1. Akú radu dostávame vo Filipanom 2:3 a aký úžitok nám to prinesie, keď sa ňou riadime?

JEHOVA vie, čo je pre nás najlepšie. Preto sa pokorne riadime jeho radami. (Ef. 4:22–24) Keď sme pokorní, nepovažujeme za dôležitejšie to, čo chceme my, ale to, čo chce Jehova. A na druhých sa pozeráme ako na takých, ktorí nás prevyšujú. Vďaka tomu máme dobrý vzťah k Jehovovi aj k našim bratom a sestrám. (Prečítajte Filipanom 2:3.)

2. Čo si Pavol uvedomoval a o čom budeme hovoriť v tomto článku?

² Keby sme si nedávali pozor, mohli by nás ovplyvniť ľudia zo sveta, ktorí sú pyšní a sebeckí. * Zdá sa, že niektorým kresťanom v prvom storočí n. l. sa to stalo, lebo apoštol Pavol Rimanom napísal: „Obraciam sa na každého z vás, aby si o sebe nemyslel viac, ako treba, ale aby mal na seba triezvy pohľad.“ (Rim. 12:3) Pavol si uvedomoval, že je potrebné, aby sme mali určitú mieru sebaúcty. Ale ak si chceme udržať vyrovnaný pohľad na seba, musíme byť pokorní. V tomto článku sa zameriame na tri oblasti, v ktorých nám pokora pomôže, aby sme si o sebe nemysleli viac, ako treba. Sú to: (1) manželstvo, (2) úlohy v Jehovovej organizácii a (3) používanie sociálnych sietí.

3. Prečo môžu v manželstve vzniknúť nezhody a ako na ne niektorí reagujú?

³ Jehova je pôvodcom manželstva a chce, aby v ňom boli muž aj žena šťastní. Ale nikto nie je dokonalý, a tak medzi nimi môžu vzniknúť nezhody. Pavol napísal, že tí, ktorí vstúpia do manželstva, môžu očakávať určité trápenie. (1. Kor. 7:28) Niektorí sa so svojím manželským partnerom neustále hádajú, a preto možno dospejú k záveru, že sa k sebe nehodia. Keby sa dali ovplyvniť týmto svetom, mohli by si povedať, že jediným riešením ich problémov je rozvod. Za takýmto rozhodnutím stojí často názor, že najdôležitejšie je, „aby som sa ja cítil dobre“.

4. Čo nesmieme dovoliť?

⁴ Nesmieme dovoliť, aby nás ovládla nespokojnosť s naším manželstvom. Vieme, že jediný biblický dôvod na rozvod je sexuálna nemravnosť. (Mat. 5:32) Preto keď zažívame trápenie, o ktorom písal Pavol, nechceme, aby nás ovládla pýcha, takže by sme začali uvažovať: Napĺňa toto manželstvo moje potreby? Dostávam toľko lásky, koľko si zaslúžim? Nebol by som šťastnejší s niekým iným? Všimni si, ako sa v týchto otázkach odráža zameranosť na seba. Svet by ti poradil, aby si šiel za hlasom srdca a našiel svoje šťastie, aj keby to malo znamenať, že sa rozvediete. Ale Boh ti radí, aby si sa nestaral „len o svoje záujmy, ale aj o záujmy druhých“. (Fil. 2:4) Jehova chce, aby si zostal v manželstve, nie aby si ho ukončil. (Mat. 19:6) Chce, aby si v prvom rade myslel naňho, nie na seba.

5. Ako by sa mali k sebe manželia správať podľa Efezanom 5:33?

 ⁵ Manžel a manželka sa majú k sebe správať s láskou a úctou. (Prečítajte Efezanom 5:33.) Z Biblie vieme, že sa máme zameriavať viac na to, aby sme dávali, než prijímali. (Sk. 20:35) Akú vlastnosť potrebujú manželia, aby si mohli prejavovať lásku a úctu? Je to pokora. Ak je človek pokorný, nebude sa zaujímať len o vlastný prospech, ale hlavne o to, čo je dobré pre jeho manželského partnera. (1. Kor. 10:24)

6. Čo sa učíš z toho, čo povedali Steven a Stephanie?

⁶ Kresťania, ktorí sú pokorní, sú v manželstve šťastnejší. Napríklad Steven o manželstve hovorí: „Ak tí dvaja tvoria tím, budú spolupracovať, najmä keď vzniknú problémy. Nebudú uvažovať, čo je najlepšie pre mňa, ale čo je najlepšie pre nás.“ Jeho manželka Stephanie s tým súhlasí: „Nikto nemá rád, keď mu ten druhý stále protirečí. Keď vznikne problém, najprv ho pomenujeme. Potom sa pomodlíme, vyhľadáme si biblické rady v našich publikáciách a porozprávame sa, ako ich uplatniť. Proste sa pustíme do problému, nie do seba.“ Ak si ani jeden z manželov o sebe nemyslí viac, ako treba, čiže sa nepovažuje za dôležitejšieho, ako je ten druhý, ich manželstvo bude šťastné.

