1. – 3. a) Čo by sme mali zaraďovať medzi základné náuky svojej viery? b) Prečo je náuka o vzkriesení veľmi dôležitá? (Pozri obrázok v úvode článku.)

ČO BY si povedal, keby sa ťa niekto opýtal na základné náuky tvojej viery? Istotne by si povedal, že veríš, že Jehova je Stvoriteľ a Darca života. Asi by si povedal, že veríš v Ježiša Krista a v to, že zomrel, aby nás vykúpil. A zrejme by si s veľkou radosťou pokračoval, že veríš v skorý príchod raja, v ktorom budú Boží služobníci žiť večne. Spomenul by si však ako jednu z najcennejších náuk, ktorým veríš, aj vzkriesenie?

² Hoci dúfame, že prežijeme veľké súženie a budeme žiť na zemi večne, máme opodstatnený dôvod zaradiť vzkriesenie k najdôležitejším náukám. Apoštol Pavol ukázal, prečo je náuka o vzkriesení ústredným prvkom našej viery: „Ak naozaj niet vzkriesenia mŕtvych, ani Kristus nebol vzkriesený.“ Keby Kristus nebol vzkriesený, nemohol by nám teraz vládnuť v nebi a jeho vládu by sme zvestovali úplne zbytočne. (Prečítajte 1. Korinťanom 15:12–19.) My však vieme, že Ježiš bol vzkriesený. Vierou vo vzkriesenie sa líšime od židovských saducejov, ktorí túto náuku kategoricky odmietali.  Držíme sa jej, i keď sa nám za to ľudia posmievajú. (Mar. 12:18; Sk. 4:2, 3; 17:32; 23:6–8)

³ Keď Pavol písal o „základnej náuke o Kristovi“, priradil k nej aj „učenie... o vzkriesení mŕtvych“. (Hebr. 6:1, 2) A dôrazne sa vyjadril, že vo vzkriesenie aj sám verí. (Sk. 24:10, 15, 24, 25) Ale skutočnosť, že vzkriesenie je základná náuka, že je jednou zo „základných vecí Božích svätých vyhlásení“, neznamená, že je to úplne jednoduchá náuka. (Hebr. 5:12) Prečo to možno povedať?

4. Aké otázky týkajúce sa vzkriesenia môžu vzniknúť?

⁴ Keď ľudia začínajú študovať Bibliu, väčšinou si prečítajú správy o tom, ako bol niekto, napríklad Lazar, vzkriesený. A zistia, že Abrahám, Jób a Daniel si boli istí, že mŕtvi budú znova žiť. Ale čo by si povedal, keby ťa niekto požiadal o dôkaz, že sľuby o vzkriesení platia aj veľa rokov, ba dokonca stáročí po ich vyrieknutí? A sú v Biblii informácie o tom, kedy budú ľudia vzkriesení? Odpovede na tieto otázky môžu posilniť našu vieru, a tak sa pozrime, čo sa dozvedáme z Biblie.

5. O čom budeme najprv hovoriť?

⁵ Predstaviť si vzkriesenie človeka, ktorý zomrel iba nedávno, nemusí byť zvlášť ťažké. (Ján 11:11; Sk. 20:9, 10) Ale môžeme veriť sľubu, že vzkriesení budú aj ľudia, ktorí zomreli pred mnohými rokmi či dokonca pred stáročiami? Môžeme mu veriť bez ohľadu na to, či by išlo o vzkriesenie niekoho, kto zomrel veľmi dávno alebo len pred krátkym časom? V skutočnosti už veríme vo vzkriesenie, ktoré bolo sľúbené stáročia predtým, ako k nemu prišlo. O akom vzkriesení je reč? A ako súvisí s tvojou nádejou na vzkriesenie v budúcnosti?

