1. Prečo nás Jehova neporovnáva s druhými?

JEHOVA miluje rozmanitosť. Vidíme to z jeho úžasných stvoriteľských diel, medzi ktoré patria aj ľudia. Každý z nás je jedinečný. Preto ťa Jehova nikdy neporovnáva s druhými. Skúma tvoje srdce. Vie, aký si naozaj. (1. Sam. 16:7) Berie tiež do úvahy tvoje silné i slabé stránky a prostredie, v ktorom si vyrastal. A neočakáva od teba viac, než dokážeš. Aj my sa na seba musíme pozerať tak, ako sa na nás pozerá Jehova. Potom budeme mať na seba „triezvy pohľad“ a nebudeme sa ani preceňovať, ani podceňovať. (Rim. 12:3)

2. Prečo nie je dobré porovnávať sa s druhými?

² Samozrejme, od druhých sa môžeme veľa naučiť. Napríklad vidíš, ako sa niektorému bratovi alebo sestre darí v službe. (Hebr. 13:7) Keď si budeš všímať, ako to robí, môžeš sa v službe zlepšiť aj ty. (Fil. 3:17) Ale brať si z niekoho príklad je niečo úplne iné ako sa s ním porovnávať. Keby si sa s ním porovnával, mohlo by to v tebe vyvolávať závisť, skľúčenosť alebo dokonca pocit bezcennosti. Ako sme hovorili v predchádzajúcom článku, súperenie s bratmi a sestrami v zbore nám môže aj duchovne uškodiť. Preto nás Jehova s láskou nabáda: „Nech každý skúma svoje skutky. Potom bude mať radosť z vlastných úspechov, a nie z toho, že sa s niekým porovnáva.“ (Gal. 6:4)

3. Z akého duchovného pokroku, ktorý si urobil, sa tešíš?

³ Jehova chce, aby si sa tešil zo svojho duchovného pokroku. Napríklad ak si sa už dal pokrstiť, môžeš byť  šťastný, že si dosiahol tento cieľ. Bolo to tvoje vlastné rozhodnutie a urobil si ho z lásky k Bohu – z lásky, ktorá vyrástla v tvojom srdci. A teraz sa zamysli, aký pokrok si už odvtedy urobil. Napríklad máš teraz z čítania a štúdia Biblie väčšiu radosť? Sú tvoje modlitby zmysluplnejšie a vrúcnejšie? (Žalm 141:2) Vieš ľahšie nadväzovať rozhovory v službe a lepšie používať naše nástroje do služby? A ak máš rodinu, pomohol ti Jehova stať sa lepším manželom, manželkou alebo rodičom? Pokrok v takýchto oblastiach je dôvodom na skutočnú spokojnosť a veľkú radosť.

4. O čom bude tento článok?

⁴ Môžeme pomôcť aj druhým, aby sa aj oni tešili zo svojho duchovného pokroku? Áno. A môžeme im pomôcť aj v tom, aby sa neporovnávali s druhými. V tomto článku uvidíme, ako môžu rodičia pomáhať svojim deťom, ako si môžu manželia pomáhať navzájom a ako môžu zboroví starší a iní pomáhať svojim bratom a sestrám. A rozoberieme si aj niekoľko biblických zásad, ktoré nás môžu viesť, aby sme si stanovovali dosiahnuteľné ciele, ktoré budú v súlade s našimi schopnosťami a okolnosťami.

5. Na čo by si mali rodičia dávať pozor podľa Efezanom 6:4?

⁵ Rodičia by si mali dávať pozor, aby neporovnávali jedno dieťa s druhým a aby nežiadali od dieťaťa viac, než je schopné. Takéto porovnávanie a prehnané nároky môžu dieťa dráždiť. (Prečítajte Efezanom 6:4.) Sestra, ktorá sa volá Sačiko, * hovorí: „Učitelia odo mňa očakávali, že budem lepšia ako moji spolužiaci. Aj mama chcela, aby som sa dobre učila. Záležalo jej na tom, aby som pred mojimi učiteľmi a pred mojím otcom, ktorý neslúži Jehovovi, vrhala dobré svetlo na Jehovových svedkov. Tlačila na mňa, aby som na testoch mala vždy 100 percent, ale ja som to nedokázala. To sa premietlo aj do môjho vzťahu k Jehovovi. A hoci je to už dávno, čo som vyšla zo školy, stále mám občas obavy, že aj keď robím pre Jehovu všetko, čo môžem, nie je to dosť.“

6. Čo sa môžu rodičia naučiť zo Žalmu 131:1, 2?

