1. – 3. a) Prečo môžeme povedať, že Božím priateľom sa môže stať každý z nás? b) O kom budeme uvažovať v tomto článku?

ABRAHÁM je v Biblii nazvaný ako Boží priateľ. (Iz. 41:8; Jak. 2:23) Tento verný Boží služobník je jediný, o kom sa Biblia takto zmieňuje. Mali by sme sa teda domnievať, že okrem neho sa už žiadny iný človek nestal Jehovovým priateľom? Nie. Z Biblie sa totiž dozvedáme, že priateľstvo s Bohom si môže vytvoriť každý z nás.

² Božie Slovo hovorí o mnohých verných mužoch a ženách, ktorí sa báli Jehovu, prejavovali v neho vieru a stali sa jeho blízkymi priateľmi. (Prečítajte Žalm 25:14.) Apoštol Pavol spomenul „veľký oblak svedkov“ — pestrú paletu ľudí, ktorí nepochybne boli Božími priateľmi. (Hebr. 12:1)

³ Pozrime sa teraz bližšie na troch Jehovových blízkych priateľov, o ktorých čítame v Biblii. Budeme uvažovať (1) o Rút, vernej mladej vdove z Moábu, (2) o Ezechiášovi, dobrom judskom kráľovi a (3) o Márii, Ježišovej  pokornej matke. Čo sa môžeme naučiť od každého z nich o tom, ako si rozvíjali priateľstvo s Bohom?

4., 5. Pred akým rozhodnutím stála Rút a prečo bolo pre ňu také ťažké? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁴ Predstav si tri vdovy, ako kráčajú po ceste vedúcej cez moábske roviny. Sú to Noema a jej nevesty Rút a Orpa. Orpa sa napokon vracia do svojho domova v Moábe. Ale Noema pokračuje v ceste do Izraela, odkiaľ pochádza. Čo urobí Rút? Stojí možno pred najdôležitejším rozhodnutím v živote. Vráti sa k svojmu ľudu v Moábe, alebo zostane so svojou svokrou Noemou a pôjde s ňou do Betlehema? (Rút 1:1–8, 14)

⁵ Rút má v Moábe rodinu. Jej matka a ďalší príbuzní by sa o ňu postarali. Moáb je jej domovom. Miestna kultúra, jazyk i ľudia — to všetko dobre pozná. Noema jej nedokáže zabezpečiť také zázemie v Betleheme. Dokonca jej radí, aby zostala v Moábe. Bojí sa, že svojim nevestám už nie je schopná zaistiť domov ani manžela. Ako sa nakoniec Rút rozhodne? Jej švagriná Orpa „sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom“. (Rút 1:9–15) Ale chce to isté urobiť aj Rút? Nie.

6. a) Aké múdre rozhodnutie urobila Rút? b) Prečo Boáz povedal, že Rút prišla hľadať útočisko pod Jehovove krídla?

⁶ Zdá sa, že Rút sa dozvedela o Jehovovi od svojho manžela alebo od Noemy. Pochopila, že Jehova nie je ako moábski bohovia a že si zaslúži, aby ho milovala a uctievala. Teraz sa však musela rozhodnúť. Vyberie si Jehovu za svojho Boha? Rút sa rozhodla múdro. Svojej svokre povedala: „Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ ​(Rút 1:16) Je dojímavé, ako hlboko Rút milovala Noemu. Ale ešte pôsobivejšia bola jej láska k Jehovovi. Boáz neskôr pochválil Rút za to, že prišla hľadať útočisko pod Jehovove krídla. (Prečítajte Rút 2:12.) Toto vyjadrenie v nás vyvoláva predstavu vtáčatka, ktoré hľadá ochranu pod krídlami svojho silného rodiča. (Žalm 36:7; 91:1–4) Práve takým rodičom sa pre Rút stal Jehova. Odmenil ju za jej vieru a ona nikdy nemusela oľutovať svoje rozhodnutie.

7. Nad čím by sa mal zamyslieť človek, ktorý sa zdráha oddať svoj život Jehovovi?

⁷ Je mnoho ľudí, ktorí sa učia o Jehovovi, ale zatiaľ sa nerozhodli hľadať uňho útočisko. Váhajú mu zasvätiť život a dať sa pokrstiť. Ak sa to týka aj teba, položil si si niekedy otázku, prečo je to tak? V podstate sa dá povedať, že každý človek slúži nejakému bohu. (Joz. 24:15) Prečo teda nehľadať útočisko u pravého Boha, ktorý si zaslúži tvoju oddanosť? Keď oddáš svoj život Jehovovi, prejavíš vieru, že ti poskytne ochranu. Jehova ti pomôže, aby si žil v súlade so svojou oddanosťou a aby si dokázal zvládnuť všetky náročné situácie, do ktorých sa možno dostaneš. Presne to zažila Rút.

