1. – 3. a) Prečo Jehova miloval Šalamúna a ako ho požehnal? b) O ktorých otázkach budeme uvažovať v tomto článku?

ŠALAMÚN sa stal izraelským kráľom, keď bol ešte veľmi mladý. Na začiatku jeho vlády sa mu v sne zjavil Jehova a povedal mu: „Žiadaj, čo ti mám dať.“ Šalamún odpovedal, že je mladý a neskúsený, a poprosil: „Dáš svojmu sluhovi poslušné srdce, aby súdil tvoj ľud.“ (1. Kráľ. 3:5–10) Keď požiadal o „poslušné srdce“, dal najavo, že si uvedomuje svoje obmedzenia, a prejavil tak skromnosť. Nie div, že Jehova ho miloval! (2. Sam. 12:24) Odpoveď tohto mladého kráľa ho tak potešila, že mu dal „múdre a rozumejúce srdce“. (1. Kráľ. 3:12)

² Kým bol Šalamún verný Jehovovi, tešil sa z jeho požehnania. Postavil chrám – „dom menu Jehovu, Boha Izraela“, čo bola veľká česť. (1. Kráľ. 8:20) Preslávil sa múdrosťou, ktorú dostal od Boha. To, čo povedal, keď ho Boh viedol svojím duchom, je zapísané v troch biblických knihách. Jednou z nich je kniha Príslovia.

³ V tejto knihe sa o srdci hovorí asi stokrát. Napríklad v Prísloviach 4:23 sa píše: „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce.“ Na čo sa tu vzťahuje slovo „srdce“? Odpoveď sa dozvieme pri štúdiu tohto článku. Budeme tiež uvažovať o ďalších dvoch otázkach: Ako sa Satan snaží skaziť naše srdce? A ako si ho môžeme chrániť? Odpovede na tieto otázky sú pre nás veľmi dôležité, lebo nám pomôžu zostať verní Bohu.

4., 5. a) Na čo sa podľa slov v Žalme 51:6 vzťahuje slovo „srdce“? b) Čím sa dá znázorniť, že je potrebné starať sa o svoje obrazné srdce?

⁴ V Prísloviach 4:23 sa slovo „srdce“ vzťahuje na naše „vnútro“ alebo „skryté ja“. (Prečítajte Žalm 51:6.) Inými slovami, sú to naše myšlienky, pocity, pohnútky a túžby, teda to, akí sme vnútri, nie to, akí sa zdáme navonok.

⁵ Zamyslime sa, prečo je dôležité, akí sme vnútri. Môžeme to prirovnať k fyzickému zdraviu. Po prvé, aby sme si udržali dobrú kondíciu, musíme sa zdravo stravovať a mať pravidelný pohyb. Podobne je to s naším duchovným zdravím. Ak si ho chceme udržať, musíme sa sýtiť zdravým duchovným pokrmom a byť duchovne aktívni, čiže dávať najavo svoju vieru. To znamená, že uplatňujeme, čo sa učíme, a hovoríme o svojej viere s druhými. (Rim. 10:8–10; Jak. 2:26) Po druhé, navonok sa môže zdať, že sme zdraví, ale v skutočnosti možno trpíme nejakou vnútornou chorobou. Podobne to môže byť aj v duchovnom ohľade. Keď sa pravidelne venujeme duchovným veciam, možno si myslíme, že máme pevnú vieru, ale v našom vnútri môžu rásť nesprávne túžby. (1. Kor. 10:12; Jak. 1:14, 15) Musíme pamätať na to, že Satan by nás rád nakazil svojimi názormi. Ako to robí? A ako sa môžeme chrániť?

6. Čo je Satanovým cieľom a ako sa ho snaží dosiahnuť?

⁶ Satan chce, aby sme boli ako on – aby sme sa vzbúrili proti Jehovovým zákonom a zameriavali sa len na seba. Nemôže nás však k tomu donútiť. Preto sa snaží dosiahnuť svoj cieľ inými spôsobmi. Napríklad nás obklopuje ľuďmi, ktorých sa mu už podarilo skaziť. (1. Jána 5:19) Dúfa, že s nimi budeme tráviť čas, aj keď vieme, že zlá spoločnosť kazí myseľ i správanie. (1. Kor. 15:33)  V prípade kráľa Šalamúna mu táto taktika vyšla. Šalamún si vzal mnoho pohanských žien, ktoré mali naňho silný vplyv a „postupne naklonili jeho srdce“, takže nezostal verný Jehovovi. (1. Kráľ. 11:3)