 ⁶ Rodičia môžu nájsť cenné poučenie v Žalme 131:1, 2. (Prečítajte.) Kráľ Dávid povedal, že sa neženie „za veľkými vecami“ ani za ničím, čo je nad jeho možnosti. „Upokojil... sa a utíšil,“ lebo bol pokorný a skromný. Čo sa môžu rodičia naučiť z Dávidových slov? Mali by byť pokorní a skromní a neočakávať priveľa ani od seba, ani od svojho dieťaťa. Rodičia môžu urobiť veľa pre to, aby pomohli dieťaťu vypestovať si zdravú sebaúctu. Ako? Tak, že budú brať do úvahy jeho silné i slabé stránky, a potom mu pomôžu stanoviť si primerané ciele. Sestra, ktorá sa volá Marina, rozpráva: „Mama ma nikdy neporovnávala s mojimi troma súrodencami ani s inými deťmi. Učila ma, že každý má iné schopnosti a že každý z nás je pre Jehovu cenný. Vďaka nej sa málokedy porovnávam s druhými.“

7., 8. Ako môže manžel preukazovať svojej manželke úctu?

⁷ Kresťanský manžel musí preukazovať svojej manželke úctu. (1. Petra 3:7) Správať sa k niekomu s úctou znamená venovať mu mimoriadnu pozornosť a vážiť si ho. Napríklad manžel prejavuje úctu svojej manželke tak, že rešpektuje jej dôstojnosť. Neočakáva od nej viac, než zvládne. A v žiadnom prípade ju neporovnáva s inými ženami. Aké následky by mohlo mať takéto porovnávanie? Manžel našej sestry Rosy, ktorý nie je Jehovovým svedkom, ju často porovnáva s inými ženami. Jeho kruté slová Rosu úplne obrali o sebadôveru. Hovorí: „Potrebujem byť neustále uisťovaná, že Jehova si ma cení.“ Naproti tomu kresťanský manžel preukazuje svojej manželke úctu. Vie, že to má veľký vplyv nielen na jeho vzťah k nej, ale aj na jeho vzťah k Jehovovi. *

⁸ Manžel, ktorý si váži svoju manželku, ju často chváli a uisťuje ju o svojej láske. (Prísl. 31:28) Práve to robí manžel Kateriny, ktorú sme spomínali v predchádzajúcom článku, a tak jej pomáha prekonávať pocit menejcennosti. Katerinu v detstve mama často kritizovala a porovnávala ju s inými dievčatami vrátane jej kamarátok. Následkom toho sa aj sama Katerina začala porovnávať s druhými, a to aj po tom, čo spoznala pravdu. Jej manžel, ktorý je kresťanom, jej však pomáha bojovať proti tomuto sklonu a rozvíjať si vyrovnanejší pohľad na seba. Katerina hovorí: „Miluje ma, chváli ma, keď niečo dobre urobím, a modlí sa za mňa. Pripomína mi Jehovove úžasné vlastnosti a pomáha mi pozerať sa na seba pozitívne.“

9., 10. Ako starší pomohli jednej sestre prekonať sklon porovnávať sa s druhými?

⁹ Ako môžu zboroví starší pomáhať tým, ktorí majú sklon porovnávať sa s druhými? Uveďme si príklad sestry, ktorá sa volá Hanuni a v detstve ju málokedy chválili. Rozpráva: „Bola som hanblivá a zdalo sa mi, že iné deti sú lepšie ako ja. Už ako malá som sa začala porovnávať s druhými.“ Hanuni s týmto problémom zápasila, aj keď spoznala pravdu. Preto mala pocit, že je pre zbor len malým prínosom. Ale teraz slúži ako priekopníčka  a je šťastná. Čo jej pomohlo, aby sa na seba začala pozerať inak?

