1. Prečo žijeme v jedinečnom období ľudských dejín?

ŽIJEME v čase, ktorému sa nevyrovná žiadne iné obdobie ľudských dejín. Spĺňa sa biblické proroctvo, podľa ktorého Jehova zhromažďuje „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“. Tento zástup v počte viac ako osem miliónov šťastných ľudí tvorí „mocný národ“, ktorý „preukazuje [Bohu] dňom a nocou svätú službu“. (Zjav. 7:9, 15; Iz. 60:22) Nikdy predtým nebolo na zemi toľko ľudí, ktorí milujú Boha a svojich blížnych.

2. Akým druhom lásky sa vyznačujú ľudia odcudzení Bohu? (Pozri obrázok v úvode článku.)

² V Biblii však nachádzame aj predpoveď, že v našich dňoch sa ľudia odcudzení Bohu budú vyznačovať nesprávnym druhom lásky — sebeckou láskou. Apoštol Pavol napísal: „V posledných dňoch... ľudia budú milovať samých seba, budú milovať peniaze... viac milujúci rozkoše ako Boha.“ (2. Tim. 3:1–4) Takáto samoľúba láska je nezlučiteľná s kresťanskou láskou. Je pravým opakom lásky k Bohu. Keď sa ľudia usilujú o sebecké ciele, neprináša im to šťastie, po ktorom túžia. Vedie to k tomu, že vo svete vládne sebectvo. So životom v takom svete sa „dá ťažko vyrovnať“.

3. Čo preskúmame v tomto článku a prečo?

 ³ Pavol si uvedomoval, že sebecká láska bude medzi ľuďmi veľmi rozšírená a že pre kresťanov to bude predstavovať nebezpečenstvo. Preto ich varoval, aby sa odvracali od tých, ktorí prejavujú tento nesprávny druh lásky. (2. Tim. 3:5) Nemôžeme sa však úplne vyhnúť každému kontaktu s takýmito ľuďmi. Teda ako sa môžeme chrániť pred svetskými postojmi a prinášať radosť Jehovovi, Bohu lásky? V tomto článku porovnáme lásku, ktorá sa páči Bohu, s láskou opísanou v 2. Timotejovi 3:2–4. Položíme si tiež skúmavé otázky, či sa nepotrebujeme zlepšiť v prejavovaní pravej lásky, ktorá človeka vnútorne uspokojuje a vedie k skutočnému šťastiu.

4. Prečo nie je nesprávne mať zdravú lásku k sebe?

⁴ Apoštol Pavol napísal, že „ľudia budú milovať samých seba“. Je nesprávne milovať samého seba? Nie, mať zdravú lásku k sebe je normálne, ba dokonca potrebné. Jehova nás tak vytvoril. Ježiš povedal: „Budeš milovať svojho blížneho ako seba.“ (Mar. 12:31) Ak nemilujeme seba, nemôžeme milovať ani svojho blížneho. V Biblii tiež čítame: „Manželia majú milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba, lebo nikto nikdy nemal v nenávisti svoje telo; ale živí ho a starostlivo opatruje.“ (Ef. 5:28, 29) Teda je jasné, že máme milovať aj samých seba.

5. Čím sa vyznačujú ľudia, ktorí nadmerne milujú samých seba?

⁵ Láska k sebe samému, o ktorej sa píše v 2. Timotejovi 3:2, nie je normálna, zdravá láska. Je to pokrivená, sebecká forma lásky. Ľudia, ktorí nadmerne milujú samých seba, si o sebe myslia, že sú dôležitejší než ostatní. (Prečítajte Rimanom 12:3.) Takí ľudia sa zaujímajú len sami o seba a na druhých im takmer vôbec nezáleží. Keď sa niečo nevydarí, odmietajú za to prevziať zodpovednosť a z neúspechu obviňujú druhých. V jednom biblickom komentári sa píše, že sa „podobajú na ježka stočeného do klbka, ktorý si chráni jemnú a teplú kožušinku a druhým natrčí pichľavé ostne“. Ľudia, ktorí sú zameraní na seba, nemôžu byť skutočne šťastní.

