1., 2. Aká udalosť v roku 2018 najviac zjednotí ľudí na zemi a prečo? (Pozri obrázok v úvode článku.)

DŇA 31. marca 2018 sa pri západe slnka zhromaždí Boží ľud a mnoho ďalších ľudí tak ako každý rok na slávnostnej pripomienke Pánovej večere. Ako sa naša planéta bude otáčať okolo svojej osi, milióny ľudí sa budú schádzať a pripomínať si Kristovu smrť. Každý rok táto slávnosť jedinečným a úžasným spôsobom zjednocuje ľudí na celej zemi!

² Môžeme si len predstavovať, ako sa Jehova a Ježiš tešia, keď vidia, ako hodinu po hodine milióny obyvateľov zeme navštevujú túto mimoriadnu udalosť. Biblia predpovedala, že „veľký zástup, ktorý [nebude môcť] nikto spočítať, zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov“ bude volať: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“ (Zjav. 7:9, 10) Je nádherné, že Jehovovi a Ježišovi je prostredníctvom Pamätnej slávnosti takto každoročne vzdávaná pocta!

3. Aké otázky si zodpovieme v tomto článku?

 ³ V tomto článku sa dozvieme odpovede na otázky: (1) Ako sa môžeme pripraviť na Pamätnú slávnosť a mať z nej úžitok? (2) Ako Pamätná slávnosť ovplyvňuje jednotu Božieho ľudu? (3) Ako môže každý z nás osobne prispieť k tejto jednote? (4) Bude sa raz konať posledná Pamätná slávnosť? Ak áno, kedy to bude?

4. Prečo je dôležité, aby sme prišli na Pamätnú slávnosť, pokiaľ to bude čo len trochu možné?

⁴ Zamyslime sa teraz nad tým, aké dôležité je zúčastniť sa na Pamätnej slávnosti. Vieme, že zborové zhromaždenia sú súčasťou nášho uctievania. Jehova a Ježiš si určite všímajú, kto sa usiluje navštíviť toto najdôležitejšie zhromaždenie v roku. Iste chceme, aby videli, že pokiaľ nám to neznemožní náš fyzický stav alebo iné vážne okolnosti, budeme tam. Keď svojimi skutkami ukazujeme, že zhromaždenia sú pre nás dôležité, Jehova má ďalší dôvod ponechať naše meno vo svojej „pamätnej knihe“, čiže „knihe života“, ktorá obsahuje mená tých, čo získajú večný život. (Mal. 3:16; Zjav. 20:15)

5. Ako môžeme v dňoch pred Pamätnou slávnosťou „skúšať, či sme vo viere“?

⁵ Počas dní pred Pamätnou slávnosťou si môžeme vyhradiť čas, aby sme sa modlili a dôkladne skúmali svoj osobný vzťah k Jehovovi. (Prečítajte 2. Korinťanom 13:5.) Ako to môžeme robiť? Tak, že budeme „skúšať, či sme vo viere“. Môžeme si položiť otázky: Naozaj verím, že patrím do jedinej organizácie, ktorú Jehova používa na vykonanie svojej vôle? Robím, čo môžem, aby som zvestoval a vyučoval dobré posolstvo o Kráľovstve? Vidno z mojich skutkov, že naozaj verím, že žijem v posledných dňoch a že sa blíži koniec Satanovej vlády? Dôverujem dnes Jehovovi a Ježišovi rovnako ako vtedy, keď som svoj život zasvätil Jehovovi? (Mat. 24:14; 2. Tim. 3:1; Hebr. 3:14) Keď pouvažujeme o odpovediach na tieto otázky, pomôže nám to zistiť, aká silná je naša viera.

6. a) Aká jediná cesta vedie k životu? b) Ako sa jeden starší pripravuje každý rok na Pamätnú slávnosť a ako by si ho mohol napodobniť?

⁶ Čítajme si biblické pasáže, z ktorých vidno, aká dôležitá je Pamätná slávnosť, a rozjímajme o nich. (Prečítajte Jána 3:16; 17:3.) Jedinou cestou k večnému životu je spoznať Jehovu a prejavovať vieru v Ježiša, jeho jediného Syna. Mohol by si si v rámci prípravy na Pamätnú slávnosť vybrať niektoré študijné projekty, ktoré ti pomôžu priblížiť sa k Jehovovi a Ježišovi? Uvažujme o príklade jedného dlhoročného staršieho. V priebehu rokov si odkladal články zo Strážnej veže, v ktorých sa písalo o Pamätnej slávnosti a o láske, ktorú nám prejavili Jehova a Ježiš. V týždňoch pred Pamätnou slávnosťou si tieto články opäť číta a uvažuje o tom, aká je dôležitá. Občas svoju zbierku o nejaký článok doplní. Tento starší zistil, že keď si znova číta tieto články a rozjíma o pasážach z Biblie, ktoré sa čítajú v období Pamätnej slávnosti, každý rok sa naučí niečo nové. A čo je najdôležitejšie, cíti, že Jehovu a Ježiša miluje stále viac. Vďaka takémuto študijnému projektu si aj ty môžeš posilniť lásku k Jehovovi a Ježišovi a vďačnosť za výkupnú obeť. Tak budeš mať z Pamätnej slávnosti väčší úžitok.