6. Ako sa na Ježišovi splnil 118. žalm?

⁶ Najskôr sa v tejto súvislosti zamyslime nad 118. žalmom, ktorý pravdepodobne zložil Dávid. Čítame v ňom túto prosbu: „Jehova, prosím, zachráň!... Nech je požehnaný Ten, ktorý prichádza v Jehovovom mene.“ Zrejme vieš, že túto časť Písma o Mesiášovi citovali ľudia, keď Ježiš 9. nisana, krátko pred svojou smrťou, prišiel do Jeruzalema. (Žalm 118:25, 26; Mat. 21:7–9) Ale čo hovorí 118. žalm o vzkriesení, ktoré sa malo odohrať až o mnoho rokov neskôr? Všimnime si, čo ďalšie sa píše v tomto prorockom žalme: „Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, sa stal hlavou rohu.“ (Žalm 118:22)

7. Ako Židia zavrhli Ježiša?

⁷ „Stavitelia“, čiže židovskí vodcovia, zavrhli Mesiáša. Obrátili sa mu chrbtom a odmietli ho uznať ako Krista. A to nebolo všetko. Mnohí Židia ho nenávideli tak veľmi, že sa dokonca dožadovali jeho smrti. (Luk. 23:18–23) Boli spoluzodpovední za jeho smrť.

8. Ako sa mohol Ježiš stať „hlavou rohu“?

⁸ Ako sa mohol Ježiš stať „hlavou rohu“, keď ho zavrhli a zabili? Aby sa tento sľub mohol splniť, musel byť vzkriesený. Na túto skutočnosť sám poukázal v podobenstve o pestovateľoch. Rozprával v ňom o pestovateľoch, ktorí boli násilnícki k ľuďom, ktorých poslal majiteľ vinice, rovnako ako boli násilnícki Izraeliti k prorokom, ktorých za nimi poslal Boh. Napokon majiteľ z podobenstva poslal za pestovateľmi svojho milovaného syna a dediča. Prijali ho? Vôbec nie. Prekročili všetky medze a zabili ho! Po tomto podobenstve sa Ježiš  odvolal na prorocký výrok zo Žalmu 118:22 a citoval ho. (Luk. 20:9–17) Ten istý verš použil aj apoštol Peter, keď sa v Jeruzaleme prihováral židovským „vládcom a starším a znalcom Písma“. Hovoril o „Ježišovi Kristovi Nazaretskom, ktorého pribili na kôl, ale ktorého Boh vzkriesil z mŕtvych“. Nato Peter jednoznačne vyhlásil: „To je ‚ten kameň, s ktorým ste zaobchádzali vy, stavitelia, ako s bezvýznamným, ktorý sa stal hlavou rohu‘.“ (Sk. 3:15; 4:5–11; 1. Petra 2:5–7)

9. Na čo výnimočné poukazoval Žalm 118:22?

⁹ Teda stáročia vopred bolo v Žalme 118:22 zapísané proroctvo, že sa odohrá vzkriesenie. Podľa neho Mesiáša zavrhli a zabili, ale vstal z mŕtvych a stal sa „hlavou rohu“, čiže symbolickým hlavným rohovým kameňom. Tým sa vzkriesený Boží Syn stal jediným, kto dokáže zachrániť ľudstvo. Preto sa o ňom v Biblii píše, že „niet pod nebom nijakého iného mena daného ľuďom, v ktorom máme byť zachránení“. (Sk. 4:12; Ef. 1:20)

10. a) Čo bolo predpovedané v Žalme 16:10? b) Prečo si môžeme byť istí, že Žalm 16:10 sa nesplnil na Dávidovi?

¹⁰ Zamysli sa nad ďalším veršom, ktorý hovorí o vzkriesení. Bol napísaný viac ako tisíc rokov vopred. Tento fakt by mal posilniť tvoje presvedčenie, že vzkriesenie sa môže odohrať aj dlho po tom, ako bolo predpovedané či sľúbené. V 16. žalme, ktorý sa prisudzuje Dávidovi, čítame: „Nezanecháš moju dušu v šeole. Nedovolíš, aby tvoj verne oddaný videl jamu.“ (Žalm 16:10) Dávid nepísal o tom, že on sám nikdy nezomrie ani že nebude v obraznom hrobe ľudstva. V Božom Slove sa jasne uvádza, že zostarol a zomrel: „Potom ľahol Dávid k svojim predkom a bol pochovaný v Dávidovom Meste.“ (1. Kráľ. 2:1, 10) O kom sa teda píše v Žalme 16:10?

11. Kedy Peter hovoril o Žalme 16:10?

¹¹ Pri hľadaní odpovede na túto otázku nemusíme tápať. Viac ako tisíc rokov po napísaní tohto žalmu a niekoľko týždňov po Ježišovej smrti a vzkriesení hovoril Peter o Žalme 16:10 tisícom Židov a prozelytov. (Prečítajte Skutky 2:29–32.) Uviedol, že Dávid naozaj zomrel a bol pochovaný. Jeho poslucháči to vedeli. V zázname o jeho prejave sa nepíše, že by sa niekto ohradil, keď o Dávidovi povedal: „Vidiac to vopred hovoril o Kristovom vzkriesení,“ čiže o vzkriesení Mesiáša, ktorý v Dávidových časoch ešte len mal prísť.