6. Aké výsledky to prináša, keď milujeme Boha?

⁶ Niektorí biblickí učenci sa domnievajú, že Pavol mal určitý dôvod, prečo v proroctve o posledných dňoch uviedol sebeckú lásku ako prvú. Podľa nich ostatné negatívne vlastnosti pramenia z toho, že ľudia milujú samých seba. Na druhej strane ľudia, ktorí milujú Boha, sa vyznačujú úplne inými vlastnosťami. Biblia hovorí, že s láskou, ktorú nás učí prejavovať Boh, súvisia vlastnosti, ako je radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť a sebaovládanie. (Gal. 5:22, 23) Žalmista napísal: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:15) Jehova je šťastný Boh a aj jeho ľud je šťastný. Na rozdiel od ľudí, ktorí milujú samých seba a chcú stále len brať, Jehovovi služobníci nachádzajú potešenie v tom, keď sa rozdávajú v prospech druhých. (Sk. 20:35)

7. Ako sa môžeme preskúmať, či milujeme Boha viac ako seba?

⁷ Ako môžeme zistiť, či nemilujeme viac seba ako Boha? Pouvažujme o múdrej rade vo Filipanom 2:3, 4: „Nerobte nič zo svárlivosti alebo zo sebectva, ale s pokorou mysle považujte ostatných  za vyšších od seba, a nehľaďte s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných.“ Môžeme si položiť otázky: Uplatňujem túto radu? Snažím sa zo srdca konať Božiu vôľu? Hľadám spôsoby, ako pomáhať druhým, či už v zbore, alebo v službe? Rozdávať sa nie je vždy ľahké. Vyžaduje si to úsilie a obetavosť. Nič však neprispeje k nášmu šťastiu viac, ako keď vieme, že má z nás radosť Zvrchovaný vládca vesmíru!

8. K čomu podnietila niektorých kresťanov láska k Bohu?

⁸ Niektorých kresťanov podnietila láska k Bohu, aby sa vzdali sľubnej kariéry vo svete a mohli mu slúžiť viac. Napríklad Ericka, ktorá žije v Spojených štátoch a je lekárkou, sa neusiluje o prestíž vo svojom odbore, ale je pravidelnou priekopníčkou. Spolu s manželom už slúžili v niekoľkých krajinách. Svoje rozhodnutie hodnotí takto: „V službe v cudzojazyčnom obvode máme množstvo zážitkov a našli sme si tam veľa priateľov. To všetko veľmi obohatilo náš život. Stále pracujem ako lekárka, ale väčšinu svojho času a energie využívam na pomoc ľuďom, aby sa uzdravili duchovne. Pomáham aj bratom a sestrám v zbore. Prináša mi to veľkú radosť a vnútorné uspokojenie.“

9. Prečo ľudia, ktorí milujú peniaze, nie sú šťastní?

⁹ Pavol napísal, že ľudia budú „milovať peniaze“. Pred niekoľkými rokmi sa v Írsku rozprával jeden priekopník s nejakým mužom o Bohu. Muž vytiahol peňaženku, vybral z nej niekoľko bankoviek a pyšne vyhlásil: „Toto je môj boh!“ Hoci nie všetci to povedia tak otvorene, väčšina ľudí vo svete miluje peniaze a veci, ktoré si za ne môže kúpiť. Ale v Biblii čítame toto varovanie: „Kto miluje striebro, nenasýti sa striebrom, ani nikto, kto miluje bohatstvo, príjmom.“ (Kaz. 5:10) Ľudia, ktorí milujú peniaze, nikdy nemajú dosť. Chcú mať stále viac, a preto vynakladajú veľké úsilie, aby si nahromadili majetok. To im však prináša „mnoho bolestí“. (1. Tim. 6:9, 10)

10. Čo sa v Biblii píše o bohatstve a chudobe?

