1., 2. a) Ako vieme, že ľudia sa môžu stať Božími priateľmi? b) O čom budeme hovoriť v tomto článku?

OD KOLÍSKY po hrob najviac potrebujeme lásku. Ľudia potrebujú lásku a túžia po nej — nielen po romantickej láske, ale i po pravom priateľstve. No jeden druh lásky potrebujeme viac ako všetky ostatné. Je to láska, ktorú nám prejavuje Jehova. Mnohí ľudia si len ťažko vedia predstaviť, že medzi nimi a neviditeľným Všemohúcim Bohom by mohlo existovať priateľské puto. My však o tom vôbec nepochybujeme.

² V Biblii čítame o nedokonalých ľuďoch, ktorí sa stali Božími priateľmi. Ich príklad si zasluhuje pozornosť. Prečo? Lebo priateľstvo s Bohom je to najcennejšie, o čo sa môžeme v živote usilovať. Vynikajúcim príkladom muža, ktorý si rozvíjal priateľstvo s Jehovom, bol Abrahám. (Prečítajte Jakuba 2:23.) Vďaka čomu mal s Jehovom taký blízky vzťah? Kľúčovú úlohu v tom hrala jeho viera. Z Biblie sa dozvedáme,  že sa dokonca stal „otcom všetkých, ktorí majú vieru“. (Rim. 4:11) Pouvažujme teda o tom, ako si Abrahám vďaka svojej viere vybudoval blízke priateľstvo s Bohom. Každý z nás by sa mal zamyslieť nad otázkou: Ako môžem napodobňovať Abrahámovu vieru a posilňovať si priateľstvo s Jehovom?

3., 4. a) Opíš situáciu, ktorá bola pre Abraháma asi tou najväčšou skúškou viery. b) Prečo bol Abrahám ochotný obetovať Izáka?

³ Predstav si zostarnutého Abraháma, ako s námahou stúpa horským svahom. ^[1] Za ním kráča jeho syn Izák, ktorý má asi 25 rokov, a nesie drevo na oheň. Abrahám má so sebou nôž a veci na zapálenie ohňa. Je to preňho zrejme tá najnáročnejšia cesta v živote. Dôvodom však nie je jeho vek. Aj keď už má okolo 125 rokov, stále je plný sily. Dolieha naňho predstava, čo ho čaká. Jehova ho totiž požiadal, aby obetoval svojho syna. (1. Mojž. 22:1–8)

⁴ Abrahám stál asi pred tou najväčšou skúškou svojej viery. Niektorí ľudia hovoria, že to bolo od Boha kruté, keď od Abraháma žiadal niečo také. Iní sa domnievajú, že Abrahám prejavoval Bohu slepú poslušnosť a svojho syna nemiloval. Myslia si to preto, lebo nemajú vieru ani nerozumejú tomu, ako sa prejavuje. (1. Kor. 2:14–16) Abrahám neposlúchal Boha slepo. Práve naopak, poslúchal ho preto, lebo videl. Očami viery videl, že jeho nebeský Otec, Jehova, nikdy nežiada od svojich verných služobníkov nič, čo by im trvale uškodilo. Bol si istý, že keď poslúchne, Jehova za to jeho i jeho milovaného syna požehná. Ako nadobudol takú silnú vieru? Získal ju na základe toho, čo sa o Jehovovi dozvedel a čo preňho Jehova urobil.

5. Odkiaľ sa Abrahám možno dozvedel o Jehovovi a ako to naňho zapôsobilo?

⁵ Poznanie. Abrahám vyrastal v chaldejskom meste Ur, kde bolo rozšírené modlárstvo. Napriek tomu poznal Jehovu. Ako to bolo možné, keď aj jeho otec Térach uctieval modly? (Joz. 24:2) Biblia priamo nehovorí, odkiaľ sa Abrahám dozvedel o Jehovovi. Bol deviatou generáciou po Semovi, jednom z Noachových synov, ktorý mal silnú vieru. Sem zomrel, keď mal Abrahám asi 150 rokov. Nevieme naisto, či sa Abrahám dozvedel o Jehovovi práve od neho. Ale je pravdepodobné, že Sem rozprával o Jehovovi členom svojej rodiny. Tieto informácie sa nejakým spôsobom dostali k Abrahámovi a hlboko naňho zapôsobili. Na základe toho, čo sa dozvedel, nadobudol vieru v Boha a začal ho milovať.

