1. Znázorni, prečo je dôležité dávať pozor na čas a na dianie okolo nás. (Pozri obrázok v úvode článku.)

PÄŤ, štyri, tri, dva, jeden! Hodiny na obrazovke odpočítavajú čas pred začiatkom zjazdu. Je to signál, že si treba sadnúť na miesto, utíšiť sa a tešiť sa z krásnej hudobnej predohry, ktorú nahral orchester spoločnosti Watchtower. Ale to najdôležitejšie je pripraviť si myseľ a srdce na program, ktorý bude nasledovať. No niektorí návštevníci zjazdu stále pobiehajú alebo sa veselo bavia s priateľmi, akoby si ani neuvedomovali, že o chvíľu sa začína program. Zjavne prestali dávať pozor na čas a na dianie okolo — na to, že predsedajúci je na pódiu, hrá hudba a všetci už sedia. Táto situácia nám pomáha predstaviť si, že čoskoro dôjde k oveľa významnejšej udalosti, na ktorú sa všetci musíme pripraviť. Aká je to udalosť?

2. Prečo Ježiš nabádal svojich učeníkov k bdelosti?

² Keď Ježiš Kristus rozprával svojim učeníkom o „závere systému vecí“, nabádal ich: „Stále pozorujte a bdejte, lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas.“ Potom opakovane zdôrazňoval: „Bdejte!“ ​(Mat. 24:3; prečítajte Marka 13:32–37.) Aj z Matúšovej správy o tom istom  rozhovore vyplýva, že Ježiš varoval svojich nasledovníkov: „Zostaňte bdelí, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán... Preto aj vy dokážte, že ste pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“ A zopakoval: „Preto zostaňte bdelí, lebo nepoznáte deň ani hodinu.“ ​(Mat. 24:42–44; 25:13)

3. Prečo dbáme na Ježišovo varovanie?

³ My Jehovovi svedkovia berieme Ježišovo varovanie vážne. Vieme, že žijeme hlboko v „čase konca“ a že do „veľkého súženia“ už nezostáva veľa času. (Dan. 12:4; Mat. 24:21) Vidíme strašné vojny, pribúdanie nemravnosti a nezákonnosti, náboženský zmätok, nedostatok potravín, morové nákazy a zemetrasenia na jednom mieste za druhým. Na druhej strane sme svedkami toho, že Jehovov ľud vykonáva pozoruhodné dielo zvestovania o Kráľovstve po celom svete. (Mat. 24:7, 11, 12, 14; Luk. 21:11) Dychtivo očakávame, čo bude Pánov príchod znamenať pre nás a ako prispeje k splneniu Božieho predsavzatia. (Mar. 13:26, 27)

4. a) Prečo sa zdá logické, že Ježiš už vie, kedy príde Armagedon? b) Čím si môžeme byť istí, hoci nevieme, kedy sa začne veľké súženie?

⁴ Každý zjazdový poldeň má stanovený presný začiatok. No zistiť rok či dokonca deň alebo hodinu začiatku veľkého súženia napriek akejkoľvek snahe nedokážeme. Keď bol Ježiš na zemi, povedal: „O tom dni a hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, iba Otec.“ ​(Mat. 24:36) Kristus však dostal od Boha právomoc, aby viedol vojnu proti Satanovmu svetu. (Zjav. 19:11–16) Preto je logické domnievať sa, že Ježiš už vie, kedy sa začne Armagedon. Ale my to nevieme. A tak je veľmi dôležité, aby sme zostali bdelí. Jehova už dávno rozhodol, kedy presne príde koniec a odpočítava čas do začiatku veľkého súženia. To „sa neoneskorí“! (Prečítajte Habakuka 2:1–3.) Prečo tomu môžeme dôverovať?

5. Uveď príklad, že Jehovove proroctvá sa vždy plnia presne načas.

⁵ Jehovove proroctvá sa vždy splnili presne načas. Zamyslime sa nad tým, ako presne Jehova načasoval oslobodenie Izraelitov z Egypta. V súvislosti so 14. nisanom roku 1513 pred n. l. Mojžiš napísal: „Na konci štyristo tridsiatich rokov, práve toho dňa sa stalo, že všetky Jehovove vojská vyšli z egyptskej krajiny.“ ​(2. Mojž. 12:40–42) Týchto 430 rokov začalo plynúť od roku 1943 pred n. l., keď vstúpila do platnosti Jehovova zmluva s Abrahámom. (Gal. 3:17, 18) Neskôr povedal Jehova Abrahámovi: „Istotne vedz, že sa tvoje semeno stane cudzím usadlíkom v krajine, ktorá nie je ich, a budú im musieť slúžiť a budú ich určite trápiť štyristo rokov.“ ​(1. Mojž. 15:13; Sk. 7:6) Týchto 400 rokov útrap sa začalo v roku 1913 pred n. l. V tomto roku si Izmael začal robiť žarty z Izáka, keď ho mama prestala dojčiť. Roky útrap sa skončili v roku 1513 pred n. l., keď Izraeliti vyšli z Egypta. (1. Mojž. 21:8–10; Gal. 4:22–29) Jehova teda určil presný čas oslobodenia svojho ľudu štyri storočia vopred!