7. a) O čo sa modlil Ježiš v noc prvej Pánovej večere? b) Čo ukazuje, že Jehova vypočul Ježišovu modlitbu?

⁷ V noc prvej Pánovej večere sa Ježiš modlil, aby boli všetci jeho nasledovníci jednotní, tak ako sú jednotní on a jeho Otec. (Prečítajte Jána 17:20, 21.) Jehova túto modlitbu svojho drahého Syna vypočul a dnes milióny ľudí veria, že Jehova poslal na zem svojho Syna. Pamätná slávnosť je viac než ktorékoľvek iné zhromaždenie Božieho ľudu nepopierateľným dôkazom jednoty Jehovových svedkov. Ľudia z mnohých národov a rôznej farby pleti sa vtedy spolu stretávajú v sálach na celej zemi. V niektorých oblastiach je náboženské zhromaždenie ľudí rôznych rás čosi neslýchané alebo sa to považuje za nevhodné. No v očiach Jehovu a Ježiša je taká jednota niečím krásnym!

8. Aké posolstvo o jednote odovzdal Jehova Ezechielovi?

⁸ Nás ako Jehovov ľud táto jednota neprekvapuje. Jehova ju už dávno predpovedal. Všimnime si posolstvo, ktoré dostal prorok Ezechiel o spojení dvoch palíc, a to palice „pre Júdu“ a palice „pre Jozefa“. (Prečítajte Ezechiela 37:15–17.) V „Otázkach čitateľov“ v Strážnej veži z júla 2016 sa písalo: „Jehova odovzdal Ezechielovi posolstvo nádeje, že izraelský národ bude po návrate do Zasľúbenej krajiny opäť zjednotený. Toto posolstvo zároveň predpovedá zjednotenie Božieho ľudu v posledných dňoch.“

9. Ako sa každý rok na Pamätnej slávnosti spĺňa Ezechielovo proroctvo?

⁹ Od roku 1919 Jehova najprv postupne reorganizoval a znova zjednocoval pomazaných, ktorí boli symbolicky podobní palici „pre Júdu“. Neskôr, keď sa k pomazaným pripájalo stále viac ľudí s pozemskou nádejou — v symbolickom zmysle podobných palici „pre Jozefa“ —, tieto dve skupiny sa stali „jedným stádom“. (Ján 10:16; Zech. 8:23) Jehova sľúbil, že tieto dve palice spojí a že sa v jeho ruke stanú jednou palicou. (Ezech. 37:19) Obidve tieto skupiny teraz jednotne slúžia jednému Kráľovi, oslávenému Ježišovi Kristovi, ktorý je v proroctve označený ako Boží „sluha Dávid“. (Ezech. 37:24, 25) Túto vzácnu jednotu opísanú v Ezechielovi jasne vidno každý rok, keď sa pomazaný ostatok aj „iné ovce“ spolu schádzajú na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti. Čo však môže robiť každý z nás, aby túto jednotu zachoval a podporil?

10. Ako môžeme prispievať k jednote v Božom ľude?

¹⁰ Jeden zo spôsobov, ako môžeme podporiť jednotu Božieho ľudu, je rozvíjať si pokoru. Ježiš počas života na zemi nabádal svojich učeníkov, aby sa pokorili. (Mat. 23:12) Ak sme v srdci pokorní, nepodľahneme svetskému duchu sebavyvyšovania. Pokora nám umožní podriaďovať sa tým, ktorí nás vedú, a taký poslušný duch je pre jednotu v zbore veľmi dôležitý. A čo je najdôležitejšie, keď sme pokorní, páčime sa Bohu, lebo on „sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť“. (1. Petra 5:5)

11. Ako nám uvažovanie o význame symbolov na Pamätnej slávnosti pomáha prispievať k jednote?

¹¹ Druhý spôsob, akým môžeme podporovať jednotu, je uvažovať o význame  symbolov používaných na Pamätnej slávnosti. Pred týmto výnimočným večerom, ale hlavne počas neho vážne premýšľaj o význame nekvaseného chleba a červeného vína. (1. Kor. 11:23–25) Chlieb predstavuje bezhriešne Ježišovo telo predložené ako obeť a víno znázorňuje jeho preliatu krv. No nestačí len rozumovo pochopiť, čo tieto symboly znamenajú. Pamätajme, že Kristova výkupná obeť je dôkazom dvoch najväčších prejavov lásky — lásky, ktorú prejavil Jehova, keď dal za nás svojho Syna, a lásky, ktorú prejavil Ježiš, keď za nás ochotne obetoval svoj život. Premýšľanie o ich láske by nás malo podnietiť k tomu, aby sme milovali aj my ich. A táto láska k Jehovovi, ktorú cítime my aj naši spolukresťania, je ako povraz, ktorý nás spája a umocňuje naše puto jednoty.

