DIANA má vyše 80 rokov a v poslednom čase si veľa vytrpela. Jej manžel mal Alzheimerovu chorobu a po niekoľkých rokoch v opatrovateľskom domove zomrel. Prišla tiež o dvoch synov a prekonala rakovinu prsníka. Ale keď je na zhromaždení alebo v službe, bratia a sestry na nej vždy vidia, že je šťastná.

John bol viac ako 43 rokov cestujúcim dozorcom. Miloval túto službu, bola jednoducho jeho životom. Jeden z jeho príbuzných však ochorel, a tak John musel s touto službou prestať, aby sa oňho mohol postarať. Teraz slúži v miestnom zbore. Keď ho na zjazde stretnú bratia a sestry, ktorí ho poznajú už dlhší čas, zdá sa im, že sa vôbec nezmenil. Stále žiari šťastím.

Ako je možné, že Diana a John sú šťastní? Ako môže mať radosť niekto, kto psychicky a fyzicky trpí? A ako môže byť človek šťastný, keď už v Jehovovej organizácii nemôže vykonávať úlohu, ktorú tak miloval? Odpoveď nachádzame v Biblii, kde sa píše: „Spravodlivý bude plesať v Jehovovi.“ (Žalm 64:10) Túto dôležitú pravdu lepšie pochopíme, keď si uvedomíme, čo prináša trvalú radosť a čo nie.

Niektoré veci takmer vždy spôsobujú človeku radosť, napríklad keď vstupuje do manželstva, keď sa stáva rodičom alebo keď dostáva novú úlohu v službe Jehovovi. Je pochopiteľné, že tieto veci sú zdrojom radosti, lebo sú darom od Jehovu. On ustanovil manželstvo, dal nám schopnosť mať deti a poveruje nás úlohami vo svojej organizácii. (1. Mojž. 2:18, 22; Žalm 127:3; 1. Tim. 3:1)

Niektoré z týchto vecí však prinášajú človeku radosť len dočasne. Manželský partner nám môže byť neverný alebo môže zomrieť. (Ezech. 24:18; Hoz. 3:1) Niektoré deti neposlúchajú rodičov a Boha a možno musia byť dokonca vylúčené. Napríklad Samuelovi synovia neslúžili verne Jehovovi a Dávid mal vo svojej rodine veľa problémov, pretože zhrešil s Bat-šebou. (1. Sam. 8:1–3; 2. Sam. 12:11) Keď sa niečo také stane, zažívame namiesto radosti bolesť a trápenie.

 Ďalší už nemôžu vykonávať tú úlohu v Jehovovej organizácii, ktorú vykonávali doteraz, lebo ochoreli, pribudli im rodinné povinnosti alebo došlo k určitým organizačným úpravám. Mnohí bratia a sestry, ktorí zažili takú zmenu, priznávajú, že im chýba ten pocit uspokojenia, ktorý im ich služba prinášala.

Z toho jasne vidíme, že spomínané veci síce spôsobujú človeku radosť, ale táto radosť môže byť relatívna alebo dočasná. Existuje nejaký trvalý zdroj radosti, z ktorého môžeme čerpať, i keď sa nám zmenia okolnosti? Určite existuje, pretože Samuel, Dávid a iní nestratili radosť ani vtedy, keď prežívali náročné obdobie.

Ježiš vedel, čo je pravá radosť. Pred príchodom na zem mal v nebesiach určite priaznivé podmienky na to, aby sa „celý čas pred [Jehovom] radoval“. (Prísl. 8:30) Avšak na zemi sa niekedy ocitol vo veľmi ťažkých situáciách. Napriek tomu nachádzal radosť v tom, že koná vôľu svojho Otca. (Ján 4:34) A ako to bolo počas posledných hodín jeho života, keď tak veľmi trpel? V Biblii čítame: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl.“ (Hebr. 12:2) Od Ježiša sa môžeme o radosti veľa naučiť. Teraz preskúmajme, čo pri dvoch príležitostiach povedal o pravej radosti.

Raz Ježiš poslal 70 učeníkov zvestovať dobrú správu. Vrátili sa s veľkou radosťou, lebo vykonali mocné skutky, dokonca vyháňali démonov. Ježiš im však povedal: „Neradujte sa z toho, že sa vám podrobujú duchovia, ale radujte sa, lebo sú vaše mená zapísané v nebesiach.“ (Luk. 10:1–9, 17, 20) Z Ježišových slov vyplýva, že mať Jehovovu priazeň je oveľa dôležitejšie než akákoľvek úloha, ktorú môžeme dostať. Jehova pamätá na svojich verných služobníkov a to je dôvod na tú najväčšiu radosť.