6., 7. Ako Abrahámove skúsenosti s Jehovom posilnili jeho vieru?

⁶ Vlastné skúsenosti. Ako Abrahám spoznal Jehovu na základe vlastných skúseností, ktoré posilnili jeho vieru? Hovorí sa, že myšlienky vedú k pocitom a pocity ku skutkom. To, čo sa Abrahám dozvedel, v ňom vyvolalo posvätnú bázeň a hlbokú úctu k „Najvyššiemu Bohu Jehovovi, Pôvodcovi neba a zeme“. (1. Mojž. 14:22) Tento pocit, ktorý Biblia opisuje ako „zbožnú bázeň“, je pre priateľstvo s Bohom nevyhnutný. (Hebr. 5:7; Žalm 25:14) Práve táto zbožná bázeň podnecovala Abraháma, aby Jehovu poslúchal.

⁷ Keď Abrahám a Sára bývali v Ure, Boh im povedal, aby sa z tohto mesta odsťahovali do cudzej krajiny. Neboli už  najmladší a zvyšok života mali stráviť v stanoch. Abrahám poslúchol, a tým dal Jehovovi najavo, že chce, aby ho podporoval a chránil. Raz napríklad hrozilo, že príde o svoju krásnu manželku Sáru, a bol ohrozený aj jeho vlastný život. Určite mal vtedy strach, ale neprestal Jehovu poslúchať. Jehova opakovane zasiahol a Abraháma i Sáru zázračne ochránil. (1. Mojž. 12:10–20; 20:2–7, 10–12, 17, 18) Tieto skúsenosti upevnili Abrahámovu vieru.

8. Ako môžeme získať poznanie a skúsenosti, ktoré upevnia naše priateľstvo s Jehovom?

⁸ Môžeme si aj my vytvoriť priateľstvo s Jehovom? Určite áno, lebo dozvedieť sa o Jehovovi dnes nie je ťažké. A môžeme ho tiež spoznať na základe vlastných skúseností. Na rozdiel od Abraháma máme Bibliu, ktorá je bohatým zdrojom múdrosti. (Dan. 12:4; Rim. 11:33) Božie Slovo je plné duchovných pokladov. Môžeme z nich čerpať, a tak lepšie spoznávať „Pôvodcu neba a zeme“. Vďaka tomu rastie aj naša úcta a láska k nemu, a tá nás podnecuje, aby sme ho poslúchali. A keď ho poslúchame, získavame cenné skúsenosti, že poslušnosť sa vypláca. Cítime, ako nám Jehova pomáha a posilňuje nás a ako nás jeho rady chránia. Uvedomujeme si, že keď mu slúžime celou dušou, prináša nám to radosť, pokoj a pocit uspokojenia. (Žalm 34:8; Prísl. 10:22) Čím viac o Jehovovi vieme a čím viac skúseností s ním máme, tým pevnejšia je naša viera i naše priateľstvo s ním.

9., 10. a) Čo treba robiť, aby sa priateľstvo utužovalo? b) Čím dal Abrahám najavo, že si cení priateľstvo s Jehovom a chce si ho posilňovať?

⁹ Blízke priateľstvo je niečo veľmi vzácne. (Prečítajte Príslovia 17:17.) Avšak priateľstvo nie je ako nejaká drahá váza, ktorú človek niekde postaví a potom na ňu len sadá prach. Skôr sa podobá na krásny kvet, ktorý, ak má rásť a kvitnúť, potrebuje vodu a živiny. Abrahám si veľmi cenil priateľstvo s Jehovom a posilňoval si ho. Ako to robil?

