1. Aký je rozdiel medzi potrebami a túžbami?

HOVORÍ SA, že človek má len niekoľko potrieb, ale nekonečne veľa túžob. Vyzerá to tak, že mnohí nevedia rozlíšiť, čo skutočne potrebujú a po čom len túžia. Aký je teda rozdiel medzi potrebami a túžbami? Potreby sú veci nevyhnutné pre život. Patrí k nim jedlo, oblečenie a bývanie. Túžby zahŕňajú veci, ktoré by sme radi mali, ale náš život od nich nezávisí.

2. Po akých veciach ľudia túžia?

² To, po čom ľudia túžia, sa môže líšiť podľa miesta, kde žijú. V rozvojových krajinách chcú mať niektorí peniaze na to, aby si mohli kúpiť mobil, motocykel alebo malý pozemok. V bohatších krajinách ľudia túžia po luxusnom oblečení, väčšom dome či drahšom aute. No bez ohľadu na to, kde žijeme, všetkým nám hrozí rovnaké nebezpečenstvo. Môžeme sa chytiť do pasce hmotárstva, takže budeme  chcieť stále viac vecí, či už ich potrebujeme a môžeme si ich dovoliť, alebo nie.

3. Čo je hmotárstvo?

³ Čo je hmotárstvo? Je to prílišné zameranie sa na hmotné veci namiesto duchovných. Má korene v našich túžbach, prioritách a životnom zameraní. Hmotársky človek sa vyznačuje túžbou mať toho veľa. Nemusí mať plno peňazí ani nakupovať drahé veci. Aj chudobní sa môžu stať obeťou hmotárstva, takže na prvé miesto v živote už nebudú dávať Kráľovstvo. (Hebr. 13:5)

4. Ako Satan pôsobí na „žiadosť očí“?

⁴ Satan sa nám prostredníctvom sveta obchodu snaží nahovoriť, že zo života sa budeme tešiť iba vtedy, keď budeme mať množstvo vecí, ktoré v skutočnosti nepotrebujeme. Vie majstrovsky pôsobiť na „žiadosť očí“. (1. Jána 2:15–17; 1. Mojž. 3:6; Prísl. 27:20) Svet ponúka širokú škálu vecí — od naozaj skvelých až po úplné nezmysly. Niektoré môžu vyzerať veľmi lákavo. Stalo sa ti už niekedy, že si si kúpil vec, ktorú si nepotreboval, ale zaujala ťa v reklame alebo vo výklade? Neskôr si si možno uvedomil, že by si sa zaobišiel aj bez nej. Také veci nám iba komplikujú život. Odvádzajú našu pozornosť od duchovných činností, ako je štúdium Biblie, príprava na zhromaždenia, účasť na nich a pravidelné zvestovanie dobrého posolstva. Pamätaj na varovné slová apoštola Jána: „Svet sa pomíňa, ako aj jeho žiadosť.“

5. Aký je život ľudí, ktorí väčšinu energie vynakladajú na hromadenie vecí?

⁵ Satan chce, aby sme boli otrokmi bohatstva, nie Jehovu. (Mat. 6:24) Ľudia, ktorí väčšinu energie vynakladajú na hromadenie vecí a usilujú sa uspokojiť len svoje sebecké túžby, časom prídu na to, že ich životu chýba hlbší zmysel, že je duchovne prázdny, plný zármutku a sklamania. (1. Tim. 6:9, 10; Zjav. 3:17) Ježiš to opísal v podobenstve o rozsievačovi. Keď je posolstvo o Kráľovstve zasiate „medzi tŕnie... žiadosti po ostatných veciach vnikajú dovnútra, dusia slovo, a to sa stáva neplodným“. (Mar. 4:14, 18, 19)

6. Čo sa učíme od Bárucha?

