POZNÁŠ nejakého brata alebo sestru, ktorí sa presťahovali do krajiny, kde je potrebných viac zvestovateľov Kráľovstva? Položil si si niekedy otázky: Čo ich motivuje, aby slúžili v zahraničí? Ako sa na takú službu pripravujú? Dokázal by som to aj ja? Samozrejme, najlepší spôsob, ako dostať odpovede na tieto otázky, je opýtať sa ich. A tak sme to urobili.

Prečo ste začali premýšľať o službe v krajine, kde je málo zvestovateľov? Amy, ktorá má okolo 35 rokov a pochádza zo Spojených štátov, hovorí: „Roky som uvažovala o službe v nejakej cudzej krajine, ale zdalo sa mi to ako nedosiahnuteľný cieľ.“ Prečo zmenila názor? Pokračuje: „V roku 2004 ma manželia slúžiaci v Belize pozvali, aby som ich navštívila a jeden mesiac s nimi priekopníčila. Urobila som to a zamilovala som si to. O rok som sa presťahovala do Ghany, kde slúžim ako priekopníčka.“

Stephanie má takmer 30 rokov a aj ona pochádza zo Spojených štátov. Pred niekoľkými rokmi sa zamyslela nad svojimi okolnosťami a povedala si: Som zdravá a nemám žiadne rodinné záväzky. Mohla by som robiť pre Jehovu oveľa viac, ako robím teraz. Toto poctivé sebaskúmanie ju motivovalo, aby sa presťahovala do Ghany a slúžila vo väčšej miere. Filip a Ida, priekopníci v strednom veku z Dánska, vždy snívali o tom, že sa raz presťahujú niekam, kde budú užitočnejší. Hľadali spôsoby, ako si sen splniť. Filip hovorí: „Keď sa nám naskytla príležitosť, bolo to, akoby nám Jehova povedal: ‚Choďte!‘“ V roku 2008 sa presťahovali do Ghany a slúžili tam vyše tri roky.

 Tridsiatnici Hans a Brook slúžia ako priekopníci v Spojených štátoch. V roku 2005 pomáhali títo manželia pri odstraňovaní škôd po ničivom hurikáne Katrina. Neskôr sa prihlásili, že by radi pomáhali pri medzinárodných stavebných projektoch, ale neboli pozvaní. Hans rozpráva: „V prejave na jednom zjazde zaznela myšlienka, že kráľ Dávid sa zmieril s tým, že nebude môcť postaviť chrám, a tak si dal iný cieľ. Vďaka tomu sme si uvedomili, že nie je nesprávne zmeniť svoje teokratické ciele.“ ​(1. Par. 17:1–4, 11, 12; 22:5–11) Brook dodáva: „Jehova chcel, aby sme zaklopali na iné dvere.“

Keď títo manželia počúvali pútavé rozprávanie svojich priateľov, ktorí slúžili v iných krajinách, podnietilo ich to, aby aj oni vyskúšali priekopnícku službu v zahraničí. V roku 2012 odišli do Ghany a štyri mesiace tam pomáhali v zbore nepočujúcich. Hoci sa potom museli vrátiť do Spojených štátov, to, čo zažili v Ghane, posilnilo ich túžbu dávať Kráľovstvo na prvé miesto v živote. Odvtedy už mali možnosť pomáhať pri výstavbe pobočky v Mikronézii.

Ako ste sa pripravovali na službu tam, kde je to viac potrebné? „Preštudovala som si články v Strážnej veži, ktoré hovorili o službe na miestach, kde je to potrebnejšie,“ hovorí Stephanie. * „O svojej túžbe slúžiť v zahraničí som sa rozprávala so zborovými staršími a s krajským dozorcom a jeho manželkou. Ale v prvom rade som o svojom cieli hovorila v modlitbe Jehovovi.“ Stephanie sa zároveň snažila žiť aj naďalej jednoducho, aby si mohla našetriť na život v cudzine.

Hans rozpráva: „Chceli sme ísť tam, kam nás povedie Jehova, preto sme ho o to prosili. V modlitbách  sme spomínali aj konkrétny dátum, odkedy sme chceli začať náš plán uskutočňovať.“ Títo manželia poslali listy do štyroch pobočiek. Veľmi pozitívnu odpoveď dostali z Ghany, a tak tam na dva mesiace vycestovali. Hans poznamenáva: „Spolupráca so zborom sa nám tak páčila, že sme sa rozhodli zostať dlhšie.“

Manželia George a Adria majú takmer 40 rokov a sú z Kanady. Uvedomovali si, že na to, aby ich Jehova požehnal, nestačí len niečo chcieť, ale musia sa pre to rozhodnúť. Preto podnikli konkrétne kroky na dosiahnutie svojho cieľa. Skontaktovali sa so sestrou, ktorá slúžila v časti Ghany, kde je málo zvestovateľov, a zasypali ju otázkami. Napísali tiež do pobočiek v Kanade a Ghane. Adria hovorí: „A hľadali sme spôsoby, ako by sme si mohli ešte viac zjednodušiť život.“ Vďaka týmto krokom sa mohli do Ghany v roku 2004 presťahovať.