¹⁰ Nikdy si nepomyslel, že už prejavil dostatok zbožnej bázne a poslušnosti. Keď so svojou početnou domácnosťou cestoval do Kanaanu, pri rozhodovaní sa vždy nechal viesť Jehovom, bez ohľadu na to, či išlo o veľké, alebo malé veci. Rok pred narodením Izáka, keď mal Abrahám 99 rokov, mu Jehova prikázal, aby dal obrezať všetkých mužov i chlapcov vo svojej domácnosti. Mal voči tomuto príkazu nejaké námietky alebo hľadal spôsob, ako sa mu vyhnúť? Nie. Dôveroval Bohu a poslúchol ho ešte „v ten deň“. (1. Mojž. 17:10–14, 23)

11. Prečo mal Abrahám obavy o obyvateľov Sodomy a Gomory a ako mu Jehova pomohol?

 ¹¹ Abrahám mal vo zvyku poslúchať Jehovu aj v zdanlivo malých veciach. Preto sa ich priateľstvo neustále utužovalo. Abrahám vedel, že Jehovovi sa môže so všetkým zdôveriť a požiadať ho o pomoc. Keď sa napríklad dozvedel, že Boh chce zničiť Sodomu a Gomoru, mal obavy, že by spolu so skazenými ľuďmi mohli byť zničení aj spravodliví. Možno sa bál o svojho synovca Lóta a jeho rodinu, ktorí žili v Sodome. Bezvýhradne dôveroval Jehovovi, „Sudcovi celej zeme“, a preto mu s veľkou pokorou položil otázky, ktoré ho znepokojovali. Jehova mu trpezlivo pomohol pochopiť, že je milosrdný a že aj pred vykonaním rozsudku najprv skúma srdce ľudí a pátra po spravodlivých, aby ich zachránil. (1. Mojž. 18:22–33)

12., 13. a) Aký názor mal Abrahám na Jehovu vďaka tomu, že ho dobre poznal a mal s ním skúsenosti? b) Z čoho vidno, že Abrahám dôveroval Jehovovi?

¹² Každý detail, ktorý sa Abrahám dozvedel o Jehovovi, a každá jeho skúsenosť s Jehovom prispievala k tomu, že ich priateľstvo rástlo. Preto keď ho Jehova požiadal, aby obetoval svojho syna Izáka, neprestal považovať Jehovu za svojho nebeského Priateľa. Teraz si znovu predstavme, ako Abrahám vystupuje na vrch v krajine Mória. Povedal si, že Jehova sa zrazu zmenil a stal sa z neho krutý a nemilosrdný Boh? Niečo také bolo preňho nemysliteľné! Ako to vieme?

¹³ Skôr ako sa Abrahám rozlúčil so svojimi sluhami, povedal im: „Zostaňte tu s oslom, ale ja s chlapcom chceme ísť tamto a uctievať a vrátime sa k vám.“ ​(1. Mojž. 22:5) Ako to myslel? Klamal im, keď hovoril, že sa vráti aj s Izákom, hoci vedel, že ho má obetovať? Nie. Biblia nám pomáha pochopiť, na čo v tej chvíli myslel. (Prečítajte Hebrejom 11:19.) Abrahám „počítal s tým, že Boh je schopný vzkriesiť [Izáka] aj z mŕtvych“. Áno, veril vo vzkriesenie. Nezabudol, že Jehova oživil jeho i Sárine reprodukčné schopnosti a umožnil im mať vo vysokom veku syna. (Hebr. 11:11, 12, 18) Uvedomoval si, že pre Jehovu nič nie je nemožné. Bol si istý, že nech sa v ten deň stane čokoľvek, jeho milovaný syn mu bude vrátený a všetky Jehovove sľuby sa splnia. Nie div, že Abrahám bol nazvaný „otcom všetkých, ktorí majú vieru“!