8. V akom prostredí vyrastal Ezechiáš?

⁸ Na rozdiel od Rút bol Ezechiáš už od narodenia členom národa, ktorý bol zasvätený Jehovovi. Ale nie všetci Izraeliti verne slúžili Bohu. Názorným príkladom bol Ezechiášov otec,  kráľ Achaz. Tento skazený človek spôsobil, že judské kráľovstvo prepadlo modlárstvu, a dokonca znesvätil Jehovov chrám v Jeruzaleme. Sotva si dokážeme predstaviť, čo všetko musel Ezechiáš v detstve zažiť. Niektorí jeho bratia totiž zomreli strašnou smrťou — boli zaživa upálení ako obeť falošnému bohu. (2. Kráľ. 16:2–4, 10–17; 2. Par. 28:1–3)

9., 10. a) Prečo mohol z Ezechiáša ľahko vyrásť zatrpknutý človek? b) Prečo by sme sa nemali hnevať na Jehovu? c) Prečo nemusí problematické rodinné prostredie viesť k tomu, že sa niekto stane zlým človekom?

⁹ Z Ezechiáša mohol ľahko vyrásť zatrpknutý, zlostný muž, ktorý by odporoval Jehovovi. Sú ľudia, ktorí ani zďaleka nezažili také hrozné veci ako Ezechiáš, ale došli k záveru, že majú oprávnený dôvod, aby sa rozhnevali na Jehovovu organizáciu či dokonca na samotného Jehovu. (Prísl. 19:3) Iní si myslia, že keď vyrastali v skazenom prostredí, sú odsúdení na to, aby viedli zlý život a robili tie isté chyby ako ich rodičia. (Ezech. 18:2, 3) Sú takéto názory správne?

¹⁰ Príklad Ezechiáša poskytuje jasnú odpoveď, že to tak nie je. Jehova nespôsobuje utrpenie, ktoré postihuje ľudí v tomto svete, a preto nie je žiadny dôvod, aby sme sa naňho hnevali. (Jób 34:10) Je pravda, že rodičia môžu na deti pôsobiť silným vplyvom, či už dobrým, alebo zlým. (Prísl. 22:6; Kol. 3:21) To však neznamená, že rodinné prostredie je jediným činiteľom, ktorý človeka formuje. Jehova nám dal vzácny dar — schopnosť zvoliť si, akí budeme a čo budeme v živote robiť. (5. Mojž. 30:19) Ako Ezechiáš využil tento dar?

11. Prečo sa dá povedať, že Ezechiáš bol jedným z najlepších judských kráľov?

¹¹ Napriek tomu, že Ezechiášov otec bol jedným z najhorších judských kráľov, Ezechiáš sa stal jedným z najlepších. (Prečítajte 2. Kráľov 18:5, 6.) Je pravda, že jeho otec mu dal veľmi zlý príklad. Ale Ezechiáš sa rozhodol,  že sa bude riadiť inými vzormi. V tom čase slúžili v Božom ľude proroci Izaiáš, Micheáš a Hozeáš. Ezechiáš pozorne počúval, čo títo verní muži hovoria, a bral si Jehovove rady k srdcu. To ho podnietilo, aby napravil hrozné veci, ktoré napáchal jeho otec. Očistil chrám, prosil Boha o odpustenie hriechov izraelského národa a podnikol intenzívnu a rozsiahlu kampaň proti modlárstvu. (2. Par. 29:1–11, 18–24; 31:1) Keď musel čeliť vážnym ťažkostiam, napríklad invázii asýrskej armády kráľa Senacheriba, prejavil veľkú odvahu a vieru. Spoliehal sa na záchranu od Jehovu a posilňoval ľud. (2. Par. 32:7, 8) Keď ho Jehova neskôr pokarhal za určitý prejav pýchy, pokoril sa a robil pokánie. (2. Par. 32:24–26) Nedovolil, aby to, čo v minulosti zažil, negatívne ovplyvnilo jeho život a vyhliadky do budúcnosti. Dal najavo, že je Jehovovým priateľom, a je pre nás príkladom hodným napodobnenia.

12. Vďaka čomu sa mnohí stali Jehovovými priateľmi napriek strastiplnému detstvu?

¹² Žijeme v krutom, neľútostnom svete, a preto nás neprekvapuje, že veľa detí vyrastá bez rodičovskej lásky a starostlivosti. (2. Tim. 3:1–5) Aj mnohí kresťania zažili strastiplné detstvo, no napriek tomu si vytvorili blízky vzťah k Jehovovi. Podobne ako Ezechiáš, aj oni sú príkladom, že minulosť človeka nemusí byť jediným činiteľom, ktorý určuje jeho budúcnosť. Boh nás poctil tým, že nám dal dar slobodnej vôle. Vďaka tomu sa aj my môžeme rovnako ako Ezechiáš rozhodnúť, že sa budeme pevne pridržiavať Jehovu a prinášať mu slávu a česť.

13., 14. Z čoho mohla mať Mária obavy, ale ako zareagovala na Gabrielove slová?

