DIELO Kráľovstva v Brazílii postupovalo na začiatku tridsiatych rokov minulého storočia pomerne pomaly. Ale v roku 1935 napísal brat Nathaniel Yuille bratovi Josephovi F. Rutherfordovi, ktorý v tom čase viedol činnosť Jehovových svedkov. Nathaniel a jeho manželka Maud slúžili ako priekopníci a v liste uviedli, že by „radi išli slúžiť kdekoľvek, kde je to potrebné“.

Nathaniel bol stavebný inžinier na dôchodku a mal 62 rokov. Bol vedúcim služby jedného zboru v San Franciscu v Kalifornii. Organizoval tam zvestovateľskú službu a pri oznamovaní dobrého posolstva používal aj ozvučovacie zariadenie. Teraz dostal novú úlohu — pracovať ako služobník pobočky v Brazílii. Vďaka svojim skúsenostiam a obetavému duchu urobil pre ľudí v tomto rozľahlom mnohojazyčnom obvode veľa dobrého.

Nathaniel a Maud pricestovali do Brazílie v roku 1936. Prišiel s nimi aj ďalší priekopník, Antonio P. Andrade, ktorý im slúžil ako tlmočník. Priviezli aj vzácny náklad — auto s ampliónmi a 35 gramofónov. Hoci je Brazília piatou najväčšou krajinou sveta, v tom čase tam bolo len 60 zvestovateľov. No vďaka tejto novej zvukovej technike si dobré posolstvo vypočuli milióny ľudí, a to v priebehu niekoľkých rokov!

Už mesiac po príchode priekopníkov zorganizovala pobočka v Brazílii prvý zjazd, ktorý sa konal v São Paule. Pri tejto príležitosti bratia prvý raz použili auto s ampliónmi a pozývali ľudí na verejnú prednášku. Šoféra robila Maud. Na prednáške bolo 110 prítomných. Program zjazdu bol vzpruhou pre zvestovateľov a podnietil ich, aby sa ešte viac zapojili do služby. Naučili sa v nej používať nielen literatúru a svedecké karty, ale  aj gramofónové nahrávky v angličtine, maďarčine, nemčine, poľštine, španielčine a neskôr aj v portugalčine.

V roku 1937 sa konali ďalšie tri zjazdy — v São Paule, Riu de Janeiro a v Curitibe. Pre zvestovateľov boli novým impulzom do ďalšej práce. Keď návštevníci zjazdu chodili z domu do domu, používali aj auto s ampliónmi. José Maglovsky, ktorý bol v tom čase ešte len chlapcom, neskôr napísal: „Vyložili sme na stojan biblickú literatúru a za zvuku nahraných prejavov sme sa rozprávali s ľuďmi, ktorí vychádzali z domov, aby zistili, čo sa deje.“

Krsty sa konali v riekach, a to pred zrakom ľudí vyhrievajúcich sa na slniečku. Takú príležitosť na oznamovanie dobrého posolstva si bratia nemohli nechať ujsť! Z nahrávky pustili prejav brata Rutherforda ku krstu. Kým z ampliónov burácal jeho hlas, zvedaví poslucháči obklopili auto a počúvali preklad prejavu do portugalčiny. Potom uchádzači o krst vošli do vody a za zvuku piesní Kráľovstva v poľštine boli pokrstení. Bratia a sestry sa pripojili k spevu piesní vo svojom jazyku. V Ročenke 1938 o tom čítame: „Bolo to ako na Letnice, keď každý počul dobré posolstvo vo vlastnom jazyku.“

Po zjazdoch chodievali bratia do centra São Paula a iných miest v okolí a z auta s ampliónmi prehrávali biblické prednášky v parkoch a obytných a priemyselných štvrtiach. Robievali to pravidelne každú nedeľu, či vonku lialo, alebo svietilo slnko. Každý mesiac jazdievali autom aj do kolónie malomocných, ktorá ležala asi 100 kilometrov severozápadne od São Paula a žilo v nej 3 000 ľudí. Časom tam vznikol prekvitajúci zbor. Napriek tomu, že títo zvestovatelia boli vážne chorí, dostali povolenie navštevovať ďalšiu kolóniu malomocných a prinášať jej obyvateľom utešujúce biblické posolstvo.

Nahrávky posolstva o Kráľovstve v portugalčine boli k dispozícii až koncom roku 1938. V deň Pamiatky zosnulých sa auto s ampliónmi presúvalo od jedného cintorína k druhému a nahrávky na námet „Kde sú mŕtvi?“, „Jehova“ a „Bohatstvo“ si vypočulo viac ako 40 000 poslucháčov.

Takéto smelé vydávanie svedectva o pravde však vyvolalo odpor duchovenstva, ktoré naliehalo na miestne úrady, aby auto s ampliónmi umlčali. Sestra Yuilleová raz zažila, ako miestny kňaz podnietil dav, aby obkolesil auto. Ale prišiel aj starosta s policajnými úradníkmi a vypočuli si celý program. Starosta odchádzal s biblickou literatúrou v ruke. V ten deň nedošlo k žiadnym výtržnostiam. Ročenka 1940 uviedla, že napriek odporu, ktorý bratia zažívali, bolo v Brazílii v roku 1939 „vydané dovtedy najväčšie svedectvo o Veľkom Teokratovi a o jeho mene“.

Auto s ampliónmi zohralo dôležitú úlohu v histórii zvestovateľského diela v Brazílii. Prostredníctvom neho si posolstvo o Kráľovstve vypočuli milióny ľudí. Bratia predali toto slávne auto v roku 1941. Dnes je v Brazílii veľký počet Jehovových svedkov, ktorí pokračujú v tomto diele a prinášajú dobré posolstvo úprimným ľuďom v tamojšom veľkom obvode. (Z nášho archívu v Brazílii.)