6. Prečo môžeme mať istotu, že Jehova zachráni svoj ľud?

 ⁶ Jozua bol medzi tými, ktorí boli oslobodení z Egypta, a neskôr Izraelitom pripomenul: „Dobre viete celým svojím srdcom a celou svojou dušou, že nezlyhalo ani jediné slovo zo všetkých dobrých slov, ktoré vám hovoril Jehova, váš Boh. Všetky sa vám splnili. Ani jediné slovo z nich nezlyhalo.“ ​(Joz. 23:2, 14) Aj my môžeme mať istotu, že Jehovov sľub týkajúci sa záchrany jeho ľudu vo veľkom súžení sa splní. Ak však chceme prežiť zničenie tohto systému, musíme zostať bdelí.

7., 8. a) Akú úlohu mal strážca v staroveku a čo sa môžeme z toho naučiť? b) Uveď príklad, čo sa stane, keď strážcovia zaspia.

⁷ O tom, prečo je dôležité zostať bdelý, sa môžeme poučiť zo staroveku. V tom čase boli mnohé mestá, ako napríklad Jeruzalem, obohnané vysokými múrmi. Múry slúžili nielen ako ochrana pred nepriateľmi, ale aj ako rozhľadňa, odkiaľ bolo možné pozorovať, čo sa deje v okolí. Na múroch a pri bránach boli vo dne v noci rozmiestnené hliadky. V prípade blížiaceho sa nebezpečenstva mali obyvateľov mesta varovať. (Iz. 62:6) To, či strážcovia zostali na svojich stanovištiach bdelí a ostražití, bolo otázkou života a smrti. (Ezech. 33:6)

⁸ Židovský historik Josephus Flavius uvádza, že v roku 70 n. l. sa rímske vojsko zmocnilo pevnosti Antonia, ktorá susedila s jeruzalemskými hradbami. Stalo sa to práve preto, lebo stráže pri bránach zaspali! Rimania odtiaľ vtrhli do chrámu a podpálili ho. To nakoniec viedlo k veľkému súženiu, aké Jeruzalem a židovský národ nikdy predtým nezažil.

9. Čo si väčšina ľudí vôbec neuvedomuje?

⁹ Väčšina krajín má dnes strážcov v podobe pohraničných hliadok a moderných kamerových systémov. Sú na stráži, aby niekto neoprávnene nevstúpil na ich územie alebo aby nepriatelia neohrozili národnú bezpečnosť. Títo strážcovia však vidia len hrozbu, ktorú predstavujú iní ľudia alebo ľudské vlády. Nevedia vôbec nič o existencii a činnosti Božieho nebeského Kráľovstva v rukách Krista ani o blížiacom sa rozsudku nad všetkými národmi. (Iz. 9:6, 7; 56:10; Dan. 2:44) My sme však duchovne bdelí a ostražití, a tak budeme pripravení na deň súdu, nech príde kedykoľvek. (Žalm 130:6)

10., 11. a) Na čo si musíme dávať pozor a prečo? b) Čo ťa presviedča, že Diabol ovplyvňuje ľudí, aby nevenovali pozornosť biblickým proroctvám?

¹⁰ Predstav si strážcu, ktorý na pozorovateľni bdie celú noc. Najviac unavený a ospalý je tesne nadránom, keď mu končí strážna služba. Podobne je to dnes. Ako sa blíži koniec tohto systému, je pre nás stále náročnejšie zostať bdelí. Aké tragické by bolo, keby sme prestali byť ostražití! Zamyslime sa preto nad tromi škodlivými vplyvmi, ktoré môžu otupiť našu ostražitosť a bdelosť.

¹¹ Diabol uvádza ľudí do stavu duchovnej apatie. Ježiš krátko pred  smrťou trikrát varoval učeníkov pred „vládcom tohto sveta“. (Ján 12:31; 14:30; 16:11) Vedel, že Diabol bude ľudí držať myšlienkovo v tme, aby oslabil naliehavosť, ktorá sa zračí v Božích proroctvách o budúcnosti. (Sof. 1:14) Satan zaslepuje mysle ľudí prostredníctvom svetovej ríše falošného náboženstva. Čo si si všimol, keď sa rozprávaš s inými? Súhlasíš s tým, že Diabol „zaslepil mysle neveriacich“, pokiaľ ide o koniec tohto systému a o to, že Kristus už vládne ako Kráľ? (2. Kor. 4:3–6) Ako často sa stretávaš s reakciou „nemám záujem“? Väčšina ľudí je apatická, keď s nimi hovoríme o tom, čo čaká tento svet.

