1., 2. a) Čo si Jehova všíma, keď vidí, ako sa milióny ľudí po celom svete zhromažďujú, aby sa zúčastnili na Pánovej večeri? (Pozri obrázok na titulnej strane.) b) O čom budeme uvažovať v tomto článku?

ČO SI Jehova všíma, keď vidí, ako sa milióny ľudí po celom svete zhromažďujú, aby sa zúčastnili na Pánovej večeri? Všíma si nielen veľké množstvo ľudí, ale aj každého jednotlivca, ktorý na túto slávnosť príde. Pozoruje napríklad tých, ktorí sa takto verne schádzajú rok čo rok. Niektorí z nich na túto slávnosť prichádzajú napriek silnému prenasledovaniu. Iní možno nechodia pravidelne na všetky zhromaždenia, ale na toto zhromaždenie prídu, lebo to považujú za povinnosť. A Jehovovej pozornosti určite neuniknú ani ľudia, ktorí prichádzajú na Pamätnú slávnosť po prvý raz, možno zo zvedavosti.

² Jehovu určite hreje pri srdci, keď vidí, že na Pamätnej slávnosti sa zhromažďujú mnohí ľudia. (Luk. 22:19) Ale preňho nie je najdôležitejšie to, koľko ľudí sa na nej zúčastňuje, ale predovšetkým to, prečo na ňu prichádzajú. V tomto článku budeme uvažovať o veľmi dôležitej otázke: Prečo sa okrem Pamätnej slávnosti schádzame aj na našich zborových zhromaždeniach, ktoré Jehova pripravuje pre tých, čo ho milujú?

3., 4. a) Prečo chodíme na zhromaždenia? b) Čo o nás prezrádza naša účasť na zhromaždeniach? c) Prečo by sme podľa slov v 1. Korinťanom 11:23–26 nemali chýbať na Pamätnej slávnosti?

³ Na zhromaždenia chodíme v prvom rade preto, lebo sú súčasťou nášho uctievania. Okrem toho nás na nich vyučuje Jehova. Pyšní ľudia si myslia, že nepotrebujú, aby ich niekto poučoval. (3. Jána 9) Ale my veľmi chceme,  aby nás vyučoval Jehova a jeho organizácia. (Iz. 30:20; Ján 6:45)

⁴ Naša účasť na Pamätnej slávnosti prezrádza, že sme pokorní a že sa chceme dať vyučovať. Na tejto dôležitej slávnosti sa schádzame nielen preto, že ju považujeme za dôležitú, ale hlavne preto, že pokorne poslúchame Ježišov príkaz: „Stále to robte na moju pamiatku.“ (Prečítajte 1. Korinťanom 11:23–26.) Na tomto zhromaždení si posilňujeme nádej do budúcnosti a pripomíname si, že Jehova nás veľmi miluje. Jehova však vie, že povzbudenie a posilnenie potrebujeme viac ako len raz za rok. Preto nám každý týždeň poskytuje zborové zhromaždenia a nabáda nás, aby sme na ne chodili. Keďže sme pokorní, poslúchame ho. Vidno to z toho, že týždenne venujeme niekoľko hodín návšteve zhromaždení a príprave na ne.

5. Prečo pokorní ľudia reagujú na Jehovovo pozvanie?

⁵ Rok čo rok veľa pokorných ľudí prijíma Jehovovo pozvanie a dáva sa ním vyučovať. (Iz. 50:4) Často sa stáva, že najprv prídu na Pamätnú slávnosť a potom začnú chodiť aj na zborové zhromaždenia. (Zech. 8:20–23) Všetci sme radi, keď nás Jehova vyučuje a vedie, lebo je našou „pomocou a... zaobstaráva [nám] únik“. (Žalm 40:17) Nič nie je príjemnejšie ani dôležitejšie ako prijať pozvanie, aby nás vyučoval Jehova a jeho milovaný Syn Ježiš! (Mat. 17:5; 18:20; 28:20)

6. Ako pomohla pokora jednému mužovi, aby prišiel na Pamätnú slávnosť?

⁶ Každý rok sa na Pamätnú slávnosť snažíme pozvať čo najviac ľudí. Mnohí pokorní ľudia toto pozvanie prijali a prinieslo im to veľa dobrého. Uveďme si príklad. Pred niekoľkými rokmi dostal istý muž pozvánku na Pamätnú slávnosť, ale bratovi, ktorý mu ju dal, povedal, že nebude môcť prísť. Na bratovo prekvapenie však tento muž prišiel. Prečo sa tak rozhodol? Pretože bol pokorný. Bratia ho srdečne privítali a to naňho tak zapôsobilo, že začal chodiť aj na zborové zhromaždenia. Za celý rok vynechal iba tri. Brat, ktorý ho pozval, neskôr povedal: „Je to veľmi pokorný človek.“ Nepochybne to bol Jehova, kto tohto muža pritiahol k pravému uctievaniu. Dnes je už pokrstený. (2. Sam. 22:28; Ján 6:44)

