujal sa iniciatívy a dal svojho Syna ako obeť  za naše hriechy. Prejavil tým nesmierne milosrdenstvo a súcit.

4. Čo nám Jehova dal a prečo?

⁴ Jehova prejavil pokoru aj v tom, ako nás vytvoril. Mohol nás vytvoriť bez možnosti rozhodovať o svojom živote, ale neurobil to. Stvoril nás na svoj obraz a dal nám slobodnú vôľu. Hoci v porovnaní s ním nie sme nič, nenúti nás, aby sme mu slúžili. Chce, aby sme to robili preto, lebo ho milujeme a uznávame, že poslúchať ho je na náš úžitok. (5. Mojž. 10:12; Iz. 48:17, 18) Za tento prejav jeho pokory by sme mali byť veľmi vďační.

5. Ako nás Jehova učí pokore? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

⁵ Tým, ako s nami Jehova zaobchádza, nás učí, aby sme aj my boli pokorní. Aj keď nikto nie je taký múdry ako on, je ochotný prijímať návrhy od druhých. Napríklad umožnil svojmu Synovi, aby s ním spolupracoval pri stvorení. (Prísl. 8:27–30; Kol. 1:15, 16) A hoci je všemohúci, udeľuje určitú právomoc aj druhým. Dosadil Ježiša za Kráľa svojho Kráľovstva a dá určitú autoritu aj 144 000 ľuďom, ktorí sa stanú Ježišovými spoluvládcami. (Luk. 12:32) Vyškolil Ježiša, aby mohol byť Kráľom a Veľkňazom. (Hebr. 5:8, 9) Školí aj Ježišových spoluvládcov. A keď im zverí túto úlohu, nebude riadiť každý ich krok. Bude im dôverovať, že vykonajú jeho vôľu. (Zjav. 5:10)

6., 7. Čo sa učíme od nášho nebeského Otca o tom, ako poverovať úlohami druhých?

⁶ Ak náš nebeský Otec, ktorý nepotrebuje, aby mu niekto pomáhal, dáva  autoritu druhým, o čo viac by sme to mali robiť my! Si hlavou rodiny alebo slúžiš ako zborový starší? Napodobňuj Jehovu a poveruj úlohami iných, ale nesnaž sa kontrolovať každý ich krok. Vďaka tomu sa nielenže urobí veľa práce, ale vyškolíš aj ďalších a oni si budú viac dôverovať. (Iz. 41:10) Čo ešte sa môžu od Jehovu naučiť tí, ktorým zveril určitú autoritu?

⁷ Z Biblie sa dozvedáme, že Jehova sa zaujíma o názory svojich anjelských synov. (1. Kráľ. 22:19–22) Rodičia, ako môžete Jehovu napodobňovať? Keď je to vhodné, pýtajte sa detí na ich názor, ako by sa niečo mohlo urobiť. A ak je to možné, uplatnite ich návrhy.

8. Ako Jehova zaobchádzal s Abrahámom a Sárou?

⁸ Ďalším prejavom Jehovovej pokory je jeho trpezlivosť. Napríklad Jehova je trpezlivý, keď sa ho jeho služobníci úctivo pýtajú na to, prečo sa niečo rozhodol urobiť. Počúval Abraháma, ktorý vyjadroval obavy, či je rozhodnutie zničiť Sodomu a Gomoru správne. (1. Mojž. 18:22–33) A spomeňme si, ako zaobchádzal s Abrahámovou manželkou Sárou. Keď Sára počula jeho sľub, že vo svojej starobe otehotnie, zasmiala sa. (1. Mojž. 18:10–14) Ale Jehova sa nenahneval ani sa neurazil. Naopak, zachoval sa k nej úctivo.

9. Čo sa môžu rodičia a zboroví starší naučiť od Jehovu?