¹⁰ Samozrejme, všetci potrebujeme peniaze, lebo nám poskytujú určitú ochranu. (Kaz. 7:12) Ale môže byť človek šťastný, keď má len nevyhnutné veci pre život? Určite áno! (Prečítajte Kazateľa 5:12.) Agúr, syn Jákeho, napísal: „Nedávaj mi chudobu ani bohatstvo. Nech zhltnem pokrm, ktorý je mi pridelený.“ Nie je ťažké pochopiť, prečo nechcel žiť v extrémnej chudobe. Vysvetlil, že by sa mohol dostať do pokušenia niečo ukradnúť, a uvedomoval si, že krádež zneuctieva Boha. Ale prečo sa modlil, aby nezbohatol? Napísal: „Aby som sa nenasýtil, nezaprel ťa a nepovedal: ‚Kto je Jehova?‘“ (Prísl. 30:8, 9) Pravdepodobne aj ty poznáš ľudí, ktorí sa spoliehajú na svoje bohatstvo, a nie na Boha.

11. Akú radu dal Ježiš ohľadne peňazí?

¹¹ Ľudia, ktorí milujú peniaze, sa nemôžu páčiť Bohu. Ježiš povedal: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov; pretože alebo bude jedného nenávidieť a druhého milovať, alebo sa bude jedného pridŕžať a druhým pohŕdať. Nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ A krátko predtým povedal: „Prestaňte si ukladať poklady na zemi, kde žerie moľa a hrdza a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Radšej si ukladajte poklady v nebi, kde ani moľa, ani hrdza nežerie a kde sa  zlodeji nevlamujú a nekradnú.“ (Mat. 6:19, 20, 24)

12. Čo zistili mnohí Jehovovi služobníci, keď si zjednodušili život? Uveď príklad.

¹² Mnohí Jehovovi služobníci zistili, že keď si zjednodušili život, sú nielen šťastnejší, ale majú aj viac času na službu Jehovovi. Jack, ktorý žije v Spojených štátoch, predal svoj veľký dom a firmu, aby mohol spolu s manželkou slúžiť ako priekopník. Hovorí: „Bolo pre nás ťažké vzdať sa krásneho domu so záhradou na vidieku. Ale celé roky som chodil domov znechutený z problémov v práci. Manželka, ktorá slúžila ako priekopníčka, bola stále šťastná. Hovorila: ‚Mám toho najlepšieho zamestnávateľa, aký môže byť.‘ Teraz priekopníčim aj ja a obaja pracujeme pre toho istého zamestnávateľa, pre Jehovu.“

13. Ako môžeme preskúmať svoj postoj k peniazom?

¹³ Keď chceme preskúmať, aký je náš postoj k peniazom, mali by sme si úprimne zodpovedať nasledujúce otázky: Verím tomu, čo Biblia hovorí o peniazoch, a žijem v súlade s tým? Dávam zarábanie peňazí na prvé miesto vo svojom živote? Cením si hmotné veci viac než vzťah k Jehovovi a k ľuďom? Dôverujem Jehovovi, že sa o mňa postará? Môžeme si byť istí, že Jehova našu dôveru nikdy nesklame. (Mat. 6:33)

14. Aký je vyrovnaný pohľad na činnosti, ktoré nám prinášajú potešenie?

¹⁴ Tak ako bolo predpovedané, mnohí ľudia dnes „milujú rozkoše“. Už sme si povedali, že nie je nič zlé na tom, keď máme zdravý, vyrovnaný pohľad na seba a na peniaze. Rovnako nie je nesprávne, keď sa tešíme zo života. Jehova od nás nevyžaduje, aby sme žili v prísnom odriekaní a odmietali všetky činnosti, ktoré nám prinášajú potešenie. Boží služobníci nachádzajú v Biblii takéto povzbudenie: „Choď, jedz svoj pokrm s radovaním a pi svoje víno s dobrým srdcom.“ (Kaz. 9:7)

15. Čo znamená, že ľudia budú milovať rozkoše?