12. a) Ako sa splnil Žalm 16:10? b) Čo to dokazuje o sľúbenom vzkriesení?

¹² Túto myšlienku Peter ešte podčiarkol citátom Dávidových slov zo Žalmu 110:1. (Prečítajte Skutky 2:33–36.) Peter svojou biblickou argumentáciou presvedčil veľký zástup ľudí o tom, že Ježiš bol „aj Pánom aj Kristom“. A keď sa vrátime k našej téme, ľudia uznali aj to, že Žalm 16:10 sa splnil tak, že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych. Rovnaké argumenty použil neskôr aj apoštol Pavol, keď sa rozprával so Židmi v pisídskej Antiochii. Presvedčil ich nimi a oni chceli vedieť viac. (Prečítajte Skutky 13:32–37, 42.) Aj nás by mali presvedčiť, že biblické proroctvá o vzkriesení sú hodnoverné, napriek tomu, že od ich vyslovenia uplynuli celé stáročia.

13. Aké otázky o vzkriesení môžu vzniknúť?

¹³ To, že vzkriesenie je možné aj stáročia po tom, ako bolo sľúbené, je určite  povzbudzujúce. Niekto by si však mohol položiť otázky: Znamená to, že na blízkych, ktorých túžim znova vidieť, budem možno musieť čakať ešte dlho? Kedy bude vzkriesenie, na ktoré s nádejou čakám? Ježiš svojim apoštolom povedal, že sú veci, o ktorých nevedia a ani nemôžu vedieť. Niektoré podrobnosti o „časoch alebo obdobiach... ustanovil Otec v svojej právomoci“. (Sk. 1:6, 7; Ján 16:12) To však neznamená, že o čase vzkriesenia nevieme vôbec nič.

14. Čím sa Ježišovo vzkriesenie líši od predchádzajúcich vzkriesení?

¹⁴ V tejto súvislosti si môžeme pripomenúť, aké vzkriesenie je v Biblii predpovedané. Pochopiteľne, najdôležitejšie je vzkriesenie Ježiša. Keby nebol vzkriesený on, nikto z nás by nemal najmenšiu nádej opäť sa stretnúť s blízkymi ľuďmi, ktorí nám zomreli. Ľudia, ktorých napríklad Eliáš a Elizeus vzkriesili v časoch dávno pred vzkriesením Ježiša, nezostali žiť večne. Zase zomreli a v hrobe sa premenili na prach. Naproti tomu Ježiš „bol vzkriesený z mŕtvych [a] už nezomiera; smrť už nad ním nepanuje“. V nebi bude žiť „po celú večnosť“. (Rim. 6:9; Zjav. 1:5, 18; Kol. 1:18; 1. Petra 3:18)

15. Prečo sa v Biblii píše, že Ježiš je „prvým ovocím“?

¹⁵ Ježišovo vzkriesenie bolo prvé svojho druhu a nepochybne aj prvé čo do dôležitosti. (Sk. 26:23) Ale Ježiš nie je jediný, kto dostal sľub, že bude vzkriesený ako duchovná bytosť a bude žiť v nebi. Svojich verných apoštolov ubezpečil, že s ním budú vládnuť v nebi. (Luk. 22:28–30) Ale aby mohli túto odmenu dostať, museli najprv zomrieť. Potom mohli byť podobne ako on vzkriesení s duchovným telom. Pavol napísal, že „Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvé ovocie z tých, ktorí zosnuli“. Ďalej poukázal na to, že k nebeskému životu budú vzkriesení aj ďalší, keď uviedol: „Každý vo svojom poradí: Kristus, prvé ovocie, potom tí, ktorí patria Kristovi počas jeho prítomnosti.“ (1. Kor. 15:20, 23)

16. Podľa čoho vieme, kedy sa začalo nebeské vzkriesenie?

¹⁶ Tieto slová nám dávajú určitú predstavu o tom, kedy sa začalo vzkriesenie k nebeskému životu. Malo prebiehať „počas jeho prítomnosti“. Jehovovi svedkovia majú už dávno biblické dôkazy, že od roku 1914 žijeme v sľúbenom období Ježišovej „prítomnosti“. Jeho prítomnosť stále trvá a koniec  súčasného zlého systému je už veľmi blízko.

