SPOMÍNAŠ SI na najšťastnejší deň svojho života? Bol to tvoj svadobný deň alebo deň, keď sa ti narodilo prvé dieťa? Pravdepodobne budeš súhlasiť, že ten najdôležitejší a najradostnejší deň bol deň tvojho krstu. A akí šťastní boli aj tvoji spolukresťania, keď si dal pred všetkými najavo, že miluješ Boha celým srdcom, dušou, mysľou a silou! (Mar. 12:30)

Odvtedy si v službe Jehovovi určite zažil veľa radosti. No niektorí zvestovatelia po čase stratili radosť. Prečo? A aké dôvody máme na to, aby sme stále slúžili Jehovovi s radosťou?

Posolstvo o Kráľovstve nám určite prináša radosť. Jeho súčasťou je aj sľub, že Jehova čoskoro ukončí tento skazený systém a vovedie nás do nového sveta. V Sofoniášovi 1:14 čítame: „Jehovov veľký deň je blízko. Je blízko a veľmi sa ponáhľa.“ No ak sa nám zdá, že na ten deň už čakáme príliš dlho, môžeme strácať radosť a spomaľovať v službe Bohu. (Prísl. 13:12)

To, že sme súčasťou celosvetového bratstva, nás podnecuje slúžiť Jehovovi s radosťou. Možno nás k pravému uctievaniu pritiahlo práve dobré správanie Jehovovho ľudu. (1. Petra 2:12) Ale čo ak niekto z našich spolukresťanov porušil Božie normy a bol za to pokarhaný? Niektorí by z toho mohli byť sklamaní a mohlo by ich to obrať o radosť.

O radosť by nás mohla pripraviť aj túžba po materiálnych veciach. Satanov svet nám chce nahovoriť, že potrebujeme veci, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Pamätajme preto na Ježišove slová: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ ​(Mat. 6:24) Nedá sa s radosťou slúžiť Jehovovi a zároveň si naplno užívať to, čo ponúka svet.

Pre tých, ktorí milujú Jehovu, nie je bremenom slúžiť mu. (1. Jána 5:3) Veď Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím. Vezmite na seba moje jarmo a staňte sa mojimi učeníkmi, lebo ja som miernej povahy a pokorného srdca, a nájdete občerstvenie pre svoje duše. Lebo moje jarmo je jemné a môj náklad je ľahký.“ ​(Mat. 11:28–30) Byť Kristovými učeníkmi je osviežujúce a prináša nám to radosť. Keď slúžime Jehovovi, máme na radosť veľa dôvodov. Rozoberme si tri z nich a pripomeňme si, prečo môžeme „mať radosť v Bohu svojej záchrany“. (Hab. 3:18)

Slúžime šťastnému Bohu, ktorý nám dal život. (Sk. 17:28; 1. Tim. 1:11) Uvedomujeme si, že za život vďačíme nášmu Stvoriteľovi. Preto mu radostne slúžime bez ohľadu na to, koľko rokov už prešlo odo dňa nášho krstu.

Héctor slúžil Jehovovi ako cestujúci dozorca 40 rokov. Aj keď zostarol, stále sa mu dobre darí. (Žalm 92:12–14) Pre manželkinu chorobu už nemôže slúžiť Bohu toľko, čo kedysi, ale neoberá ho to o radosť. Rozpráva: „Je mi ľúto, že zdravotný stav mojej manželky sa postupne zhoršuje a je náročné sa o ňu starať, ale nedovoľujem, aby ma to pripravilo o radosť zo služby pravému Bohu. To, že Jehova nám dal život, ktorý má zmysel, je pre mňa dostatočný dôvod, aby som ho zo srdca miloval a slúžil mu. Snažím sa byť aktívny vo zvestovateľskej službe a mať stále pred očami nádej na Kráľovstvo. Vďaka tomu nestrácam radosť.“

Jehova poskytol výkupnú obeť, aby sme mohli mať zo života radosť. Áno, „tak veľmi Boh miloval svet, že dal svojho jednosplodeného Syna, aby nikto, kto v neho prejavuje vieru, nebol zničený, ale mal večný život“. (Ján 3:16) Teda ak veríme v Ježišovu výkupnú obeť, sú nám odpustené hriechy a získame večný život. Nie si za to vďačný? A nemotivuje ťa táto vďačnosť, aby si slúžil Jehovovi s radosťou?

Jesús z Mexika sa vyjadril: „Práca ma úplne pohltila. Niekedy som dobrovoľne pracoval aj päť zmien za sebou, len aby som viac zarobil. Potom som sa dozvedel o Jehovovi  a o jeho drahom Synovi, ktorého za nás obetoval. Veľmi som túžil slúžiť Jehovovi, a tak som mu zasvätil svoj život. Po 28 rokoch som sa rozhodol z firmy odísť a začal som slúžiť celým časom.“ To bol začiatok jeho dlhoročnej radostnej služby pre Jehovu.

Šťastie nám prináša i to, že žijeme morálne čistým životom. Pamätáš sa, ako vyzeral tvoj život, kým si nepoznal Jehovu? Apoštol Pavol pripomenul kresťanom v Ríme, že „boli otrokmi hriechu“, ale stali sa „otrokmi spravodlivosti“. Vďaka tomu, že začali žiť podľa Božích mravných noriem, sa mohli tešiť na večný život. (Rim. 6:17–22) Týchto noriem sa držíme aj my a sme tak ušetrení smutných následkov, ktoré prináša nemravný alebo násilnícky spôsob života. To je ďalší dôvod na radosť.

Bývalý boxer Jaime bol ateista a veril v evolúciu. Keď začal chodiť na zhromaždenia, zapôsobila naňho láska, ktorú pocítil medzi bratmi a sestrami. Chcel opustiť svoj predchádzajúci spôsob života, a tak sa modlil k Jehovovi, aby mu pomohol nadobudnúť v neho vieru. Jaime rozpráva: „Postupne, krok za krokom som sa presviedčal o existencii milujúceho a milosrdného Otca. Keď sa držím jeho spravodlivých noriem, chráni ma to. Keby som sa nezmenil, už by som bol asi mŕtvy, tak ako niektorí moji bývalí priatelia boxeri. Odkedy slúžim Jehovovi, prežívam najšťastnejšie roky svojho života.“

S akým postojom by sme mali očakávať koniec tohto skazeného systému? Pamätajme, že „kto rozsieva s ohľadom na ducha, zožne od ducha večný život. Nevzdávajme sa teda v konaní toho, čo je znamenité, lebo v patričnom čase budeme žať, ak neochabneme.“ ​(Gal. 6:8, 9) S Jehovovou pomocou ďalej vytrvávajme, usilujme sa rozvíjať si vlastnosti potrebné na prežitie „veľkého súženia“ a nestrácajme radosť zo služby Jehovovi ani v skúškach. (Zjav. 7:9, 13, 14; Jak. 1:2–4)

Sme si istí, že Boh odmení našu vytrvalosť, lebo vie o našej práci i láske, ktorú máme k nemu a k jeho menu. Ak mu budeme naďalej s radosťou slúžiť, budeme ako žalmista Dávid, ktorý povedal: „Jehovu si stále staviam pred seba. Je po mojej pravici, a preto sa nebudem potácať. Preto sa moje srdce naozaj raduje a moja sláva je naklonená k radosti. Aj moje telo bude prebývať v bezpečí.“ ​(Žalm 16:8, 9)