1. Čo si možno niektorí ľudia myslia o večnom živote?

 MNOHÍ ľudia chcú byť zdraví a žiť čo najdlhšie. Preto si dávajú pozor na to, čo jedia, a snažia sa pravidelne cvičiť. Napriek tomu neočakávajú, že budú žiť večne. Zdá sa im to nemožné a ani po tom netúžia, lebo vedia, aký je život v starobe ťažký. No Ježiš povedal, že „večný život“ je možný. Píše sa o tom napríklad v Jánovi 3:16 a 5:24.

2. Čo sa v 6. kapitole Jána píše o večnom živote? (Ján 6:39, 40)

² Ako sme hovorili v predchádzajúcom článku, raz Ježiš zázračne nasýtil chlebmi a rybami niekoľkotisícový zástup ľudí. (Ján 6:5–35) Bolo to niečo úžasné. Ale to, čo im povedal na druhý deň v Kafarnaume na brehu Galilejského mora, bolo ešte neuveriteľnejšie. Hovoril o tom, že ľudí, ktorí zomreli, vzkriesi a budú žiť večne. (Prečítajte Jána 6:39, 40.) Predstav si, čo to znamená pre tvojich blízkych a priateľov, ktorí zomreli. Z Ježišových slov vyplýva, že mnohí, ktorí zomreli, budú vzkriesení, a že ty aj tvoji milovaní môžete žiť večne! Ale to, čo Ježiš povedal ďalej v 6. kapitole Jána, bolo a stále je pre mnohých ťažké pochopiť. Poďme sa na to pozrieť bližšie.

3. Čo o sebe Ježiš povedal v Jánovi 6:51?

 ³ Zástup ľudí v Kafarnaume si to, že ich Ježiš zázračne nasýtil chlebom, spojil s mannou, ktorú Jehova dával ich predkom na pustatine. Vedeli, že v Písme sa o manne píše ako o „chlebe z neba“. (Žalm 105:40; Ján 6:31) A Ježiš to využil, aby ich naučil niečo dôležité. Hoci manna bola zázračným pokrmom od Boha, tí, ktorí ju jedli, nakoniec zomreli. (Ján 6:49) Ale Ježiš nazval sám seba „pravým chlebom z neba“, „Božím chlebom“ a „chlebom života“. A dodal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť večne.“ (Ján 6:32, 33, 35; prečítajte Jána 6:51.) Tak im vysvetlil, aký zásadný rozdiel je medzi ním a mannou. Židia, ktorí ho počúvali, z toho boli zmätení. Nešlo im do hlavy, ako môže Ježiš o sebe tvrdiť, že je „chlebom“, ktorý zostúpil z neba, a že je lepší ako manna, ktorú Boh dával ich predkom. Ježiš im potom povedal zaujímavú vec: „Chlieb, ktorý dám... je moje telo.“ Ako to myslel? Odpoveď na túto otázku chceme vedieť, lebo vďaka nej zistíme, ako môžeme my aj naši blízki získať večný život. Poďme sa teda pozrieť, ako to Ježiš myslel.

ŽIVÝ CHLIEB – JEŽIŠOVO TELO

4. Prečo boli niektorí šokovaní z toho, čo Ježiš povedal?

⁴ Keď niektorí počuli, že Ježiš dá svoje telo, „aby ľudstvo mohlo žiť“, boli šokovaní. Mysleli si, že im dá jesť svoje doslovné telo? Veď to by bol kanibalizmus! (Ján 6:52) Ale potom im Ježiš povedal niečo, čo ich muselo šokovať ešte viac: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nezískate život.“ (Ján 6:53)

5. Prečo si môžeme byť istí, že Ježiš nechcel, aby ľudia pili jeho doslovnú krv?

⁵ V Noemových dňoch Boh ľuďom zakázal jesť krv. (1. Mojž. 9:3, 4) A keď dal Zákon Izraelitom, tento zákaz zopakoval. Každý, kto by jedol krv, mal byť „usmrtený“. (3. Mojž. 7:27) Ježiš viedol Židov k tomu, aby poslúchali Mojžišov Zákon. (Mat. 5:17–19) Preto je nepredstaviteľné, že by ich presviedčal, aby doslova jedli jeho telo a pili jeho krv. Paradoxne však týmto prekvapivým výrokom chcel ľudí naučiť, ako môžu získať život – večný život. (Ján 6:54)

6. Prečo môžeme povedať, že Ježiš myslel slová o svojom tele a krvi obrazne?

⁶ Je jasné, že Ježiš to myslel obrazne. Rovnako to myslel aj vtedy, keď sa rozprával so Samaritánkou a povedal jej: „Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nebude už nikdy smädný, ale voda, ktorú mu dám, sa v ňom stane prameňom vyvierajúcej vody, ktorá dáva večný život.“ (Ján 4:7, 14) a Ježiš tým nechcel povedať, že Samaritánka získa večný život iba tak, že sa napije nejakej doslovnej vody. Podobne ani zástupu v Kafarnaume netvrdil, že budú žiť večne, keď budú doslova jesť jeho telo a piť jeho krv.