12. Ako Ježiš v podobenstve o kráľovi a otrokoch ukázal, že Jehova od nás očakáva, že budeme druhým odpúšťať?

¹² Tretí spôsob, akým môžeme podporovať jednotu, je ochotné odpúšťanie. Keď odpustíme tým, ktorí nás urazili, ukazujeme, že sme vďační za odpustenie našich vlastných hriechov na základe Kristovej výkupnej obete. Všimnime si Ježišovo podobenstvo zaznamenané v Matúšovi 18:23–34. Opýtaj sa sám seba: Chcem robiť to, čo ma učí Ježiš? Som k bratom a sestrám trpezlivý a chápavý? Som ochotný odpúšťať tým, ktorí proti mne zhrešili? Je pravda, že niektoré hriechy sú vážnejšie ako iné. A pre nedokonalých ľudí je veľmi ťažké odpustiť niektoré priestupky. No toto podobenstvo nás učí, čo od nás Jehova očakáva. (Prečítajte Matúša 18:35.) Ježiš jasne ukázal, že Jehova nám neodpustí, ak my neodpustíme našim bratom, hoci sa úprimne kajajú. To je veľmi vážna vec. Našu vzácnu jednotu chránime a podporujeme vtedy, keď druhým odpúšťame, tak ako nás to učil Ježiš.

13. Ako prispievame k jednote, keď sa usilujeme o pokojné vzťahy?

¹³ Keď druhým odpúšťame, prispievame tým k pokoju. Spomeňme si na  radu apoštola Pavla, aby sme sa „vážne usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja“. (Ef. 4:3) V tomto období Pamätnej slávnosti a najmä počas samotného večera Slávnosti hlboko uvažuj o tom, ako sa správaš k druhým. Polož si otázky: Ako reagujem, keď ma niekto urazí? Vidno z môjho správania, že v sebe neživím nevraživosť? Som známy tým, že sa naozaj snažím prispievať k pokoju a jednote? To sú závažné otázky, o ktorých by sme mali rozmýšľať práve v tomto období.

14. Ako môžeme dať najavo, že sa „navzájom znášame v láske“?

¹⁴ Štvrtý spôsob, ako môžeme prispieť k jednote, je prejavovať lásku tak, ako to robí Jehova, Boh lásky. (1. Jána 4:8) Nikdy by sme o žiadnom spolukresťanovi nemali povedať: „Musím ho znášať, ale nemusím ho mať rád.“ Taký názor by bol v rozpore s Pavlovou radou, aby sme sa „navzájom znášali v láske“. (Ef. 4:2) Všimni si, že Pavol nepovedal len, že sa máme „navzájom znášať“. Dodal, že by sme to mali robiť „v láske“. To je rozdiel. V našich zboroch sú ľudia každého druhu a všetkých pritiahol Jehova. (Ján 6:44) Keďže Jehova ich k sebe pritiahol, musí ich považovať za hodných lásky. Ako by teda mohol niekto z nás posúdiť nejakého spoluveriaceho ako nehodného lásky? Nesmieme zadržiavať lásku, ktorú nám Jehova prikazuje prejavovať! (1. Jána 4:20, 21)

15. Ako vieme, že jedna Pamätná slávnosť bude posledná?

¹⁵ Jedného dňa budeme Pánovu večeru sláviť naposledy. Ako to vieme? V prvom inšpirovanom liste Korinťanom Pavol napísal pomazaným kresťanom, že keď si každý rok pripomínajú Ježišovu smrť, „rozhlasujú Pánovu smrť, dokiaľ nepríde“. (1. Kor. 11:26) Príchod, o ktorom sa tu píše, sa vzťahuje na ten istý príchod, ktorý Ježiš spomenul v proroctve o čase konca. O veľkom súžení, ktoré je tesne pred nami, povedal: „Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka a vtedy sa budú všetky kmene zeme biť v náreku a uvidia Syna človeka prichádzať na nebeských oblakoch s mocou a veľkou slávou. A [Ježiš] vyšle svojich anjelov so silným zvukom trúbky a zhromaždia jeho vyvolených od štyroch vetrov, od jednej končiny nebies po druhú.“ (Mat. 24:29–31) Toto „zhromaždenie vyvolených“ sa vzťahuje na čas, keď všetci pomazaní kresťania, ktorí sú ešte na zemi, získajú svoju nebeskú odmenu. Stane sa to po úvodnej časti veľkého súženia, ale ešte pred armagedonskou bitkou. Potom všetkých 144 000 spoločne s Ježišom zvíťazí nad kráľmi zeme. (Zjav. 17:12–14) Pamätná slávnosť, ktorá sa bude konať pred týmto zhromaždením pomazaných v nebi, bude posledná, lebo potom „príde“ Ježiš.

16. Prečo si rozhodnutý zúčastniť sa tento rok na Pamätnej slávnosti?

¹⁶ Buďme rozhodnutí zúčastniť sa na Pamätnej slávnosti 31. marca 2018. A prosme Jehovu, aby nám pomohol stále prispievať k jednote svojho ľudu! (Prečítajte Žalm 133:1.) Pamätajme, že raz budeme sláviť Pamätnú slávnosť poslednýkrát. Dovtedy sa snažme žiadnu nevynechať a vážme si príjemnú jednotu, ktorú zažívame na Pamätnej slávnosti.