17., 18. Čo sa stane s niektorými pomazanými počas Kristovej prítomnosti?

¹⁷ V Biblii sú o nebeskom vzkriesení aj určité podrobnosti: „Nechceme, bratia, aby ste boli v nevedomosti o tých, čo spia v smrti... Teda ak máme vieru, že Ježiš zomrel a opäť vstal, tak i Boh privedie prostredníctvom Ježiša s ním tých, čo zosnuli... My žijúci, ktorí zostaneme nažive do Pánovej prítomnosti, určite nepredídeme tých, čo zosnuli, lebo sám Pán zostúpi z neba s prikazujúcim zvolaním... a tí, čo sú mŕtvi v spojení s Kristom, vstanú prví. Potom my žijúci, ktorí prežijeme, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch, aby sme sa stretli s Pánom vo vzduchu; a tak budeme navždy s Pánom.“ (1. Tes. 4:13–17)

¹⁸ Prvé vzkriesenie sa malo začať nejaký čas po začiatku Kristovej „prítomnosti“. Pomazaní, ktorí budú na zemi cez veľké súženie, budú „uchvátení v oblakoch“. „Nezosnú“ v tom zmysle, že by od ich smrti do vzkriesenia uplynul dlhý čas. Budú „premenení, vo chvíli, v okamihu, počas poslednej trúbky“. (1. Kor. 15:51, 52; Mat. 24:31)

19. Aké „lepšie vzkriesenie“ je pred nami?

¹⁹ V súčasnosti nie je väčšina kresťanov pomazaná a nie sú pozvaní, aby s Kristom slúžili v nebi, ale tešia sa na „Jehovov deň“, v ktorom zanikne tento skazený systém. Nikto nevie, kedy presne tento deň príde, ale máme dôkazy, že je už blízko. (1. Tes. 5:1–3) Po ňom sa odohrá iné vzkriesenie, vzkriesenie k životu na rajskej zemi. Ľudia, ktorí budú v tom čase vzkriesení, budú mať vyhliadku stať sa dokonalými a nikdy viac nezomrieť. Iste to bude „lepšie vzkriesenie“ ako v minulosti, keď „ženy dostali vzkriesením svojich mŕtvych“, ale tí po nejakom čase znova zomreli. (Hebr. 11:35)

20. Prečo si môžeme byť istí, že blížiace sa vzkriesenie bude prebiehať podľa určitého poriadku?

²⁰ O vzkriesení kresťanov, ktorí idú do neba, sa v Biblii píše, že sú kriesení „každý vo svojom poradí“. (1. Kor. 15:23) Preto môžeme očakávať, že aj vzkriesenie na zemi bude prebiehať podľa určitého poriadku. Táto vyhliadka môže vyvolať množstvo otázok: Kedy budeme môcť privítať vzkriesených, ktorých sme poznali a mali radi a ktorí zomreli v našich časoch? Bude to krátko po začiatku Kristovej tisícročnej vlády? Budú verní muži, ktorí žili v dávnych časoch a boli dobrými organizátormi, vzkriesení skôr, aby mohli pomôcť s organizáciou Božieho ľudu v novom svete? A čo bude s ľuďmi, ktorí nikdy neslúžili Jehovovi? Kedy a kde budú vzkriesení? Takto by sme sa mohli pýtať ďalej a ďalej. Ale naozaj máme dôvod premýšľať o tom už teraz? Nebude lepšie počkať si na to? Môžeme si byť istí, že bude fantastické osobne vidieť, ako to všetko Jehova urobí.

21. Čo s istotou očakávame?

²¹ Dovtedy si musíme posilňovať vieru v Jehovu, ktorý nás Ježišovým prostredníctvom uisťuje, že mŕtvi, ktorí sú v jeho pamäti, vstanú. (Ján 5:28, 29; 11:23) Ježiš raz dokazoval Jehovovu schopnosť vzkriesiť mŕtvych aj vyjadrením, že Abrahám, Izák a Jakob „sú preňho živí“. (Luk. 20:37, 38) Teda máme dostatok dôvodov spolu s Pavlom povedať: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie.“ (Sk. 24:15)