⁶ Zamyslime sa nad Báruchom, tajomníkom proroka Jeremiáša. Keď sa blížilo predpovedané zničenie Jeruzalema, Báruch začal „hľadať pre seba veľké veci“, ktoré nemali žiadnu trvalú hodnotu. Jehova mu však povedal, že ušetrí iba jeho život. Sľúbil mu: „Dám ti tvoju dušu ako korisť.“ ​(Jer. 45:1–5) V meste, ktoré sa Boh chystal zničiť, určite nezachránil majetok žiadneho človeka. (Jer. 20:5) Dnes sa blíži koniec tohto systému. Preto nie je čas hromadiť si množstvo vecí. A nemali by sme ani očakávať, že nám majetok, nech by bol akokoľvek cenný, zostane aj po veľkom súžení. (Prísl. 11:4; Mat. 24:21, 22; Luk. 12:15)

7. Čo budeme teraz rozoberať a prečo?

⁷ Ako sa teda môžeme postarať o seba a o svoju rodinu a pritom zostať zameraní na to najdôležitejšie? Ako sa môžeme vyvarovať hmotárstva? A ako sa môžeme vyhnúť úzkostlivým starostiam, či budeme mať veci, ktoré potrebujeme?  Tie najlepšie rady dostávame od Ježiša. Sú zapísané v Kázni na vrchu. (Mat. 6:19–21) Teraz si prečítame a rozoberieme pasáž z evanjelia podľa Matúša 6:25–34. Posilní to naše presvedčenie, že musíme ustavične hľadať Kráľovstvo, nie hmotné veci. (Luk. 12:31)

8., 9. a) Prečo by sme si nemali robiť prílišné starosti o veci, ktoré potrebujeme? b) Čo Ježiš vedel o ľuďoch a ich potrebách?

⁸ Prečítajte Matúša 6:25. Keď Ježiš radil svojim poslucháčom, aby „prestali byť úzkostliví o svoje duše“, v podstate im povedal, aby si nerobili starosti. Znepokojovali sa vecami, ktorými sa nemuseli znepokojovať. Ježiš mal dobrý dôvod, aby ich na to upozornil. Prílišné starosti o nevyhnutné veci môžu totiž človeka rozptyľovať a odvádzať jeho pozornosť od duchovných vecí, ktoré sú dôležitejšie. Ježišovi na učeníkoch tak veľmi záležalo, že ich vo svojej kázni varoval pred týmto nebezpečenstvom ešte štyrikrát. (Mat. 6:27, 28, 31, 34)

⁹ Prečo Ježiš povedal, aby sme si nerobili starosti o jedlo, pitie a oblečenie? Či to nie sú veci, ktoré k životu nevyhnutne potrebujeme? Určite sú. A nie je prirodzené, že máme obavy, ak nie sme schopní si ich zabezpečiť? Áno, je a Ježiš to vedel. Veľmi dobre si uvedomoval, čo ľudia každý deň potrebujú. Vedel aj to, v akých ťažkých pomeroch budú žiť jeho učeníci o stáročia neskôr — „v posledných dňoch“, keď „nastanú kritické časy, s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať“. (2. Tim. 3:1) Mnohí prichádzajú o prácu, stávajú sa obeťami inflácie, bojujú s nedostatkom potravín a extrémnou chudobou. Ježiš si však uvedomoval aj to, že „duša znamená viac ako pokrm a telo viac ako odev“.

10. O čo by sme sa mali podľa Ježišových slov modliť v prvom rade?

¹⁰ Ježiš vo svojej kázni už predtým poslucháčom hovoril, aby prosili nebeského Otca o to, čo potrebujú. Učil ich modliť sa: „Daj nám dnes náš chlieb na tento deň.“ ​(Mat. 6:11) Pri inej príležitosti vyjadril túto prosbu slovami: „Daj nám náš chlieb na deň podľa dennej potreby.“ ​(Luk. 11:3) To ale neznamená, že by sme mali stále myslieť iba na hmotné potreby. V tej istej vzorovej modlitbe Ježiš vyzdvihol, aby sme sa v prvom rade modlili o príchod Božieho Kráľovstva. (Mat. 6:10; Luk. 11:2) Nechcel, aby sa učeníci znepokojovali, a tak im na niekoľkých príkladoch ukázal, že Jehova v starostlivosti o svoje stvorenie ešte nikdy nezlyhal.