7. Akou ďalšou formou šíri Satan svoje názory, a prečo musíme byť opatrní?

⁷ Satan sa snaží pôsobiť na našu myseľ aj prostredníctvom filmov a televíznych programov. Dobre vie, že príbehy zďaleka neslúžia len na to, aby nás pobavili. Chce, aby sme mysleli, cítili a správali sa tak ako postavy v príbehoch. Aj Ježiš vyučoval pomocou príbehov. Spomeňme si napríklad na podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi alebo o synovi, ktorý odišiel z domu a premrhal svoje dedičstvo. (Mat. 13:34; Luk. 10:29–37; 15:11–32) Avšak tí, ktorí sú ovplyvnení Satanovým zmýšľaním, využívajú príbehy na to, aby nás skazili. Na jednej strane chceme byť vyrovnaní, lebo niektoré filmy a televízne programy sú zábavné a poučné a nemusia skaziť našu myseľ. No na druhej strane musíme byť opatrní. Pri výbere zábavy by si si mal položiť otázku: Propaguje tento film predstavu, že nie je nič zlé na tom, keď človek podľahne telesným žiadostiam? (Gal. 5:19–21; Ef. 2:1–3) Čo by si mal robiť, keď zistíš, že nejaký program propaguje satanské názory? Vyhni sa mu rovnako, ako keby išlo o nákazlivú chorobu.

8. Ako môžu rodičia pomáhať deťom, aby si chránili srdce?

⁸ Ak si rodič, máš zodpovednosť chrániť svoje deti pred Satanovým úsilím skaziť ich srdce. Nepochybne robíš všetko, čo môžeš, aby si ich chránil pred chorobami. Napríklad udržiavaš domov  v čistote a vyhadzuješ všetko, z čoho by ste mohli ochorieť. Rovnako ich musíš chrániť pred filmami, televíznymi programami, elektronickými hrami a webovými stránkami, ktoré by ich mohli nakaziť Satanovým zmýšľaním. Jehova ti zveril úlohu starať sa o duchovné zdravie tvojich detí. (Prísl. 1:8; Ef. 6:1, 4) Preto sa neboj stanoviť domáce pravidlá, ktoré sú založené na biblických zásadách. Povedz deťom, čo môžu pozerať a čo nie, a pomôž im, aby pochopili, prečo si tak rozhodol. (Mat. 5:37) Ako deti rastú, pomáhaj im, aby samy dokázali rozlíšiť, čo je z Jehovovho pohľadu správne a čo je nesprávne. (Hebr. 5:14) A nezabudni na to, že deti sa veľa naučia z toho, čo im hovoríš, ale ešte viac z toho, čo robíš. (5. Mojž. 6:6, 7; Rim. 2:21)

9. Aký názor Satan propaguje a prečo je nebezpečný?

⁹ Satan sa snaží skaziť naše srdce aj ďalším spôsobom. Chce, aby sme sa viac spoliehali na ľudskú múdrosť než na to, čo nás učí Jehova. (Kol. 2:8) Zamysli sa napríklad nad týmto názorom, ktorý Satan propaguje: Prvoradé v živote sú peniaze. Tí, ktorí zastávajú tento názor, možno zbohatnú, ale možno aj nie. V každom prípade sa však dostávajú do nebezpečnej situácie. Prečo? Pretože sa možno natoľko zameriavajú na zarábanie peňazí, že sú ochotní obetovať zdravie, vzťahy v rodine a dokonca priateľstvo s Bohom. (1. Tim. 6:10) Sme vďační, že náš múdry nebeský Otec nám pomáha mať správny názor na peniaze. (Kaz. 7:12; Luk. 12:15)

10., 11. a) Čo musíme robiť, aby sme si chránili srdce? b) Čo robili strážcovia v staroveku a v čom sa im podobá naše svedomie?

¹⁰ Ak si máme chrániť srdce, musíme rozpoznať nástrahy, ktoré nám hrozia, a okamžite reagovať. Slovo, ktoré je v Prísloviach 4:23 preložené ako „chrániť“, nám pripomína úlohu strážcu. V Šalamúnových dňoch hliadkovali na mestských hradbách strážcovia, a keď spozorovali nebezpečenstvo, vyhlásili poplach. Keď si tento obraz predstavíme, lepšie pochopíme, čo musíme robiť, aby Satan neskazil našu myseľ.

¹¹ V staroveku strážcovia na hradbách úzko spolupracovali so strážcami brán. (2. Sam. 18:24–26) Keď sa blížil nepriateľ, chránili mesto tak, že zavreli brány. (Neh. 7:1–3) Naše biblicky školené svedomie * má podobnú úlohu ako strážca. Varuje nás, keď chce Satan skaziť naše srdce, čiže keď sa snaží ovplyvniť naše myšlienky, pocity, pohnútky alebo túžby. Vždy, keď naše svedomie „vyhlási poplach“, musíme ho poslúchnuť a symbolicky zavrieť brány.

12., 13. Do akého pokušenia sa môžeme dostať, ale ako by sme mali reagovať?

¹² Uveďme si teraz príklad, ako sa môžeme chrániť pred vplyvom Satanovho zmýšľania. Jehova nás učí, aby medzi nami nebola „ani zmienka o smilstve a nečistote nijakého druhu“. (Ef. 5:3)  Ale čo urobíš, keď tvoji spolupracovníci alebo spolužiaci začnú hovoriť o nemravných veciach? Vieme, že by sme mali zavrhnúť „bezbožnosť a svetské žiadosti“. (Tít. 2:12) Strážca, naše svedomie, možno vyhlási poplach. (Rim. 2:15) Budeš dbať na jeho varovanie? Možno si v pokušení počúvať ich alebo sa pozerať na obrázky, ktoré ti ukazujú. Ale práve teraz nastáva chvíľa, keď je potrebné, obrazne povedané, zavrieť brány, a to tak, že zmeníme tému alebo odídeme.