Pri inej príležitosti, keď Ježiš vyučoval zástup, jedna židovská žena zvolala, že matka takého vynikajúceho učiteľa musí byť veľmi šťastná. Ježiš ju však usmernil: „Nie, skôr  sú šťastní tí, čo počujú Božie slovo a dodržiavajú ho!“ (Luk. 11:27, 28) Rodič, ktorý má dôvod byť hrdý na svoje deti, môže byť naozaj šťastný. Ale ešte väčší dôvod na radosť máme vtedy, keď poslúchame Jehovu a máme k nemu dobrý vzťah.

Teda zdrojom hlbokej vnútornej radosti je to, keď vieme, že Jehova má z nás radosť. O tento pocit nás nemôžu pripraviť ani rôzne ťažkosti, hoci určite nie sú príjemné. Keď napriek nim zostávame verní Jehovovi, naša radosť sa ešte znásobuje. (Rim. 5:3–5) Okrem toho Jehova dáva svätého ducha tým, ktorí mu dôverujú. A radosť je jednou zo stránok ovocia tohto ducha. (Gal. 5:22) Vďaka tomu chápeme, prečo sa v Žalme 64:10 hovorí: „Spravodlivý bude plesať v Jehovovi.“

To vysvetľuje, prečo si Diana a John, o ktorých sme hovorili v úvode, zachovali radosť napriek náročným situáciám. Diana hovorí: „Nachádzala som útočisko u Jehovu, tak ako dieťa u svojho rodiča.“ Ako vedela, že ju Boh podporuje? „Cítila som, že Jehova mi dáva silu, aby som dokázala pravidelne chodiť do služby a mala pri tom úsmev na tvári.“ Čo pomohlo Johnovi, aby si zachoval radosť a vytrvalosť v službe, aj keď už nemohol byť cestujúcim dozorcom? Vysvetľuje: „V roku 1998 som dostal za úlohu vyučovať v škole služobného vzdelávania a odvtedy si študujem viac ako predtým.“ Za seba i za manželku hovorí: „Vždy sme boli v službe Jehovovi pripravení robiť čokoľvek, čo bude potrebné. Vďaka tomu sme zvládli túto zmenu relatívne ľahko. Svoje rozhodnutie neľutujeme.“

Aj mnohí ďalší osobne zažili pravdivosť slov zo Žalmu 64:10. Napríklad istí manželia slúžili viac ako 30 rokov v Bételi v Spojených štátoch, ale potom boli vymenovaní za zvláštnych priekopníkov. Úprimne priznávajú: „Keď prídete o niečo, čo milujete, je len prirodzené, že vám je to ľúto.“ Zároveň však dodávajú: „Nemôžeme smútiť do konca života.“ Po presťahovaní sa čo najrýchlejšie zapojili do služby s bratmi a sestrami v novom zbore. Hodnotia to takto: „Modlili sme sa o niektoré veľmi konkrétne veci. Keď sme videli, že Jehova vypočul naše modlitby, veľmi nás to povzbudilo a mali sme z toho radosť. Krátko po našom príchode začali ďalší v zbore s priekopníckou službou a zaviedli sme dve krásne biblické štúdiá.“

Úprimne povedané, mať radosť nie je vždy ľahké. Niekedy sme na tom lepšie, inokedy horšie. Preto nás Jehova povzbudzuje slovami, ktoré čítame v Žalme 64:10. Aj keď sa občas cítime skľúčení, môžeme si byť istí, že keď zostaneme verní napriek ťažkostiam a dokážeme sa ako spravodliví, budeme „plesať v Jehovovi“. Navyše sa môžeme tešiť na čas, keď Jehova splní svoj sľub a vytvorí „nové nebesia a novú zem“. Potom všetci Boží služobníci dosiahnu dokonalosť a budú „jasať a navždy sa tešiť“ zo všetkého, čo Jehova urobí. (Iz. 65:17, 18)

Len si predstav, čo to bude znamenať! Budeme sa tešiť z dokonalého zdravia a každé ráno budeme plní energie. Bez ohľadu na to, aké citové rany sme v minulosti zažili, už na ne nebudeme spomínať. Jehova nás uisťuje, že „skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca“. Pri vzkriesení sa znovu stretneme so svojimi milovanými. Nepochybne sa budeme cítiť ako rodičia 12-ročného dievčaťa, ktorému Ježiš vrátil život. V Biblii sa o nich píše, že „od veľkého nadšenia zostali celí bez seba“. (Mar. 5:42) Všetci ľudia na zemi budú robiť to, čo je správne, a budú po celú večnosť „plesať v Jehovovi“.