7. Ako si rozvíjame pokoru vďaka tomu, čo sa učíme na zhromaždeniach a čítame si v Biblii?

⁷ Vďaka tomu, čo sa učíme na zhromaždeniach a čo si čítame v Biblii, si rozvíjame pokoru. V týždňoch pred Pamätnou slávnosťou uvažujeme na zhromaždeniach viac o príklade Ježiša Krista a o tom, akú pokoru prejavil, keď za nás dal svoj život ako výkupné. A sme povzbudzovaní, aby sme si v dňoch pred touto dôležitou udalosťou čítali biblické správy súvisiace s Ježišovou smrťou a vzkriesením. To, čo sa dozvieme na zhromaždeniach a z Biblie, prehĺbi našu vďačnosť za obeť, ktorú dal Ježiš za nás. Podnieti nás to, aby sme boli pokorní tak ako on a aby sme konali Jehovovu vôľu aj za náročných okolností. (Luk. 22:41, 42)

8. Ako Ježiš prejavil odvahu?

⁸ Ježiša sa snažíme napodobňovať aj v odvahe. Zamysli sa napríklad nad tým,  akú odvahu prejavil niekoľko dní pred svojou smrťou. Uvedomoval si, že jeho nepriatelia ho čoskoro budú ponižovať a biť a že ho popravia. (Mat. 20:17–19) Napriek tomu sa postavil tvárou v tvár smrti. Keď prišiel ten čas, svojim verným apoštolom, ktorí boli s ním v Getsemanskej záhrade, povedal: „Vstaňte, poďme. Hľa, môj zradca sa priblížil.“ (Mat. 26:36, 46) A keď prišiel ozbrojený dav, aby ho zatkol, vykročil dopredu, povedal, že je to on, koho hľadajú, a požiadal vojakov, aby apoštolom dovolili odísť. (Ján 18:3–8) Ježiš tak prejavil mimoriadnu odvahu. Dnes sa pomazaní kresťania a iné ovce snažia napodobňovať Ježišov príklad odvahy. Ako?

9. a) Prečo si pravidelná účasť na zhromaždeniach niekedy od nás vyžaduje odvahu? b) Ako môžeme svojím príkladom ovplyvniť bratov, ktorí sú vo väzení pre svoju vieru?

⁹ Chodiť pravidelne na zhromaždenia si od nás vyžaduje odvahu najmä vtedy, keď máme náročné okolnosti. Niektorí bratia a sestry prežívajú žiaľ, sú skľúčení alebo majú zdravotné problémy, ale napriek tomu chodia na zhromaždenia. Iní zažívajú silný odpor zo strany rodiny alebo vládnych autorít, ale aj oni prejavujú odvahu a prichádzajú na zhromaždenia. Zamysli sa teraz nad tým, ako tvoj príklad v účasti na zhromaždeniach vplýva na bratov, ktorí sú vo väzení pre svoju vieru. (Hebr. 13:3) Keď vedia, že chodíme na zhromaždenia aj napriek skúškam, posilňuje to ich vieru a dodáva im to odvahu, aby zostali verní Jehovovi. Niečo podobné zažil aj apoštol Pavol. Keď bol vo väzení v Ríme, vždy sa tešil, keď počul, že jeho bratia verne slúžia Bohu. (Fil. 1:3–5, 12–14) Krátko pred prepustením alebo po ňom napísal list Hebrejom. V tomto liste nabádal verných kresťanov, aby si prejavovali „bratskú lásku“ a aby „neopúšťali svoje zhromaždenia“. (Hebr. 10:24, 25; 13:1)

10., 11. a) Koho by sme mali pozvať na Pamätnú slávnosť? b) Prečo podľa slov v Efezanom 1:7 pozývame ľudí na Pamätnú slávnosť?

¹⁰ Odvahu prejavujeme aj vtedy, keď na Pamätnú slávnosť pozývame príbuzných, spolupracovníkov a susedov. Prečo to robíme? Lebo sme veľmi vďační Jehovovi a Ježišovi za to, čo pre nás urobili. Chceme, aby sa aj druhí dozvedeli, aký úžitok môžu mať z Jehovovej „nezaslúženej láskavosti“, ktorú nám prejavil, keď zaobstaral výkupné. (Prečítajte Efezanom 1:7; Zjav. 22:17)

¹¹ Doteraz sme hovorili o tom, že účasťou na zhromaždeniach prejavujeme odvahu. Ale keď navštevujeme zhromaždenia, prejavujeme aj inú vlastnosť, v ktorej nám Jehova a Ježiš dali vynikajúci príklad.

