DVE mladé ženy prechádzali cez obchodnú štvrť v meste Baguio na Filipínach. Všimli si stojan s publikáciami, ale nezastavili sa pri ňom. Pri stojane stála naša sestra Helen, ktorá sa na ne srdečne usmiala. Ženy išli ďalej, ale ten úsmev na ne zapôsobil.

Neskôr sa vracali autobusom domov a cestou si na jednej sále Kráľovstva všimli veľký nápis jw.org. Spomenuli si, že rovnaký nápis videli na stojane s publikáciami. Vystúpili z autobusu a išli k sále. Pri vstupe do sály uvideli rozpis zhromaždení rôznych zborov.

Rozhodli sa, že na jedno zo zhromaždení sa prídu pozrieť. A koho stretli hneď pri vchode? Helen! Ihneď vedeli, že to je tá žena so širokým úsmevom. „Keď vykročili smerom ku mne, znervóznela som,“ hovorí Helen. „Zľakla som sa, či som niečo neurobila.“ Ale ony jej vysvetlili, odkiaľ ju poznajú.

Ženám sa na zhromaždení veľmi páčilo. Bola tam príjemná atmosféra, a tak sa cítili ako doma. Keď videli, že po zhromaždení sa začalo upratovať, spýtali sa, či by mohli pomôcť aj ony. Jedna zo žien sa medzičasom odsťahovala do inej krajiny, ale druhá začala chodiť na zhromaždenia a študovať Bibliu. A na to všetko stačil jeden úsmev!