¹³ Stáročia po Ezechiášovi si vytvorila jedinečné priateľstvo s Jehovom i jedna mladá pokorná Židovka z Nazareta. Dostala úlohu, akú nedostal žiadny iný človek. Dozvedela sa, že počne, porodí a bude vychovávať Božieho jednosplodeného Syna. Vieš si predstaviť, ako musel Jehova milovať Máriu a dôverovať jej, keď ju poctil takou mimoriadnou úlohou? Aká bola jej prvá reakcia?

¹⁴ Často sa zdôrazňuje, že to bola pre Máriu veľká česť. Málokedy si však uvedomujeme, aké mohla mať obavy. Anjel Gabriel jej oznámil, že otehotnie zázračným spôsobom. No neponúkol sa, že ponavštevuje jej rodinu a susedov, aby im vysvetlil, ako to, že je tehotná. Čo si pomyslia? Mária mala určite  strach aj z toho, ako zareaguje jej snúbenec Jozef. Ako mu dokáže, že mu nebola neverná, keď čaká dieťa? Možno si kládla aj otázku, ako zvládne obrovskú zodpovednosť vychovávať a starať sa o Syna Najvyššieho Boha. Nevieme presne, čo všetko jej pri rozhovore s Gabrielom prebleslo hlavou. Vieme však, čo mu odpovedala: „Hľa, som Jehovova otrokyňa! Nech sa mi stane podľa tvojho vyhlásenia.“ ​(Luk. 1:26–38)

15. Prečo bola Máriina viera pozoruhodná?

¹⁵ Mária mala naozaj mimoriadnu vieru! S postojom otrokyne bola ochotná urobiť všetko, o čo ju Jehova požiada. Dôverovala mu, že sa o ňu postará a bude ju chrániť. Ako nadobudla takú silnú vieru? S vierou sa nikto nerodí. Môžeme ju získať, ak sa o ňu usilujeme a prosíme Jehovu, aby naše úsilie požehnal. (Gal. 5:22; Ef. 2:8) Mária sa veľmi snažila, aby jej viera bola pevná. Ako to vieme? Pouvažujme o tom, ako počúvala a o čom hovorila.

16. Čo ukazuje, že Mária bola dobrou poslucháčkou?

¹⁶ Ako Mária počúvala. Biblia nám radí, aby sme boli „rýchli v počúvaní, pomalí v reči“. (Jak. 1:19) Bola Mária dobrou poslucháčkou? Nepochybne áno. Lukáš vo svojom evanjeliu opisuje dve situácie, keď Mária venovala starostlivú pozornosť vyjadreniam, ktoré mali hlboký duchovný význam. Potom si urobila čas na to, aby o nich rozjímala. Keď sa narodil Ježiš, prišli sa naňho pozrieť pastieri a porozprávali Márii, čo im oznámil anjel. Neskôr Ježiš ako 12-ročný povedal slová, ktoré na Máriu veľmi zapôsobili. V obidvoch prípadoch Mária pozorne počúvala, zapamätala si, čo počula, a dôkladne o tom premýšľala. (Prečítajte Lukáša 2:16–19, 49, 51.)

17. Čo sa o Márii dozvedáme z toho, o čom hovorila?

¹⁷ O čom Mária hovorila. V Biblii nie je veľa toho, čo Mária povedala. Jej najdlhšia reč je zaznamenaná v Lukášovi 1:46–55. Z jej slov vidno, že veľmi dobre poznala Božie Slovo. To, čo povedala, pripomína modlitbu Anny, matky proroka Samuela. (1. Sam. 2:1–10) Podľa jedného odhadu Mária asi dvadsaťkrát nepriamo citovala z Písma. Je zrejmé, že rada hovorila o duchovných veciach. V srdci si totiž uchovávala ako poklad drahocenné pravdy, ktoré pochádzali od jej najväčšieho Priateľa, Jehovu.

18. Ako môžeme napodobňovať Máriinu vieru?

¹⁸ Tak ako Mária môžeme niekedy dostať od Jehovu úlohu, ktorá sa nám zdá príliš náročná. V takej situácii sa aj my pokorne spoľahnime na Jehovu a dôverujme mu, že nám pomôže. Máriinu vieru napodobňujeme aj tak, keď pozorne počúvame Jehovu, rozjímame o tom, čo sme sa naučili, a radi sa o to delíme s druhými. (Žalm 77:11, 12; Luk. 8:18; Rim. 10:15)

19. Na čo sa môžeme tešiť, keď napodobňujeme vieru Božích služobníkov z minulosti?

¹⁹ Sme presvedčení, že tak ako Abrahám, aj Rút, Ezechiáš a Mária boli Jehovovými priateľmi. To isté sa dá povedať o ďalších Božích služobníkoch, ktorí tvoria „veľký oblak svedkov“. Stále sa snažme napodobňovať ich vieru. (Hebr. 6:11, 12) Keď to budeme robiť, môžeme sa tešiť na nádhernú odmenu — budeme Jehovovými blízkymi priateľmi navždy!