⁹ Rodičia a starší, čo sa učíte od Jehovu? Zamyslite sa, ako reagujete, keď vaše deti alebo niektorí bratia a sestry spochybnia vaše rozhodnutie. Začnete sa hneď obhajovať? Alebo sa pokúsite pochopiť ich pohľad na vec? Keď tí, ktorým je zverená určitá právomoc, napodobňujú Jehovu, rodinám a zborom sa dobre darí. Doteraz sme hovorili o tom, čo sa učíme o pokore od Jehovu. Teraz si povieme, aké poučenie o pokore môžeme načerpať zo života niekoľkých biblických postáv.

10. Ako nás Jehova vyučuje?

¹⁰ Jehova je náš „Vznešený Učiteľ“ a vyučuje nás prostredníctvom príkladov, ktoré dal zapísať do svojho Slova. (Iz. 30:20, 21) Učíme sa, keď študujeme Bibliu a premýšľame o príklade ľudí, ktorí prejavovali dobré vlastnosti, akou je napríklad pokora. Ale poučiť sa môžeme aj z varovných príkladov tých, ktorí v prejavovaní takých vlastností zlyhali. (Žalm 37:37; 1. Kor. 10:11)

11. Čo sa učíme z biblickej správy o Saulovi?

¹¹ Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo kráľovi Saulovi. Spočiatku to bol pokorný mladý muž. Nemal o sebe prehnanú mienku a necítil sa na to, aby prijal vysoké postavenie. (1. Sam. 9:21; 10:20–22) Krátko nato, ako sa stal kráľom, však začal konať opovážlivo. Raz, keď čakal na proroka Samuela, stratil trpezlivosť. Neprejavil pokoru a nespoľahol sa na Jehovu, že ochráni svoj ľud, ale predložil zápalnú obeť, aj keď na to nemal právo. Následkom toho stratil Jehovovu priazeň a nakoniec aj kráľovskú moc. (1. Sam. 13:8–14) Konáme  múdro, keď sa poučíme z tohto varovného príkladu a budeme sa vyhýbať opovážlivosti.

12. Ako Daniel prejavoval pokoru?

¹² Teraz pouvažujme o dobrom príklade proroka Daniela. Na rozdiel od Saula celý život pokorne slúžil Jehovovi a vždy ho prosil, aby ho viedol. Napríklad keď mu Jehova dal schopnosť vyložiť Nabuchodonozorov sen, nepripísal za to zásluhu sebe. Naopak, pokorne vzdal chválu Jehovovi. (Dan. 2:26–28) Ako môžeme Daniela napodobniť? Keď bratia a sestry radi počúvajú naše prejavy alebo sa nám darí v službe, nezabúdajme, že všetka chvála za to patrí Jehovovi. Mali by sme pokorne uznávať, že nič z toho by sme nedokázali bez jeho pomoci. (Fil. 4:13) Keď máme takýto postoj, riadime sa aj Ježišovým príkladom. Prečo to môžeme povedať?

13. Čo sa učíme od Ježiša z jeho slov v Jánovi 5:19, 30?

¹³ Ježiš bol dokonalý Boží Syn, ale napriek tomu sa spoliehal na Jehovu. (Prečítajte Jána 5:19, 30.) Nikdy sa nepokúsil uchvátiť moc, ktorá patrí jeho nebeskému Otcovi. Vo Filipanom 2:6 o ňom čítame, že „neuvažoval o tom, že sa zmocní toho, čo mu nepatrí, teda že sa stane rovným Bohu“. Pokorne sa podriaďoval svojmu Otcovi, rešpektoval jeho autoritu a neprekračoval hranice svojej právomoci.

14. Ako Ježiš zareagoval na žiadosť, aby urobil niečo, na čo nemal právo?

¹⁴ Všimnime si, ako Ježiš zareagoval, keď ho učeníci Jakub a Ján spolu so svojou matkou žiadali o postavenie, ktoré im nemohol dať, lebo na to nemal právo. Bez zaváhania odpovedal, že o tom, kto bude sedieť po jeho pravici a po jeho ľavici v jeho Kráľovstve, rozhoduje jeho nebeský Otec. (Mat. 20:20–23) Tým jasne ukázal, že rešpektuje hranice svojej právomoci. Ježiš bol pokorný. Nikdy nerobil nič, čím ho Jehova nepoveril. (Ján 12:49) Ako sa môžeme riadiť jeho príkladom?