12. Prečo nesmieme Diablovi dovoliť, aby nás oklamal?

¹² Nedovoľme, aby nás ľahostajnosť druhých znechutila alebo aby oslabila naše odhodlanie zostať duchovne bdelý. My vieme, prečo je dôležité zostať bdelý. Pavol spoluveriacim napísal: „Sami veľmi dobre viete, že Jehovov deň prichádza.“ A dodal: „Presne tak ako zlodej v noci.“ ​(Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:1–6.) Ježiš nás upozornil: „Zostaňte pripravení, lebo Syn človeka príde v hodinu, keď to nebudete považovať za pravdepodobné.“ ​(Luk. 12:39, 40) Satan čoskoro zvedie ľudí k falošnému pocitu, že nastal „mier a bezpečie“. Oklame ich, aby si mysleli, že všetko vo svete je v poriadku. Ale čo my? Ak „zostaneme bdelí a triezvi“, deň súdu nás nezastihne ako zlodej. Preto musíme denne čítať Božie Slovo a rozjímať o tom, čo nám Jehova hovorí.

13. Ako ovplyvňuje ľudí duch sveta a ako sa môžeme vyhýbať tomuto nebezpečnému vplyvu?

¹³ Duch sveta duchovne uspáva. Mnohí ľudia sú takí zamestnaní každodennými záležitosťami, že si neuvedomujú „svoje duchovné potreby“. (Mat. 5:3) Úplne sú pohltení honbou za materiálnymi lákadlami tohto sveta, ktoré pôsobia na „žiadosť tela a žiadosť očí“. (1. Jána 2:16) Aj zábavný priemysel prispieva k tomu, že pokušenia  sú z roka na rok silnejšie a ľudia sú priam opití láskou k rozkošiam. (2. Tim. 3:4) Preto Pavol kresťanom povedal, aby „neplánovali vopred telesné žiadosti“, ktoré človeka duchovne uspávajú. (Rim. 13:11–14)

14. Aké upozornenie nachádzame v Lukášovi 21:34, 35?

¹⁴ My nechceme byť pod vplyvom ducha sveta. Chceme, aby na nás pôsobil Boží duch, lebo prostredníctvom neho nám Jehova pomáha jasne chápať, čo nás čaká v blízkej budúcnosti. ^[1] (1. Kor. 2:12) Uvedomujeme si, že duchovne zadriemať je veľmi ľahké. Stačí, ak dovolíme, aby bežné veci vytlačili z nášho života duchovné veci. (Prečítajte Lukáša 21:34, 35.) Ľudia sa nám možno vysmievajú, že zostávame bdelí, ale to nie je dôvod, aby sme stratili pocit naliehavosti. (2. Petra 3:3–7) Ak chceme zostať pod vplyvom Božieho ducha, musíme sa pravidelne stretávať so spolukresťanmi na našich zborových zhromaždeniach.

15. Čo sa stalo Petrovi, Jakubovi a Jánovi a ako sa to môže stať i nám?

¹⁵ Nedokonalosť oslabuje naše rozhodnutie zostať bdelý. Ježiš vedel, že nedokonalí ľudia majú sklon podliehať telesným slabostiam. Vidno to z toho, čo sa stalo v noci krátko pred jeho popravou. Chcel zostať verný, a preto sa modlil k svojmu nebeskému Otcovi o silu. Petra, Jakuba a Jána požiadal, aby bdeli, kým sa bude modliť. Oni však nechápali závažnosť blížiacich sa udalostí. Namiesto toho, aby boli bdelí, podľahli únave a zaspali. Aj Ježiš bol unavený, ale zostal úplne bdelý a vrúcne sa modlil k svojmu Otcovi. Apoštoli mali v tej chvíli robiť to isté. (Mar. 14:32–41)

16. Čo máme robiť podľa Ježišových slov v Lukášovi 21:36, aby sme zostali bdelí?

¹⁶ Ak máme zostať duchovne bdelí, nestačí mať len dobré úmysly. Niekoľko dní pred udalosťami v Getsemanskej záhrade Ježiš tým istým učeníkom povedal, aby sa pokorne modlili k Jehovovi. (Prečítajte Lukáša 21:36.) Ak teda chceme zostať duchovne ostražití, aj my musíme byť „bdelí na modlitbách“. (1. Petra 4:7)

17. Ako sa môžeme pripraviť na to, čo nastane v blízkej budúcnosti?

¹⁷ Ježiš povedal, že koniec príde „v hodinu, o ktorej sa [nenazdáme]“. (Mat. 24:44) Preto teraz nie je čas duchovne zadriemať, čiže usilovať sa o ilúzie a sny, ktoré ponúka Satan a tento svet a po ktorých túži naše nedokonalé telo. Z Biblie sa dozvedáme, čo majú Boh a Kristus pre nás v bezprostrednej budúcnosti pripravené a ako môžeme zostať bdelí. Musíme dbať na svoju duchovnosť a na náš vzťah k Jehovovi a dávať záujmy Kráľovstva na prvé miesto. Musíme si uvedomovať, v akej dobe žijeme a aké udalosti sa odohrávajú, aby sme boli pripravení na to, čo sa blíži. (Zjav. 22:20) Ide o náš život!