KEĎ Ježiš učil svojich nasledovníkov zvestovať dobré posolstvo, upozornil ich, že nie všetci budú reagovať pozitívne. (Luk. 10:3, 5, 6) Aj my sa v službe môžeme stretnúť s ľuďmi, ktorí sa k nám správajú hrubo či dokonca agresívne. Pochopiteľne, keď ľudia takto reagujú, nie je ľahké prejavovať im súcit.

Súcitný človek si všíma potreby a ťažkosti druhých, prejavuje im pochopenie a túži im pomôcť. Keby sme s ľuďmi prestali súcitiť, už by sme neboli v službe takí horliví a efektívni. Horlivosť sa dá prirovnať k ohňu a súcit k drevu. Ak chceme, aby sa oheň lepšie rozhorel, musíme naň priložiť viac dreva. Podobne ak si chceme zachovať horlivosť v službe, musíme ľuďom prejavovať súcit. (1. Tes. 5:19)

Ako sa naučiť prejavovať súcit aj v náročných situáciách? A čo sa v tomto ohľade učíme od Jehovu, Ježiša a apoštola Pavla?

Jehova už tisíce rokov znáša pohanu, ktorá bola navŕšená na jeho meno. Napriek tomu je naďalej „láskavý k nevďačným a zlým“. (Luk. 6:35) Láskavosť prejavuje tak, že je trpezlivý. Praje si, aby boli všetci zachránení. (1. Tim. 2:3, 4) Hoci nenávidí skazenosť, ľudí považuje za cenných a nechce, aby niekto stratil možnosť žiť večne. (2. Petra 3:9)

Jehova vie, že Satanovi sa podarilo zaslepiť myseľ neveriacich. (2. Kor. 4:3, 4) Chápe, že mnohí boli už od detstva vyučovaní falošným náukám a vytvorili si nesprávne názory. Preto môže byť pre nich ťažké prijať pravdu. Jehova im však túži pomôcť. Ako to vieme?

Všimnime si, ako sa Jehova pozeral na obyvateľov starovekého mesta Ninive. Hoci boli násilnícki, Jehova povedal Jonášovi: „Nemal by som sa ja zľutovať nad veľkým mestom Ninive, v ktorom je okrem mnohých domácich zvierat viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi svojou pravicou a ľavicou?“ (Jon. 4:11) Jehova si uvedomoval, že sú v duchovnej tme. Bolo mu ich ľúto, a preto poveril Jonáša, aby ich varoval.

Ľudí považujeme za cenných podobne ako Jehova. Napodobníme ho tak, že sa budeme úprimne snažiť pomáhať všetkým, ktorí budú ochotní vypočuť si nás, aj keď sa spočiatku zdá, že nemajú záujem o pravdu.

Keď ľudia nereagujú priaznivo na posolstvo, ktoré im prinášame, mali by sme sa, obrazne povedané, pozrieť pod povrch a zamyslieť sa, prečo je to tak. Niektorí z nich možno neuznávajú Bibliu alebo sú znechutení takzvaným kresťanstvom, pretože vidia pokrytecké správanie ľudí, ktorí o sebe  tvrdia, že sú kresťanmi. Iní zas počuli nepravdivé informácie o Jehovových svedkoch. A ďalší by si nás aj radi vypočuli, ale obávajú sa posmechu zo strany rodiny alebo ľudí vo svojom okolí.

Niektorí ľudia reagujú negatívne, pretože zažili nejaké traumy, a tak sú citovo doráňaní. Kim, ktorá slúži ako misionárka, hovorí: „V niektorých častiach nášho obvodu žije veľa ľudí, ktorí vo vojne prišli o celý svoj majetok. Nemajú žiadnu nádej do budúcnosti. Sú frustrovaní a veľmi nedôverčiví. Pravidelne tu stretávame ľudí, ktorí sa nám snažia zabrániť v našej činnosti. A raz som zažila aj fyzický útok.“