¹⁰ Hanuni hovorí, že jej pomohli láskaví starší. Uisťovali ju, že je cennou súčasťou zboru, a chválili ju za jej dobrý príklad. Hanuni píše: „Starší ma niekoľkokrát poprosili, aby som povzbudila sestry, ktoré to potrebovali. To mi pomohlo cítiť sa užitočná. Nikdy nezabudnem, ako mi starší ďakovali za to, ako som povzbudila niektoré mladšie sestry. Potom mi prečítali 1. Tesaloničanom 1:2, 3. Veľmi ma to potešilo. Teraz si veľmi cením svoje miesto v Jehovovej organizácii a do veľkej miery za to vďačím týmto láskavým pastierom.“

11. Ako môžeme pomáhať tým, čo sú „zdrvení a skľúčení“, o ktorých sa píše v Izaiášovi 57:15?

¹¹ Prečítajte Izaiáša 57:15. Jehova sa veľmi zaujíma o tých, čo sú „zdrvení a skľúčení“. Nielen zboroví starší, ale my všetci môžeme povzbudzovať týchto drahých bratov a sestry. Ako? Napríklad tak, že o nich prejavíme úprimný záujem. Jehova chce, aby sme týmto jeho drahocenným ovečkám dávali najavo, že ich veľmi miluje. (Prísl. 19:17) Našim bratom a sestrám môžeme pomáhať aj tak, že budeme pokorní a skromní. Nechceme na seba pútať neprimeranú pozornosť a tak provokovať druhých k súpereniu. Svoje schopnosti a poznanie chceme využívať na to, aby sme povzbudzovali jeden druhého. (1. Petra 4:10, 11)

12. Prečo sa obyčajní ľudia cítili s Ježišom dobre? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

¹² O tom, ako sa správať k druhým, sa môžeme veľa naučiť z toho, ako sa Ježiš správal k svojim nasledovníkom. Bol to najväčší človek, aký kedy žil, a predsa bol „mierny a pokorný“. (Mat. 11:28–30) Nepredvádzal sa svojou mimoriadnou inteligenciou a obrovským poznaním. Pri vyučovaní sa vyjadroval jednoducho a používal príklady a podobenstvá, ktoré pôsobili na srdce obyčajných ľudí. (Luk. 10:21) Na rozdiel od pyšných náboženských vodcov nikdy nevyvolával v druhých pocit, že v Božích očiach nič neznamenajú. (Ján 6:37) K obyčajným ľuďom sa vždy správal s úctou.

13. Ako sa v Ježišovom správaní k učeníkom odrážala jeho láskavosť a láska?

¹³ V Ježišovom správaní k učeníkom sa odrážala jeho láskavosť a láska. Vedel, že každý z nich má iné schopnosti a okolnosti. Preto nemohli všetci dostať rovnaké úlohy ani nemohli vykonať rovnaké množstvo práce v službe. Ale Ježiš videl, že robia, čo môžu, a veľmi si to cenil. Jeho chápavý postoj vidno z podobenstva o talentoch. V tomto podobenstve dal pán každému otrokovi úlohu „podľa jeho schopností“. Jeden z dvoch usilovných otrokov získal viac ako ten druhý. Ale pán pochválil oboch rovnako: „Výborne, dobrý a verný otrok!“ (Mat. 25:14–23)

14. Ako môžeme napodobňovať Ježiša v tom, ako sa správal k iným?

¹⁴ Ježišova láska a láskavosť sa prejavuje aj v jeho správaní k nám. Ježiš vie, že každý z nás má iné schopnosti a okolnosti, a je rád, keď robíme všetko, čo je v našich silách. Aj my by sme sa mali správať k druhým tak ako Ježiš. Nikdy by sme sa k spoluveriacim nemali správať tak, aby sa cítili bezcenní alebo aby sa hanbili, že nemôžu robiť toľko  čo iní. Využívajme každú príležitosť, aby sme chválili našich bratov a sestry za to, že robia v službe Jehovovi všetko, čo môžu.

15., 16. Ako to jednej sestre pomohlo, keď si určila dosiahnuteľné ciele?

