Nie. Ani v Biblii, ani v historických záznamoch sa nepíše o tom, že by sa kresťania krstili za mŕtvych.

Z toho, ako tento text znie v mnohých prekladoch Biblie, niektorí usudzujú, že v Pavlových dňoch sa takéto krsty za mŕtvych konali. Napríklad v Ekumenickom preklade znie tento verš takto: „Ak pre mŕtvych niet vôbec vzkriesenia, prečo sa dávajú za nich krstiť?“

Všimnime si, čo o tom hovoria dvaja biblickí učenci. Jeden z nich, Dr. Gregory Lockwood, povedal, že názor, že Pavol hovorí o „krstoch žijúcich kresťanov za tých, ktorí už zomreli... nie je, pokiaľ vieme, podložený žiadnymi historickými ani biblickými správami“. Podobne sa vyjadril profesor Gordon Fee: „Neexistuje žiadny historický ani biblický precedens, ktorý by potvrdzoval takýto krst. N[ový] Z[ákon] o tom úplne mlčí.“ Tento učenec vysvetľuje, že neexistuje žiadny dôkaz, že by takýto krst konali raní kresťania alebo nejaké cirkvi, ktoré vznikli po smrti apoštolov.

Ježiš dal svojim nasledovníkom príkaz: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich... a učte ich dodržiavať všetko, čo som vám prikázal.“ (Mat. 28:19, 20) Predtým ako sa niekto dá pokrstiť, musí spoznať Jehovu a jeho Syna, uveriť v nich a poslúchať ich. Ten, kto je mŕtvy a je v hrobe, to nemôže urobiť a nemôže to zaňho urobiť ani žiadny živý kresťan. (Kaz. 9:5, 10; Ján 4:1; 1. Kor. 1:14–16)

Teda o čom Pavol hovoril?

Niektorí Korinťania neverili, že mŕtvi môžu byť vzkriesení. (1. Kor. 15:12) Pavol im vysvetľoval, že sa mýlia. Napísal im, že denne hľadí smrti do tváre. Napriek tomu si bol istý, že aj keby zomrel, bude tak ako Ježiš vzkriesený do neba. (1. Kor. 15:30–32, 42–44)

Korinťania potrebovali pochopiť, že byť pomazanými kresťanmi znamená denne znášať rôzne skúšky a zomrieť. Len tak môžu byť vzkriesení do neba. Boli „pokrstení v Krista Ježiša“ a to zároveň znamenalo, že boli „pokrstení v jeho smrť“. (Rim. 6:3) Tento ich symbolický krst znamenal, že nastúpili životnú cestu, ktorá povedie k smrti a ku vzkrieseniu k duchovnému životu.

Dlhý čas po tom, čo bol Ježiš pokrstený vo vode, povedal dvom svojim apoštolom: „Krstom, ktorým som krstený, budete pokrstení.“ (Mar. 10:38, 39) Ježiš tu nehovoril o svojom krste vo vode. Hovoril o tom, čo ho čaká – že jeho verná služba Bohu povedie k jeho smrti. Pavol napísal, že pomazaní budú s Ježišom trpieť, aby „s ním boli aj oslávení“. (Rim. 8:16, 17; 2. Kor. 4:17) Teda aj oni budú musieť zomrieť, aby mohli byť vzkriesení ako duchovné bytosti a žiť v nebi.

V súlade s tým, čo sme si povedali, sa Pavlove slová dajú správne preložiť takto: „Veď ak mŕtvi nie sú kriesení, čo bude s tými, ktorí sa krstia na smrť? Aký zmysel by malo dať sa takto pokrstiť?“