14. Ktorý Jehovov pokyn je pre teba náročné poslúchať a ako ti môže pomôcť Abrahámov príklad?

¹⁴ A čo my? Je pravda, že Boh od nás nič také nežiada. Ale očakáva, že ho budeme poslúchať, aj keď niektorým jeho  pokynom možno celkom nerozumieme alebo je pre nás ťažké sa nimi riadiť. Vieš si spomenúť na nejaký konkrétny príklad? Niektorí z nás považujú za náročné chodiť do služby, lebo sme možno nesmelí a je pre nás neprirodzené oslovovať cudzích ľudí. Pre iných je možno ťažké odlišovať sa, napríklad v škole alebo v práci. (2. Mojž. 23:2; 1. Tes. 2:2) Máš aj ty niekedy pocit, akoby si s námahou stúpal na vrch v krajine Mória, lebo niektoré úlohy sa ti zdajú nad tvoje sily? Ak áno, Abrahámov príklad a jeho viera ti môže dodať odvahu. Keď premýšľame o verných Božích služobníkoch z minulosti, podnecuje nás to, aby sme ich napodobňovali a utužovali si priateľstvo s Jehovom. (Hebr. 12:1, 2)

15. Prečo si môžeme byť istí, že Abrahám nikdy neľutoval svoj spôsob života?

¹⁵ Čo myslíš, ľutoval niekedy Abrahám, že verne poslúchal Jehovu? V Biblii čítame: „Abrahám vydýchol naposledy a zomrel v dobrej starobe, starý a spokojný.“ ​(1. Mojž. 25:8) Keď mal 175 rokov a blížila sa jeho smrť, sily ho opustili. No keď sa obzrel späť a zhodnotil svoj život, cítil uspokojenie. Priateľstvo s Jehovom bolo preňho vždy to najcennejšie. Keď čítame, že bol „starý a spokojný“, určite to neznamená, že ho už život nebavil a že netúžil po tom, aby raz mohol znovu žiť.

16. Z čoho sa Abrahám bude tešiť v raji?

¹⁶ O Abrahámovi čítame: „Očakával mesto, ktoré má skutočné základy a ktorého staviteľom a tvorcom je Boh.“ ​(Hebr. 11:10) Abrahám veril, že jedného dňa uvidí, ako toto mesto — Božie Kráľovstvo — vládne nad celou zemou. A jeho nádej sa určite splní! Vieš si predstaviť, ako sa bude tešiť zo života v raji a z toho, že si bude môcť ďalej posilňovať priateľstvo s Jehovom? Iste ho bude hriať pri srdci, keď sa dozvie, že jeho viera sa stala príkladom pre celé generácie Jehovových služobníkov. V raji sa dozvie aj to, že obeť, ktorú bol ochotný priniesť na vrchu Mória, sa stala predobrazom niečoho oveľa významnejšieho. (Hebr. 11:19) Určite si spomenie na úzkosť, ktorú prežíval, keď sa chystal obetovať Izáka. A uvedomí si, že milióny verných ľudí si vďaka tomu dokázali predstaviť, akú bolesť pociťoval Jehova, keď dal svojho Syna, Ježiša Krista, ako výkupné. (Ján 3:16) Abrahámov príklad nám všetkým pomáha, aby sme si tento najväčší prejav lásky ešte viac vážili.

17. Čo si odhodlaný robiť a o čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

¹⁷ Buďme rozhodnutí napodobňovať Abrahámovu vieru. Keď sa snažíme spoznávať Jehovu a poslúchať ho, neprehliadne našu vernú službu a určite nás odmení. (Prečítajte Hebrejom 6:10–12.) Usilujme sa o to, aby Jehova bol naším Priateľom navždy! V nasledujúcom článku budeme uvažovať o ďalších troch ľuďoch, ktorí sa vďaka svojej viere stali Božími blízkymi priateľmi.