¹⁵ Duchovné ciele dávajú nášmu životu zmysel a určujú mu správny smer. Ale dôležité je, aby sme si stanovili ciele podľa našich schopností a okolností, nie podľa schopností a okolností iných. Inak by nás čakalo len sklamanie a mohlo by nás to skľučovať. (Luk. 14:28) Pouvažujme o príklade priekopníčky, ktorá sa volá Midori.

¹⁶ Midorin otec, ktorý nie je Jehovovým svedkom, ju v detstve často porovnával so súrodencami a spolužiakmi. Veľmi ju to ponižovalo. „Cítila som sa bezcenná,“ spomína Midori. Ale neskôr nadobudla sebadôveru. Hovorí: „Denne si čítam Bibliu. Vďaka tomu cítim vnútorný pokoj a presviedča ma to, že Jehova ma miluje.“ Okrem toho si určila dosiahnuteľné ciele a modlila sa, aby jej ich Jehova pomohol dosiahnuť. Tak sa Midori mohla tešiť z vlastného duchovného pokroku.

17. Ako môžeme „pretvárať svoj spôsob uvažovania“ a k čomu to povedie?

¹⁷ Negatívnych pocitov a myšlienok sa nezbavíme zo dňa na deň. Jehova nás nabáda: „Máte pretvárať svoj spôsob uvažovania.“ A to je dlhodobý proces. (Ef. 4:23, 24) Samozrejme, bez modlitby, štúdia Božieho Slova a rozjímania to nepôjde. Vytrvávaj v tom a pros Jehovu o silu. S pomocou jeho svätého ducha  dokážeš prekonať sklon porovnávať sa s druhými. A ak v tvojom srdci začne klíčiť závisť alebo pýcha, Jehova ti pomôže, aby si si to uvedomil a rýchlo tieto nežiaduce vlastnosti vykorenil.

18. Akú útechu nachádzame v 2. Kroník 6:29, 30?

¹⁸ Prečítajte 2. Kroník 6:29, 30. Jehova pozná naše srdce. Vie aj to, s čím zápasíme – ako bojujeme proti vplyvu tohto sveta a proti našej vlastnej nedokonalosti. Keď vidí, ako tvrdo bojujeme proti týmto negatívnym vplyvom, o to viac nás miluje.

19. Ako Jehova znázornil, čo k nám cíti?

¹⁹ Jehova chce, aby sme pochopili, čo k nám cíti. Znázornil to putom medzi matkou a dieťaťom. (Iz. 49:15) Zamyslime sa nad tým, čo zažila Rachel. Táto sestra píše: „Moja dcérka Stephanie sa narodila predčasne. Keď som ju prvýkrát uvidela, vyzerala taká drobná a bezmocná. Prvý mesiac bola v inkubátore, ale v nemocnici mi dovolili, aby som si ju každý deň zobrala na ruky. Počas týchto chvíľ, keď som ju mohla držať v náručí, vzniklo medzi nami veľmi blízke puto. Stephanie má teraz šesť rokov a je menšia ako iné deti v jej veku. Ale keďže som videla, ako bojovala o život, o to viac ju milujem. Vniesla do môjho života toľko radosti!“ Aj Jehova nás takto miluje, keď vidí, ako veľmi zápasíme, aby sme mu mohli slúžiť celou dušou. Nie je to utešujúca myšlienka?

20. Z čoho sa môžu Jehovovi služobníci tešiť?

²⁰ Keďže slúžiš Jehovovi, patríš do jeho rozmanitej rodiny, v ktorej je každý jedinečný a cenný. Jehova ťa k sebe nepritiahol preto, že si bol lepší ako iní. Pritiahol ťa k sebe preto, lebo v tebe videl mierneho človeka, ktorého bude môcť vyučovať a formovať. (Žalm 25:9) Buď si istý, že si cení, keď mu slúžiš zo všetkých síl. Tvoja vytrvalosť a vernosť je dôkazom toho, že máš „úprimné a dobré srdce“. (Luk. 8:15) Preto slúž Jehovovi celou svojou dušou, podľa svojich najlepších možností a schopností. Potom sa budeš môcť tešiť „z vlastných úspechov“.