¹⁵ V 2. Timotejovi 3:4 čítame, že ľudia  si zamilujú pôžitky a zabudnú pri tom na Boha. Je zaujímavé, že tento verš v pôvodnom jazyku nehovorí, že ľudia budú milovať rozkoše viac než Boha, akoby ho ešte trochu milovali. Hovorí, že budú milovať rozkoše namiesto Boha. Istý učenec napísal: „Tento [verš] neznamená, že ľudia do určitej miery milujú aj Boha. Hovorí, že Boha vôbec nemilujú.“ To je vážna výstraha pre všetkých, ktorí si rozvíjajú nadmernú lásku k pôžitkom. Slová „milujúci rozkoše“ výstižne opisujú ľudí, ktorí sa nechali „rozkošami tohto života“ úplne pohltiť. (Luk. 8:14)

16., 17. Aký príklad nám dal Ježiš, pokiaľ ide o pôžitky?

¹⁶ Ježiš mal vyrovnaný pohľad na to, čo znamená tešiť sa zo života. Prijal pozvanie na „svadobnú hostinu“ a inokedy na „veľkú hostinu“. (Ján 2:1–10; Luk. 5:29) Na svadbe zázračne premenil vodu na víno a postaral sa o to, aby ho bolo dostatok. Pri inej príležitosti odmietol samospravodlivý postoj tých, ktorí ho kritizovali za to, že jedol a pil. (Luk. 7:33–36)

¹⁷ Ježiš však neviedol život zameraný na pôžitky. Na prvé miesto dával Jehovu a neúnavne sa namáhal v prospech druhých. Ochotne podstúpil mučenícku smrť na kole, aby iní mohli získať život. Svojim nasledovníkom povedal: „Šťastní ste, keď vás hania a prenasledujú a luhajúc hovoria proti vám všetko zlé kvôli mne. Plesajte a poskakujte radosťou, pretože je veľká vaša odmena v nebesiach, lebo práve tak prenasledovali prorokov pred vami.“ (Mat. 5:11, 12)

18. Pomocou akých otázok sa môžeme preskúmať, či máme vyrovnaný pohľad na pôžitky?

¹⁸ Ako sa môžeme preskúmať, či máme vyrovnaný pohľad na pôžitky? Položme si otázky: Uprednostňujem zábavu pred zhromaždeniami a službou? Som ochotný vzdať sa niektorých vecí, ktoré mi prinášajú potešenie, pretože chcem v prvom rade slúžiť Bohu? Beriem pri výbere zábavy do úvahy Jehovov názor? Ak milujeme Boha, budeme sa starostlivo vyhýbať nielen veciam, o ktorých vieme, že sa mu nepáčia, ale aj veciam, o ktorých si nie sme celkom istí, či sa mu páčia. (Prečítajte Matúša 22:37, 38.)

19. Akí ľudia nikdy nebudú šťastní?

¹⁹ Po viac ako 6 000 rokoch ľudského trápenia speje Satanov svet k svojmu koncu. Väčšina ľudí sa zameriava na seba, na peniaze a na pôžitky. Myslia len na to, ako niečo získať a ako uspokojiť svoje žiadosti. Takíto ľudia nikdy nebudú šťastní. Čo je teda kľúčom k pravému šťastiu? Žalmista napísal: „Šťastný je ten, kto má na pomoc Jakobovho Boha, ktorého nádejou je Jehova, jeho Boh.“ (Žalm 146:5)

20. Ako tvoje šťastie súvisí s láskou k Jehovovi?

²⁰ Medzi Jehovovým ľudom prekvitá láska a jeho počet každý rok narastá. Je to dôkaz toho, že Božie Kráľovstvo vládne a čoskoro prinesie ľudstvu nepredstaviteľné požehnania. Pravú a trvalú radosť môžeme získať len vtedy, keď konáme vôľu najvyššieho Panovníka, Jehovu, a keď vieme, že máme jeho schválenie. Keď ho milujeme, budeme šťastní po celú večnosť. V nasledujúcom článku budeme hovoriť o tom, aké ďalšie negatívne vlastnosti pramenia zo sebeckej lásky, a ukážeme si, aké odlišné vlastnosti prejavujú Jehovovi služobníci.