7. Aký postoj by mal mať brat, ktorý dostane nejakú úlohu v zbore?

⁷ Služba Jehovovi je pre nás veľkou cťou, nech už preňho robíme čokoľvek. (Žalm 27:4; 84:10) Je chvályhodné, keď je nejaký brat ochotný robiť pre Jehovu viac. Biblia hovorí: „Ak sa niekto usiluje slúžiť ako dozorca, túži po dobrej práci.“ (1. Tim. 3:1) Ale ak dostane nejakú úlohu, nemal by si o sebe myslieť viac, ako treba. (Luk. 17:7–10) Mal by pokorne slúžiť druhým. (2. Kor. 12:15)

8. Čo sa učíš z varovných príkladov Diotrefa, Uzzijaha a Abšalóma?

⁸ V Biblii nachádzame varovné príklady ľudí, ktorí si o sebe mysleli priveľa. Diotrefes sa neskromne usiloval zaujať „prvé miesto“ v zbore. (3. Jána 9) Uzzijah si pyšne prisvojil úlohu, ktorou ho Jehova nepoveril. (2. Kron. 26:16–21) Abšalóm sa ľstivo snažil votrieť do priazne ľudu, lebo sa chcel stať kráľom. (2. Sam. 15:2–6) Z týchto príkladov jednoznačne vyplýva, že Jehovovi sa nepáči, keď sa niekto usiluje o „vlastnú slávu“. (Prísl. 25:27) Pyšný a ctižiadostivý človek zle skončí. (Prísl. 16:18)

9. Aký príklad nám dal Ježiš?

⁹ Naproti tomu Ježiš prejavil úplne iný postoj. V Biblii sa o ňom píše, že „hoci bol v Božej podobe, neuvažoval o tom, že sa zmocní toho, čo mu nepatrí, teda že sa stane rovným Bohu“. (Fil. 2:6) Ježiš je hneď druhý po Jehovovi, a predsa si o sebe nemyslí viac, ako treba. Svojim učeníkom povedal: „Ten, kto sa medzi vami správa ako menší, ten je veľký.“ (Luk. 9:48) Je veľmi príjemné spolupracovať s priekopníkmi, služobnými pomocníkmi, staršími a krajskými dozorcami, ktorí sú pokorní tak ako Ježiš. Pokorní Jehovovi služobníci prispievajú k atmosfére lásky, ktorá je poznávacím znakom pravých kresťanov. (Ján 13:35)

10. Čo by si mal robiť, ak si myslíš, že v zbore sú problémy, ktoré sa neriešia?

 ¹⁰ Čo ak si myslíš, že v zbore sú problémy a podľa teba s tým starší nič nerobia? Lepšie ako sťažovať sa je pokorne podporovať bratov, ktorí vedú zbor. (Hebr. 13:17) Pomôže ti, keď si položíš otázky: Sú to naozaj také vážne problémy, že ich treba riešiť? Je vhodné, aby sa riešili teraz? Aká je moja úloha v tejto veci? Mám to riešiť ja? O čo mi v skutočnosti ide? Chcem podporiť jednotu v zbore alebo presadiť svoje názory?

11. Aký úžitok to podľa Efezanom 4:2, 3 prinesie zboru, keď slúžime Jehovovi s pokorou?

¹¹ Jehova si cení pokoru viac ako schopnosti a jednotu viac ako výkonnosť. Preto sa snaž slúžiť Jehovovi s pokorou. Zároveň tým podporíš jednotu v zbore. (Prečítajte Efezanom 4:2, 3.) Čo najviac sa zapájaj do služby. Premýšľaj, čo dobré by si mohol pre druhých urobiť. Buď pohostinný ku všetkým, nielen k tým, ktorí majú v organizácii zodpovedné úlohy. (Mat. 6:1–4; Luk. 14:12–14) Keď budeš pokorne spolupracovať s bratmi a sestrami, všimnú si nielen tvoje schopnosti, ale aj to, že si pokorný.

12. Čo Biblia hovorí o priateľstve?