12. a) Ako sa učíme ešte viac milovať Jehovu a Ježiša? b) V čom máme podľa slov v 2. Korinťanom 5:14, 15 napodobňovať Ježiša?

¹² Na zhromaždenia chodíme aj preto, lebo milujeme Jehovu a Ježiša. Zároveň sa učíme milovať ich ešte viac, lebo si na nich pravidelne pripomíname, čo pre nás urobili. (Rim. 5:8) O tom, ako veľmi nás milujú, uvažujeme hlavne na Pamätnej slávnosti. A milujú nielen nás, ale aj tých, ktorí ešte nerozumejú významu výkupnej obete. Cítime hlbokú vďačnosť a snažíme sa každý deň žiť tak, aby sme napodobňovali Ježiša. (Prečítajte 2. Korinťanom 5:14, 15.) Okrem toho chceme chváliť Jehovu za výkupné, ktoré za nás zaplatil. Jedným zo spôsobov, ako to môžeme robiť, je podávať komentáre na zhromaždeniach.

13. Napríklad ako dokážeme, že Jehovu a Ježiša veľmi milujeme?

¹³ Ako dokážeme, že Jehovu a Ježiša veľmi milujeme? Napríklad tak, že sme ochotní sa niečoho vzdať. Návšteva zhromaždení si z našej strany často vyžaduje rôzne obete. V mnohých zboroch sa týždenné zhromaždenie koná na konci pracovného dňa, keď sme už unavení. Ďalšie zhromaždenie je cez víkend, keď iní ľudia oddychujú. Vidí Jehova, že chodíme na zhromaždenia, aj keď sme už unavení? Určite áno. Čím viac úsilia vynakladáme, aby sme prišli na zhromaždenie, tým viac si to cení, lebo vie, že ho milujeme. (Mar. 12:41–44)

14. Aký príklad nám dal Ježiš?

¹⁴ Ježiš nám dal príklad, ako prejavovať obetavú lásku. Nielenže bol ochotný za svojich učeníkov zomrieť, ale každý deň žil tak, že kládol ich záujmy pred svoje vlastné. Napríklad venoval im čas, aj keď bol unavený alebo pociťoval tieseň. (Luk. 22:39–46) Zameriaval sa na to, čo môže druhým dať, a nie na to, čo môže od nich získať. (Mat. 20:28) Keď aj my vrúcne milujeme Jehovu a našich bratov, urobíme všetko pre to, aby sme boli na Pamätnej slávnosti, ako aj na zborových zhromaždeniach.

15. Hlavne komu sa snažíme pomáhať?

 ¹⁵ Sme súčasťou pravého kresťanského bratstva a venujeme čo najviac času tomu, aby sme pozývali aj ďalších, aby sa k nám pripojili. Snažíme sa však pomáhať hlavne tým, „čo sú nám príbuzní vo viere“. (Gal. 6:10) To, že ich máme radi, im dávame najavo napríklad tak, že ich povzbudzujeme, aby prišli na zhromaždenie, najmä na Pamätnú slávnosť. A sme veľmi šťastní, keď sa náš nečinný brat či sestra vráti k Jehovovi, nášmu milujúcemu Otcovi a Pastierovi. (Mat. 18:14)

16. a) Ako sa môžeme vzájomne povzbudzovať? b) Prečo veľmi potrebujeme zhromaždenia? c) Prečo je obdobie Pamätnej slávnosti vhodný čas na to, aby sme premýšľali o slovách v Jánovi 3:16?

¹⁶ V nasledujúcich týždňoch pozývajme čo najviac ľudí na Pamätnú slávnosť, ktorá sa bude konať v piatok večer 19. apríla 2019. (Pozri rámček „ Zapojíš sa do kampane s pozvánkami?“) Počas celého roku dávajme dobrý príklad v pravidelnej účasti na všetkých zhromaždeniach, ktoré pre nás Jehova pripravuje, a tak buďme povzbudením pre druhých. Keďže koniec tohto systému je blízko, veľmi potrebujeme chodiť na zhromaždenia. Vďaka tomu budeme prejavovať pokoru, odvahu a lásku. (1. Tes. 5:8–11) Preto sa snažme zo všetkých síl dávať najavo, že Jehovu a jeho Syna za ich vrúcnu lásku veľmi milujeme. (Prečítajte Jána 3:16.)