Čo ste museli prekonávať po presťahovaní a ako ste to zvládli? Amy sa spočiatku veľmi cnelo za domovom. Hovorí: „Všetko bolo úplne iné, než na čo som bola zvyknutá.“ Čo jej pomohlo? „Keď som telefonovala s rodinou, hovorili mi, ako veľmi si cenia moju službu. Vďaka tomu som si vždy pripomínala, prečo som sa rozhodla presťahovať. Neskôr sme boli v kontakte cez videohovory. Tým, že sme sa videli, mi rodina nepripadala tak ďaleko.“ Amy rozpráva, že sa spriatelila so  skúsenou miestnou sestrou, ktorá jej pomohla spoznať rôzne zvyky. „Chodila som za ňou vždy, keď som nechápala, prečo ľudia zareagovali určitým spôsobom. S jej pomocou som sa naučila, čo robiť a čomu sa vyhýbať, a tak som si v službe udržala radosť.“

George a Adria sa vyjadrili, že keď sa presťahovali do Ghany, zdalo sa im, akoby sa vrátili v čase. Adria hovorí: „Namiesto v práčke sme prali vo vedrách. Príprava jedla nám trvala hádam desaťkrát dlhšie ako bežne. Ale za krátky čas sme tieto náročné situácie brali jednoducho ako nové skúsenosti.“ Brook sa vyjadrila: „Napriek prekážkam, s ktorými sa ako priekopníci stretávame, je náš život veľmi uspokojujúci. Všetky tie úžasné zážitky spolu vytvárajú jednu krásnu kyticu vzácnych spomienok.“

Prečo odporúčate túto službu aj iným? Stephanie odpovedá: „Je to obrovská radosť zvestovať v obvode, kde žijú ľudia, ktorí tak túžia spoznať pravdu, že chcú študovať Bibliu každý deň. Ísť slúžiť na miesto, kde treba viac zvestovateľov, bolo jedno z najlepších rozhodnutí v mojom živote.“ Stephanie sa v roku 2014 vydala za Aarona a teraz slúžia v pobočke v Ghane.

Christine, priekopníčka z Nemecka, ktorá má niečo po tridsiatke, hovorí: „Je to vynikajúca skúsenosť.“ Predtým, ako sa presťahovala do Ghany, slúžila v Bolívii. Pokračuje: „Keďže som ďaleko od svojej rodiny, vždy hľadám pomoc u Jehovu. Stal sa pre mňa skutočnejším než kedykoľvek predtým. Zažívam aj pozoruhodnú jednotu medzi Jehovovým ľudom. Táto služba obohacuje môj život.“ Christine sa nedávno vydala za Gideona a spolu pokračujú v službe v Ghane.

Filip a Ida nám povedali, čo robili, aby ich záujemcovia duchovne napredovali. „Mávali sme 15 alebo aj viac biblických štúdií, ale obmedzili sme ich na desať, aby sme sa mohli každému záujemcovi dôkladnejšie venovať.“ Mali z toho ich študenti úžitok? Filip rozpráva: „Študoval som s mladíkom, ktorý sa volal Michael. Mohol študovať každý deň a vždy bol tak dobre pripravený, že knihu Čo učí Biblia? sme prebrali za mesiac. Potom sa stal nepokrsteným zvestovateľom. Keď bol prvý deň v službe, opýtal sa ma: ‚Nemohol by si mi pomôcť s mojimi záujemcami?‘ Prekvapene som sa naňho pozrel. Vysvetlil mi, že už zaviedol tri štúdiá, ale potrebuje pomoc, aby ich dokázal viesť.“ Áno, v Ghane chce toľko ľudí spoznať pravdu, že aj tí, ktorí ešte len študujú Bibliu, už sami vedú biblické štúdiá!

Amy spomína, ako rýchlo si uvedomila, že v tejto krajine je pomoc veľmi potrebná: „Krátko po príchode do Ghany sme boli v službe v jednej malej dedine a hľadali sme nepočujúcich. V tej jednej dedinke sme našli nie jedného nepočujúceho, ale hneď ôsmich!“ Amy sa medzičasom vydala za Erica a spolu slúžia ako zvláštni priekopníci v zbore nepočujúcich. V celej krajine je viac ako 300 nepočujúcich zvestovateľov a záujemcov. George a Adria mohli vďaka službe v Ghane na vlastnej koži okúsiť, aké to je byť misionárom. Boli veľmi šťastní, keď dostali pozvanie do 126. triedy školy Gileád. Dnes slúžia ako misionári v Mozambiku.

Je krásne vidieť toľko bratov a sestier z iných krajín, ako v duchovnej žatve spolupracujú bok po boku s miestnymi zvestovateľmi. (Ján 4:35) Každý týždeň sa v Ghane dáva pokrstiť priemerne 120 ľudí. Podobné rozhodnutie ako tých 17 bratov a sestier, ktorí sa presťahovali do Ghany, urobili aj ďalšie tisíce zvestovateľov po celom svete. Motivuje ich láska k Jehovovi, aby „sa ochotne ponúkli“ a slúžili tam, kde sú zvestovatelia Kráľovstva veľmi potrební. Takí ochotní robotníci určite rozradostňujú Jehovovo srdce! (Žalm 110:3; Prísl. 27:11)