15., 16. Ako môžeme uplatniť radu z 1. Korinťanom 4:6?

 ¹⁵ Ježiša napodobňujeme tak, že uplatňujeme radu z 1. Korinťanom 4:6: „Nechoďte nad to, čo je napísané.“ Keď nás niekto požiada o radu, nemali by sme mu hovoriť, čo je správne podľa nášho názoru, ani mu poradiť prvé, čo nám napadne. Mali by sme poukázať na to, čo sa píše v Biblii a v našich publikáciách. Tým pokorne ukážeme, že si uvedomujeme svoje obmedzenia a že rady od Všemohúceho považujeme za lepšie než naše. (Zjav. 15:3, 4)

¹⁶ Teda pokorní by sme mali byť hlavne preto, lebo tým ctíme Jehovu. Ale máme na to aj ďalšie dôvody. V nasledujúcich odsekoch si ukážeme, ako pokora prispieva k radosti a k dobrým vzťahom.

17. Prečo sú pokorní ľudia šťastní?

¹⁷ Pokorní ľudia bývajú obyčajne šťastnejší. Prečo? Keď si uvedomujeme, že naše sily a schopnosti sú obmedzené, sme vďační, keď nám niekto pomôže. A vďačnosť prispieva k pocitu šťastia. Zoberme si ako príklad desať malomocných, ktorých Ježiš uzdravil. Len jeden z nich sa vrátil, aby Ježišovi poďakoval, že ho uzdravil z tej hroznej choroby. V tejto situácii si sám nemohol pomôcť. A keďže bol pokorný, bol vďačný, že mu Ježiš pomohol, a oslavoval za to Boha. (Luk. 17:11–19)

18. Prečo pokorní ľudia lepšie vychádzajú s druhými? (Rimanom 12:10)

¹⁸ Často je to tak, že pokorní ľudia lepšie vychádzajú s druhými a majú  blízkych priateľov. Prečo? Lebo nemajú problém vidieť u druhých dobré vlastnosti a dôverovať im. Majú radosť, keď sa druhým darí spĺňať si úlohy, ktorými boli poverení. Pozerajú sa na nich s úctou a pohotovo ich chvália. (Prečítajte Rimanom 12:10.)

19. Prečo by sme si mali dávať pozor, aby sme nespyšneli?

¹⁹ Naproti tomu pyšní ľudia málokedy niekoho pochvália, skôr očakávajú chválu od druhých. Často sa porovnávajú s inými a chcú byť lepší než oni. Nikoho neškolia ani sa nedelia o úlohy s druhými, lebo si myslia, že oni to spravia najlepšie. Pyšní ľudia bývajú ctižiadostiví a závidia druhým ich úspechy. (Gal. 5:26) Zriedkakedy majú trvalé priateľstvá. Ak spozorujeme, že máme problém s pýchou, mali by sme sa vrúcne modliť, aby nám Jehova pomohol „pretvoriť svoje zmýšľanie“. Inak by sa v nás mohla táto zlá vlastnosť hlboko zakoreniť. (Rim. 12:2)

20. Prečo by sme mali byť pokorní?

²⁰ Sme veľmi vďační za príklad, ktorý nám dáva Jehova. Jeho pokoru vidíme v tom, ako zaobchádza so svojimi služobníkmi, a chceme ho v tom napodobňovať. Napodobňovať chceme aj Božích služobníkov z biblických čias, ktorí pokorne chodili s Bohom. Vždy chceme Jehovovi vzdávať slávu a česť, ktorú si zaslúži. (Zjav. 4:11) Tak budeme môcť navždy chodiť s naším nebeským Otcom, ktorý miluje pokorných ľudí.