11., 12. Čo sa učíme z toho, ako sa Jehova stará o vtáky? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹¹ Prečítajte Matúša 6:26. Mali by sme „pozorne sledovať vtáky na nebi“. Na to, aké sú malé, jedia veľa — rôzne ovocie, semienka, hmyz a červíky. Na rozdiel od ľudí skonzumujú viac potravy, ako samy vážia. A predsa nemusia obrábať zem ani sadiť. Jehova im dáva všetko, čo potrebujú. (Žalm 147:9) Samozrejme, potrava im nepadne priamo do zobáčika. Musia ju hľadať, ale je jej všade nadostač.

¹² Ježiš si nevedel ani predstaviť, že by jeho nebeský Otec zabezpečil potravu vtákom a nepostaral by sa o ľudí. ^[1] (1. Petra 5:6, 7) Nedáva nám jedlo  priamo do úst, ale môže požehnať naše úsilie, aby sme si niečo vypestovali alebo aby sme zarobili peniaze a mohli si jedlo kúpiť. A ak je to potrebné, môže podnietiť iných, aby sa s nami podelili o to, čo majú. Hoci Ježiš nehovoril nič o hniezdach, Jehova dal vtákom inštinkt, schopnosti i materiál, aby si ich mohli postaviť. Podobne Jehova pomáha nám, aby sme mali pre svoju rodinu primerané bývanie.

13. Čo dokazuje, že máme väčšiu cenu ako vtáky?

¹³ Ježiš sa svojich poslucháčov opýtal: „Či nemáte väčšiu cenu ako vtáky?“ Určite myslel na to, že čoskoro položí za ľudstvo svoj život. (Porovnaj Lukáša 12:6, 7.) Kristova výkupná obeť sa nevzťahuje na žiadnych iných živých tvorov. Ježiš nezomrel za vtáky, ale zomrel za nás, aby sme sa mohli tešiť z nekonečného života. (Mat. 20:28)

14. Čo úzkostlivý človek nikdy nedokáže?

¹⁴ Prečítajte Matúša 6:27. Prečo Ježiš ďalej povedal, že úzkostlivý človek nemôže pridať k svojmu životu ani lakeť? Lebo starosťami o každodenné potreby si život nepredĺžime. Práve naopak, prílišnou úzkosťou si ho môžeme iba skrátiť.

15., 16. a) Čo sa učíme z toho, ako sa Jehova stará o poľné ľalie? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Aké otázky by sme si mali položiť a prečo?

¹⁵ Prečítajte Matúša 6:28–30. Kto by sa nechcel pekne obliekať, najmä keď sa venuje duchovným činnostiam, ako je zvestovateľská služba či návšteva  zhromaždení a zjazdov? Ale musíme byť „úzkostliví o odev“? Ježiš opäť obracia našu pozornosť na Jehovovo stvorenie. Čo sa týka obliekania, môžeme sa veľa naučiť od „poľných ľalií“. Ježiš mal možno na mysli kvety podobné ľaliám, ako sú gladioly, hyacinty, kosatce a tulipány. Každý je krásny svojím vlastným spôsobom. A to nemusia priasť, tkať ani si šiť šaty. Napriek tomu sú ich kvety nádherné. Veru, „ani Šalamún v celej svojej sláve nebol odiaty ako jedna z nich“!

¹⁶ Ježiš potom vyzdvihol to podstatné: „Ak Boh tak oblieka poľné rastlinstvo... nebude tým skôr obliekať vás, vy maloverní?“ O tom niet pochýb! Ježišovým učeníkom však niekedy chýbala viera. (Mat. 8:26; 14:31; 16:8; 17:20) Preto si vieru i dôveru v Jehovu museli posilňovať. A čo my? Aká silná je naša viera, že Jehova je ochotný i schopný sa o nás postarať?

17. Čím by sme si mohli narušiť vzťah k Jehovovi?