¹² Jehova nás vytvoril tak, aby sme sa v kruhu rodiny a priateľov cítili dobre. (Žalm 133:1) Aj Ježiš mal dobrých priateľov. (Ján 15:15) V Biblii sa na viacerých miestach píše o tom, akým darom  sú praví priatelia. (Prísl. 17:17; 18:24) A čítame v nej aj to, že nie je dobré odťahovať sa od druhých. (Prísl. 18:1) Mnohí si myslia, že vďaka sociálnym sieťam budú mať veľa priateľov a nebudú sa cítiť osamelí. Ale pri komunikácii na sociálnych sieťach treba byť opatrný.

13. Prečo sa ľudia, ktorí trávia veľa času na sociálnych sieťach, môžu cítiť osamelí a nešťastní?

¹³ Zo štúdií vyplýva, že ľudia, ktorí trávia veľa času prezeraním príspevkov na sociálnych sieťach, sa nakoniec cítia osamelí a nešťastní. Prečo je to tak? Jednou z príčin môže byť to, že ľudia často pridávajú na sociálne siete tie najlepšie fotografie samých seba alebo svojich priateľov, ktoré ich zachytávajú pri výnimočných príležitostiach a na zaujímavých miestach, ktoré navštívili. Keď si potom niekto tieto fotografie prezerá, jeho život mu môže pripadať obyčajný až nudný. Jedna 19-ročná sestra priznáva: „Keď som videla, ako sa druhí cez víkendy bavia a ja sa doma nudím, začala som sa ľutovať.“

14. Ako môžeme pri používaní sociálnych sietí uplatniť radu z 1. Petra 3:8?

¹⁴ Samozrejme, sociálne siete môžu byť veľmi užitočné, napríklad nám umožňujú byť v kontakte s rodinou a priateľmi. Ale všimol si si, že niektorí zverejňujú svoje príspevky len preto, aby na seba upozornili a strhli na seba čo najväčšiu pozornosť? Iní dokonca vkladajú k fotografiám neslušné a urážlivé komentáre. To je však v úplnom rozpore s pokorou a láskou, ktorú majú kresťania prejavovať. (Prečítajte 1. Petra 3:8.)

15. Ako nám Biblia pomáha bojovať proti túžbe vyzerať dôležito?

¹⁵ Ak používaš sociálne siete, zamysli sa: Mohli by moje komentáre, fotografie či videá vyvolať v druhých dojem, že sa vychvaľujem? Mohol by som v nich vzbudiť závisť? V Biblii čítame: „Nič z toho, čo je vo svete – túžby tela, túžby očí a sklon pýšiť sa majetkom –, nepochádza  od Otca, ale zo sveta.“ (1. Jána 2:16) Slová „sklon pýšiť sa majetkom“ sú v jednom preklade Biblie preložené ako „túžba vyzerať dôležito“. Ale kresťania nemajú potrebu sa zviditeľňovať. Poslúchajú biblickú radu: „Nebuďme namyslení, neprovokujme sa k súpereniu a nezáviďme si.“ (Gal. 5:26) Ak sme pokorní, nedáme sa ovplyvniť týmto svetom, ktorý v ľuďoch podporuje pýchu a pocit vlastnej dôležitosti.

16. Prečo by sme nemali byť pyšní?

¹⁶ Musíme pracovať na pokore, lebo pyšní ľudia nemajú na seba „triezvy pohľad“. (Rim. 12:3) Sú hádaví a namyslení. Tým, ako premýšľajú a konajú, často ubližujú sebe aj druhým. Ak svoj spôsob uvažovania nezmenia, Satan môže zaslepiť ich myseľ a skaziť ju. (2. Kor. 4:4; 11:3) Naproti tomu pokorný človek má na seba triezvy, vyrovnaný pohľad a uznáva, že druhí ho v mnohých ohľadoch prevyšujú. (Fil. 2:3) Vie, že „Boh sa stavia proti pyšným, ale pokorným prejavuje nezaslúženú láskavosť“. (1. Petra 5:5) A pokorní ľudia nechcú, aby sa Boh postavil proti nim.

17. Čo musíme robiť, ak chceme zostať pokorní?

¹⁷ Ak chceme zostať pokorní, musíme poslúchnuť biblickú radu: „Vyzlečte si starú osobnosť s jej konaním a oblečte si novú osobnosť.“ (Kol. 3:9, 10) To si od nás vyžaduje veľké úsilie. Musíme študovať Ježišov príklad a čo najvernejšie ho napodobňovať. (1. Petra 2:21) Ale stojí to za to. Keď pracujeme na pokore, naša rodina bude šťastnejšia, prispejeme k jednote v zbore a nebudeme používať sociálne siete na to, aby sme sa zviditeľňovali. Ale predovšetkým sa budeme páčiť Jehovovi a on nás za to odmení.