VŠIMOL SI SI, že mnohí ľudia v tomto svete očakávajú, že ich budú druhí zvýhodňovať a správať sa k nim, akoby boli dôležitejší než ostatní? A aj keď sa k nim druhí takto správajú, myslia si, že si zaslúžia ešte viac. Z čoho vychádzajú tieto názory? Zo sebeckého a nevďačného postoja ľudí, ktorí žijú v posledných dňoch. (2. Tim. 3:2)

Sebectvo však nie je nič nové. Napríklad Adam a Eva sa chceli sami rozhodovať, čo je dobré a čo zlé, a malo to katastrofálne následky. O niekoľko storočí si judský kráľ Uzzijah myslel, že má právo páliť v chráme kadidlo, ale doplatil na to. (2. Kron. 26:18, 19) A farizeji a saduceji verili, že si zaslúžia zvláštnu priazeň od Boha len preto, že sú potomkami Abraháma. (Mat. 3:9)

Sme obklopení ľuďmi, ktorí sú sebeckí a namyslení, a ich postoj by nás mohol ľahko ovplyvniť. (Gal. 5:26) Mohli by sme si začať myslieť, že sme niečo viac ako druhí, takže máme nárok na určité výhody a ostatní by sa k nám mali podľa toho správať. Čo môžeme robiť, aby sa nám to nestalo? V prvom rade musíme zistiť, ako sa na to pozerá Jehova. Pomôžu nám v tom dve biblické zásady.

 O tom, čo si zaslúžime, rozhoduje Jehova. Pozrime sa na niektoré príklady.

• V rodine manžel potrebuje cítiť, že si ho manželka váži, a manželka, že ju manžel miluje. (Ef. 5:33) Obaja tiež majú právo, aby ten druhý prejavoval romantickú lásku iba jemu. (1. Kor. 7:3) Rodičia právom očakávajú, že ich budú deti poslúchať, a deti to, že ich budú rodičia milovať a starať sa o ne. (2. Kor. 12:14; Ef. 6:2)

• V zbore si starší zaslúžia našu úctu za to, ako namáhavo pracujú. (1. Tes. 5:12) No nemali by si myslieť, že majú právo bratov a sestry ovládať. (1. Petra 5:2, 3)

• Boh dal ľudským vládam právo požadovať dane a zaslúžia si tiež úctu ľudí, ktorým vládnu. (Rim. 13:1, 6, 7)

Jehova nám z lásky dáva oveľa viac, ako si zaslúžime. Keďže sme hriešni, jediné, čo si zaslúžime, je smrť. (Rim. 6:23) No keďže nás Jehova veľmi miluje, bohato nás žehná. (Žalm 103:10, 11) Nie je to však preto, že by sme si to zaslúžili, ale vďaka jeho nezaslúženej láskavosti. (Rim. 12:6–8; Ef. 2:8)

Dávaj si pozor na postoj ľudí v tomto svete. Prečo? Ani by sme si to nemuseli uvedomiť a začali by sme si myslieť, že si zaslúžime viac ako druhí. To, ako ľahko by sa nám to mohlo stať, ukázal Ježiš v podobenstve o robotníkoch, ktorí pracovali vo vinici. Niektorí začali už skoro ráno a pracovali celý deň v hroznej horúčave. Iní robili len hodinu. Tí, čo pracovali od rána, si mysleli, že by mali dostať zaplatené viac. Ale nakoniec dostali všetci rovnakú mzdu – denár. (Mat. 20:1–16) Týmto podobenstvom Ježiš ukázal, že jeho nasledovníci by mali byť spokojní s tým, čo im Boh dáva.

Buď vďačný a nerob si nároky. (1. Tes. 5:18) Vezmi si príklad z apoštola Pavla. Nežiadal, aby ho bratia v Korinte hmotne podporovali, aj keď na to mal  právo. (1. Kor. 9:11–14) Mali by sme byť vďační za všetko, čo dostaneme, a nemali by sme očakávať, že nám druhí niečo dajú.

Buď pokorný. Keď si niekto o sebe myslí priveľa, väčšinou začne mať pocit, že má nárok na niečo viac. Protiliekom na takéto nebezpečné uvažovanie je pokora.

Vynikajúcim príkladom pokorného človeka bol prorok Daniel. Pochádzal z významnej rodiny, bol pekný, inteligentný a šikovný, a tak si mohol myslieť, že si zaslúži nejaké výhody a druhí by sa k nemu mali podľa toho správať. (Dan. 1:3, 4, 19, 20) Ale on zostal pokorný, a preto bol pre Jehovu veľmi drahý. (Dan. 2:30; 10:11, 12)

Teda nebuďme ako ľudia v tomto svete a nemyslime si o sebe priveľa. Namiesto toho sa tešme zo všetkého dobrého, čo od Jehovu máme vďaka jeho nezaslúženej láskavosti.