Ako sa tejto sestre darí prejavovať súcit aj za takýchto náročných okolností? Hovorí: „Pri rozhovore s agresívnym človekom si pripomínam slová z Prísloví 19:11, kde sa píše: ‚Pochopenie človeka určite zmierni jeho hnev.‘ Keď pamätám na to, aké trápenie títo ľudia zažili, som k nim súcitnejšia. Okrem toho nie každý reaguje nepriateľsky. V tomto obvode máme aj niekoľko pekných opätovných návštev.“

Položme si otázky: Ako by som reagoval ja, keby mi niekto prišiel vydať svedectvo? Napríklad čo ak by som počul veľa nepravdivých informácií o Jehovových svedkoch? Nereagoval by som aj ja negatívne? A nebol by som ochotnejší vypočuť si niekoho, kto by sa ku mne správal súcitne? Keď sa riadime Ježišovým príkazom správať sa k druhým tak, ako by sme si priali, aby sa oni správali k nám, budeme empatickí aj v náročných situáciách. (Mat. 7:12)

Apoštol Pavol si zachoval súcitný postoj aj k odporcom, ktorí sa k nemu správali násilnícky. Prečo? Lebo nezabudol na to, akým človekom bol v minulosti on sám. Povedal: „Predtým som bol rúhačom a prenasledovateľom a nehanebníkom. Ale bolo mi preukázané milosrdenstvo, lebo som bol v nevedomosti a konal som z nedostatku viery.“ (1. Tim. 1:13) Uvedomoval si, že Jehova a Ježiš mu prejavili nesmierne milosrdenstvo. Chápal ľudí, ktorí mu bránili vo zvestovateľskej službe, pretože aj on sám robil kedysi niečo podobné.

Pavol sa na svojich misionárskych cestách stretol aj s ľuďmi, ktorí boli pod silným vplyvom falošných náboženských predstáv. Aké pocity to v ňom vyvolalo? V Skutkoch 17:16 čítame, že keď bol v Aténach, „búril sa v ňom  jeho duch, keď videl, že je mesto plné modiel“. No hoci Pavla poburovalo modlárstvo Aténčanov, využil ich nábožnosť, aby im vydal dôkladné svedectvo. (Sk. 17:22, 23) Pavol prispôsoboval zvestovateľské metódy ľuďom z rôzneho prostredia, „aby každopádne niektorých zachránil“. (1. Kor. 9:20–23)

Pavla môžeme napodobňovať tak, že keď niekto zareaguje negatívne alebo vyjadrí nesprávny názor, obratne využijeme túto situáciu na to, aby sme mu odovzdali „dobré posolstvo o niečom lepšom“. (Iz. 52:7) Sestra, ktorá sa volá Dorothy, hovorí: „V našom obvode bol mnohým ľuďom vštepovaný názor, že Boh je prísny a vyhľadáva chyby. Zvyknem ich pochváliť, že sú silno veriaci, a potom upriamim ich pozornosť na to, že podľa Biblie nás Boh miluje a sľubuje nám nádhernú budúcnosť.“

Mali by sme tiež uvažovať, ako povzbudiť spolupracovníkov v službe. Jessica hovorí: „Ak sa niekto z nás stretne s negatívnou reakciou, snažím sa, aby sme sa tým dlho nezaoberali. Radšej zmením tému a obrátim pozornosť na niečo pozitívne, napríklad na dobré výsledky, ktoré naša služba prináša, aj keď niektorí ľudia neprijímajú dobré posolstvo.“

Jehova veľmi dobre vie, že služba je pre nás niekedy náročná. Je k ľuďom milosrdný a určite sa teší, keď ho v tom napodobňujeme. (Luk. 6:36) Samozrejme, ľuďom v tomto svete nebude prejavovať súcit donekonečna. Môžeme si byť istí, že vie, kedy je ten najlepší čas ukončiť tento systém vecí. Dovtedy však zvestujme s pocitom naliehavosti. (2. Tim. 4:2) Horlivo vykonávajme prácu, ktorú nám zveril, a buďme súcitní ku všetkým ľuďom.