 DVE ROZDIELNE SITUÁCIE

7. Čo tvrdia niektorí ľudia o tom, čo Ježiš povedal v Jánovi 6:53?

⁷ Niektorí veriaci tvrdia, že to, čo Ježiš povedal o jedení svojho tela a pití svojej krvi v Jánovi 6:53, je vzorom pre Pánovu večeru. Prečo si to myslia? Pretože pri tej príležitosti rozprával o niečom podobnom. (Mat. 26:26–28) Hovoria, že každý, kto je prítomný na Pánovej večeri, by mal jesť z chleba a piť z vína, ktoré kolujú. Je tento názor správny? Poznať odpoveď je veľmi dôležité, lebo každý rok sa s nami na tejto slávnosti zúčastňujú na celej zemi milióny ľudí. Poďme sa preto pozrieť na viaceré rozdiely v tom, čo Ježiš povedal v Jánovi 6:53 a pri Pánovej večeri.

8. Aké sú niektoré rozdiely medzi situáciou v Galilei a Pánovou večerou? (Pozri aj obrázky.)

⁸ Pozrime sa na dva rozdiely medzi týmito situáciami. Po prvé, kedy a kde Ježiš povedal to, čo sa píše v Jánovi 6:53–56? Povedal to v roku 32 n. l. v Galilei. Bolo to asi rok predtým, ako zaviedol Pánovu večeru v Jeruzaleme. Po druhé, komu to hovoril? Zástupu Židov, z ktorých väčšine išlo hlavne o to, aby sa najedli, a nie o to, aby sa dozvedeli o Jehovovi a jeho Kráľovstve. (Ján 6:26) Keď im povedal  niečo, čomu nerozumeli, jednoducho v neho prestali veriť. Dokonca aj niektorí jeho učeníci ho prestali nasledovať. (Ján 6:14, 36, 42, 60, 64, 66) A ako to bolo asi o rok neskôr, v roku 33 n. l., keď zaviedol Pánovu večeru? Vtedy s ním bolo jeho 11 verných apoštolov. Ani oni nerozumeli úplne všetkému, čo ich Ježiš učil. Ale na rozdiel od väčšiny tých, čo boli v Galilei, boli presvedčení, že Ježiš je Boží Syn, ktorý zostúpil z neba. (Mat. 16:16) Preto ich pochválil: „Vy ste zostali pri mne v mojich skúškach.“ (Luk. 22:28) Už len z týchto dvoch rozdielov vidno, že v Jánovi 6:53 Ježiš nehovoril o tom, čo sa má robiť pri Pánovej večeri. Ale tých rozdielov je ešte viac.

AKO SA JEŽIŠOVE SLOVÁ TÝKAJÚ TEBA

9. Koho sa týkajú Ježišove slová, ktoré povedal počas Pánovej večere?

⁹ Počas Pánovej večere Ježiš podal apoštolom nekvasený chlieb a povedal, že predstavuje jeho telo. Potom im podal víno a povedal, že predstavuje „krv zmluvy“. (Mar. 14:22–25; Luk. 22:20; 1. Kor. 11:24) To, že sa zmienil o zmluve, bolo veľmi podstatné. Nazval ju novou zmluvou a netýkala sa všetkých ľudí, ale iba „potomkov [duchovného] Izraela“, ktorí s ním budú vládnuť „v Božom Kráľovstve“. (Hebr. 8:6, 10; 9:15) Vtedy tomu apoštoli ešte nerozumeli. Ale čoskoro mali byť pomazaní svätým duchom a stať sa účastníkmi novej zmluvy, ktorá im zaručovala miesto s Ježišom v nebi. (Ján 14:2, 3)

10. Aký je ďalší rozdiel medzi situáciou v Galilei a Pánovou večerou? (Pozri aj obrázok.)

¹⁰ Všimnime si, že počas Pánovej večere Ježiš hovoril iba k „malému stádu“. Prví, ktorí do tejto skupiny patrili, boli jeho verní apoštoli, ktorí s ním vtedy boli v miestnosti. (Luk. 12:32) Oni, ale aj ďalší, ktorí mali do tejto skupiny patriť, mohli jesť z chleba a piť z vína. Oni budú tí, ktorí dostanú s Ježišom miesto v nebi. Teda to, čo Ježiš povedal svojim apoštolom počas Pánovej večere, sa vzťahovalo na malú skupinu ľudí. Ale v Galilei rok predtým hovoril k veľkému zástupu ľudí a tieto jeho slová sa vzťahujú aj na mnohých ďalších. A to je ďalší rozdiel medzi Pánovou večerou a situáciou v Galilei.