¹³ Ak chceme odolať tlaku okolia, aby sme premýšľali o zlých veciach a robili ich, vyžaduje si to od nás odvahu. Môžeš si byť istý, že Jehova vidí tvoje úsilie a dá ti silu a múdrosť, aby si zavrhol satanské zmýšľanie. (2. Par. 16:9; Iz. 40:29; Jak. 1:5) Čo ešte môžeme robiť, aby sme si chránili srdce?

14., 15. a) Čomu by sme mali „otvoriť“ svoje srdce a ako to môžeme robiť? b) Ako môžeme podľa slov v Prísloviach 4:20–22 vyťažiť z čítania Biblie čo najviac? (Pozri rámček „ Ako rozjímať“.)

¹⁴ Keď si chceme chrániť srdce, nestačí ho len „zavrieť“ pred negatívnym vplyvom, ale súčasne ho musíme „otvoriť“ pozitívnemu vplyvu. Vráťme sa k prirovnaniu s mestom. Strážca brán zavrel mestské brány, aby zabránil nepriateľom vniknúť do mesta. Inokedy ich však otvoril, aby do mesta mohli prúdiť dodávky potravín a ďalšie zásoby. Keby brány nikdy neboli otvorené, obyvatelia by trpeli hladom. Podobne musíme pravidelne otvárať svoje srdce vplyvu Božieho zmýšľania.

¹⁵ V Biblii sú zapísané Jehovove myšlienky a vždy, keď si ju čítame, ovplyvňujú to, ako premýšľame, ako sa cítime a ako konáme. Ako môžeme z čítania Biblie vyťažiť čo najviac? Nevyhnutná je modlitba. Istá sestra hovorí: „Pred čítaním Biblie prosím Jehovu, aby mi pomohol otvoriť oči a vidieť tie nádherné veci v jeho Slove.“ (Žalm 119:18) O tom, čo sme si prečítali, musíme aj premýšľať. Keď sa pomodlíme, prečítame si niečo z Biblie a o prečítanej látke rozjímame, Božie Slovo preniká hlboko do nášho srdca. Výsledkom je, že si Jehovove myšlienky zamilujeme. (Prečítajte Príslovia 4:20–22; Žalm 119:97)

16. Aký úžitok nám to prináša, keď sledujeme JW Broadcasting?

¹⁶ Božie myšlienky nás ovplyvňujú aj pri sledovaní našej televízie JW Broadcasting^®. Jedni manželia hovoria: „Mesačné vysielanie vnímame ako odpoveď na naše modlitby. Posilňuje a povzbudzuje nás, keď sme smutní alebo keď sa cítime osamelí. A tie piesne hrajú u nás celý deň. Púšťame si ich, keď varíme, upratujeme alebo keď si dávame čaj.“ Všetci si vďaka tomuto vysielaniu chránime srdce. Pri jeho sledovaní sa učíme zmýšľať tak ako Jehova a odolávať tlaku osvojiť si Satanove myšlienky.

17., 18. a) K čomu to podľa slov v 1. Kráľov 8:61 vedie, keď uplatňujeme, čo sa učíme od Jehovu? b) Čo sa učíme od kráľa Ezechiáša? c) O čo sa môžeme modliť tak ako Dávid v Žalme 139:23, 24?

¹⁷ Keď robíme to, čo je správne, a potom vidíme, aký úžitok nám to prináša, posilňujeme si vieru. (Jak. 1:2, 3) Máme zo seba dobrý pocit, pretože Jehova nás hrdo nazýva svojimi deťmi, a chceme  mu prinášať ešte väčšiu radosť. (Prísl. 27:11) Každá skúška je pre nás ďalšou príležitosťou, aby sme dokázali, že sme nášmu starostlivému Otcovi úplne oddaní a neslúžime mu rozdeleným srdcom. (Žalm 119:113) Dávame najavo, že ho milujeme celým srdcom – srdcom, ktoré je pevne rozhodnuté poslúchať jeho prikázania a konať jeho vôľu. (Prečítajte 1. Kráľov 8:61.)

¹⁸ Budeme robiť chyby? Áno, veď sme nedokonalí. Keď zlyháme, spomeňme si na kráľa Ezechiáša. Aj on urobil chyby, ale oľutoval ich a ďalej verne slúžil Jehovovi „celým srdcom“. (Iz. 38:3–6; 2. Par. 29:1, 2; 32:25, 26) Teda bojujme proti Satanovým snahám skaziť naše zmýšľanie. Modlime sa o „poslušné srdce“. (1. Kráľ. 3:9; prečítajte Žalm 139:23, 24.) Jehovovi zostaneme verní len vtedy, keď si budeme chrániť srdce viac než čokoľvek iné.