¹⁷ Prečítajte Matúša 6:31, 32. Nemali by sme byť ako ľudia z národov. Tí nemajú skutočnú vieru v milujúceho nebeského Otca, ktorý sa stará o tých, čo dávajú jeho Kráľovstvo pred všetko ostatné. Keby sme sa snažili získať všetko, o čo „sa dychtivo usilujú národy“, narušili by sme si vzťah k Jehovovi. No môžeme si byť istí, že ak robíme to, čo máme, čiže ak dávame duchovné záujmy na prvé miesto, Jehova nám neodoprie nič dobré. „Zbožná oddanosť“ by nás mala podnecovať, aby  sme boli spokojní so „živobytím a niečím na seba“. (1. Tim. 6:6–8)

18. Čo Jehova vie o každom z nás a čo pre nás robí?

¹⁸ Prečítajte Matúša 6:33. Ako Kristovi učeníci musíme mať Kráľovstvo vždy na prvom mieste v živote. Ježiš povedal, že potom nám „toto všetko bude pridané“. Prečo to mohol tvrdiť? Vysvetlil to v predchádzajúcom verši: „Váš nebeský Otec vie, že to všetko potrebujete.“ Jehova vie, aké sú naše nevyhnutné potreby, pokiaľ ide o jedlo, oblečenie a bývanie. A dokáže predvídať, čo potrebujeme, ešte skôr, ako si to sami uvedomíme. (Fil. 4:19) Presne vie, ktorý kus oblečenia sa nám najbližšie obnosí, akú výživu potrebuje naše telo a aké bývanie potrebujeme vzhľadom na veľkosť našej rodiny. Jehova sa postará, aby sme mali všetko, čo naozaj potrebujeme.

19. Prečo by sme sa nemali trápiť tým, čo by sa mohlo stať v budúcnosti?

¹⁹ Prečítajte Matúša 6:34. Všimni si, že Ježiš tu druhýkrát hovorí: „Nikdy nebuďte úzkostliví.“ Chce, aby sme riešili iba starosti jedného dňa a úplne dôverovali Jehovovi, že nám pomôže. Ak sa niekto príliš trápi tým, čo by sa mohlo stať v budúcnosti, môže mať sklon viac sa spoliehať na seba ako na Boha. To zas naruší jeho vzťah k Jehovovi. (Prísl. 3:5, 6; Fil. 4:6, 7)

20. a) Aký cieľ by si si mohol dať v službe Jehovovi? b) Ako si môžeš zjednodušiť život?

²⁰ Bolo by smutné, keby sme vynakladali priveľa síl na získavanie hmotných vecí, takže by sme už nedokázali slúžiť Jehovovi celou dušou. Usilujme sa radšej o duchovné ciele. Mohol by si napríklad prejsť do zboru, kde je potrebných viac zvestovateľov? Mohol by si sa prihlásiť do priekopníckej služby? Ak si priekopník, uvažoval si už o škole pre zvestovateľov Kráľovstva? Mohol by si niektoré dni pomáhať v Bételi alebo v prekladateľskej kancelárii? Mohol by si sa stať dobrovoľníkom miestneho projekčného a stavebného oddelenia a nejaký čas venovať výstavbe sál Kráľovstva? Premýšľaj, ako by si si mohol zjednodušiť život, a tak sa viac zapojiť do činností spojených s Kráľovstvom. Pozri si návrhy v rámčeku „ Ako si zjednodušiť život“ a modli sa k Jehovovi, aby ti pomohol rozhodnúť sa. Potom začni robiť kroky, aby si svoj cieľ dosiahol.

21. Ako sa môžeme približovať k Jehovovi?

²¹ Ježiš má dobrý dôvod, prečo nás učí hľadať Kráľovstvo, a nie hmotné veci. Ak to robíme, nikdy nemusíme byť úzkostliví o hmotné potreby. Keď sa spoliehame na Jehovu, ešte viac nás to k nemu približuje. Nesnažíme sa uspokojiť každý svoj rozmar ani si kúpiť každú vec, ktorú svet ponúka, aj keby sme si to mohli dovoliť. Keď si dnes zjednodušíme život, chopíme sa skutočného života, ktorý je pred nami. (1. Tim. 6:19)