11. Ako z toho, čo Ježiš povedal v Galilei, vyplýva, že nehovoril iba o malej skupine ľudí?

¹¹ V Galilei v roku 32 n. l. hovoril Ježiš hlavne k Židom, ktorí od neho chceli, aby im dal chlieb. Ale on sa im snažil vysvetliť, že existuje niečo oveľa dôležitejšie ako doslovné jedlo – niečo, vďaka čomu môžu získať večný život. Povedal im tiež, že tí, ktorí zomreli, môžu byť v posledný deň vzkriesení a žiť večne. To sa netýkalo len obmedzeného počtu ľudí, ako to bolo počas Pánovej večere. V Galilei hovoril o požehnaniach pre všetkých ľudí. Povedal: „Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť večne. A chlieb, ktorý dám, aby ľudstvo mohlo žiť, je moje telo.“ (Ján 6:51)

12. Čo musíme robiť, ak chceme získať večný život?

 ¹² Myslel tým Ježiš, že večný život získa každý človek, ktorý kedy žil? Nie. Budú to iba tí, ktorí „[jedia] z tohto chleba“, čiže tí, ktorí veria v Ježiša. Mnohí ľudia, ktorí sa hlásia ku kresťanstvu, si myslia, že na to, aby boli zachránení, stačí v Ježiša iba veriť a považovať ho za svojho spasiteľa. (Ján 6:29) Ale v Ježiša spočiatku verili aj mnohí zo zástupu v Galilei, no potom ho opustili. Prečo?

13. Čo musia robiť tí, ktorí chcú byť Ježišovými skutočnými nasledovníkmi?

¹³ Väčšina ľudí zo zástupu Ježiša s radosťou nasledovala, kým im dával to, čo chceli. Vyhovovalo im, že ich zázračne uzdravoval, dával im jedlo alebo ich učil veci, ktoré sa im páčili. Ale Ježiš im jasne povedal, že neprišiel na zem iba preto, aby im dal to, čo chcú. Prišiel, aby ich naučil, čo musia robiť, ak chcú byť jeho skutočnými nasledovníkmi. Museli k nemu „prísť“, čiže počúvať ho a poslúchať všetko, čo učil. (Ján 5:40; 6:44)

14. Čo musíme robiť, aby sme mali z Ježišovho tela a krvi úžitok?

¹⁴ Ježiš zástupu povedal, že keď obetuje svoje telo a krv, budú môcť žiť večne. Ale aby to tak bolo, museli v túto obeť veriť. Takáto viera bola pre Židov nevyhnutná a je nevyhnutná aj pre nás. (Ján 6:40) Teda ak máme mať úžitok z Ježišovho tela a krvi a získať večný  život, ako sa o tom píše v Jánovi 6:53, musíme veriť vo výkupné. A túto možnosť má neobmedzený počet ľudí. (Ef. 1:7)

15., 16. Aké dôležité veci sme sa zo 6. kapitoly Jána dozvedeli?

¹⁵ Zo 6. kapitoly Jána sme si ukázali veľa vecí, ktoré sú pre každého z nás dôležité a povzbudzujúce. Vidíme, ako sa Ježiš o ľudí s láskou zaujíma. Keď bol v Galilei, ľudí uzdravoval, učil ich o Kráľovstve a postaral sa, aby mali čo jesť. (Luk. 9:11; Ján 6:2, 11, 12) Ale čo bolo ešte dôležitejšie, povedal im, že je „chlebom života“. (Ján 6:35, 48)

¹⁶ Je pravda, že tí, ktorých Ježiš označil ako „iné ovce“, by na každoročnej Pánovej večeri nemali jesť z chleba a piť z vína a ani to nerobia. (Ján 10:16) Napriek tomu majú z Ježišovho tela a krvi úžitok, a to vďaka tomu, že veria v jeho výkupnú obeť a úžasné veci, ktoré umožňuje. (Ján 6:53) Na rozdiel od nich tí, ktorí z chleba a vína prijímajú, ukazujú, že sú účastníkmi novej zmluvy a majú nádej, že budú vládnuť v nebeskom Kráľovstve. Teda či už patríme k pomazaným, alebo k iným ovciam, 6. kapitola Jána nám má veľa čo povedať. Učíme sa z nej, že veriť vo výkupné je mimoriadne dôležité, lebo vďaka tomu získame večný život.