1. Ako by sme sa mali pozerať na modlitbu?

 JEHOVA, Tvorca neba a zeme, nám dal vzácny dar – umožňuje nám, aby sme sa k nemu modlili. Môžeme mu povedať čokoľvek, kedykoľvek a v akomkoľvek jazyku, a to bez toho, aby sme to s ním mali vopred dohodnuté. Či už sa modlíme z nemocničnej izby, alebo z väzenskej cely, môžeme si byť istí, že náš milujúci Otec nás počuje. Dar modlitby si veľmi ceníme a nepovažujeme ho za samozrejmosť.

2. Ako kráľ Dávid ukázal, že si cení dar modlitby?

² Aj kráľ Dávid si veľmi cenil dar modlitby. Spieval Jehovovi: „Nech je moja modlitba pripravená pred tebou ako kadidlo.“ (Žalm 141:1, 2) Dávid vedel, že kňazi pripravovali posvätné kadidlo veľmi starostlivo. (2. Mojž. 30:34, 35) A preto prirovnal modlitbu ku kadidlu – chcel si starostlivo pripraviť to, čo povie svojmu nebeskému Otcovi. Chceme ho v tom napodobňovať, lebo nám záleží na tom, aby sa naše modlitby páčili Jehovovi.

3. S akým postojom by sme sa mali modliť a prečo?

³ Keď sa modlíme, nemali by sme byť príliš familiárni, ale mali by sme pristupovať k Jehovovi s hlbokou úctou. Zamyslime sa nad pôsobivými videniami, ktoré dostali Izaiáš, Ezechiel, Daniel a Ján. Aj keď je každé z nich iné, niečo majú spoločné. Všetky zobrazujú Jehovu ako majestátneho Kráľa. Vo videní, ktoré dostal Izaiáš, „Jehova sedel na vysokom a vyvýšenom tróne“. (Iz. 6:1–3) Ezechiel videl Jehovu sedieť na nebeskom voze a „okolo neho bol jas podobný dúhe“. (Ezech. 1:26–28)  Daniel videl „Pradávneho dní“, ktorý mal na sebe biely odev a z jeho trónu vychádzali ohnivé plamene. (Dan. 7:9, 10) A Ján videl Jehovu sedieť na tróne, okolo ktorého bola krásna „dúha podobná smaragdu“. (Zjav. 4:2–4) Keď premýšľame o Jehovovej veľkolepej sláve, ešte viac si uvedomujeme, aká je to česť, že sa môžeme k Jehovovi modliť, a aké je dôležité, aby sme to robili s hlbokou úctou. Ale o čo by sme sa mali modliť?

4. Čo sa učíme z prvej časti vzorovej modlitby? (Matúš 6:9, 10)

⁴ Prečítajte Matúša 6:9, 10. Ježiš v Kázni na vrchu učil svojich učeníkov modliť sa tak, aby sa to páčilo Bohu. Po slovách „vy sa modlite takto“ najprv spomenul niekoľko dôležitých vecí, ktoré priamo súvisia s Jehovovým zámerom – posvätenie Božieho mena, príchod Kráľovstva, ktoré zničí všetkých Božích nepriateľov, a krásnu budúcnosť, ktorú Boh pripravuje pre ľudí na zemi. Keď sa o tieto veci modlíme, ukazujeme tým, že Božia vôľa je pre nás dôležitá.

5. Je správne modliť sa aj o osobné veci?

⁵ V druhej časti vzorovej modlitby nám Ježiš ukázal, že je správne modliť sa aj o osobné veci. Môžeme prosiť Jehovu, aby nám dal chlieb na tento deň, aby nám odpustil naše hriechy, aby nám pomáhal nepodľahnúť pokušeniu a aby nás oslobodil od toho zlého. (Mat. 6:11–13) Keď sa o tieto veci modlíme, ukazujeme Jehovovi, že sme od neho závislí a že sa mu chceme páčiť.

6. Mali by sme sa modliť iba o to, čo Ježiš uviedol vo vzorovej modlitbe? Vysvetli to.

⁶ Ježiš nechcel, aby jeho nasledovníci presne opakovali tie isté slová zo vzorovej modlitby. Ako to vieme? Lebo vo svojich ďalších modlitbách spomenul aj iné veci, ktoré ho práve trápili. (Mat. 26:39, 42; Ján 17:1–26) Podobne aj my môžeme hovoriť Jehovovi o čomkoľvek, čo nás trápi. Keď stojíme  pred nejakým rozhodnutím, môžeme sa modliť o múdrosť a porozumenie. (Žalm 119:33, 34) Keď dostaneme nejakú ťažkú úlohu, môžeme prosiť Jehovu o pomoc, aby sme vedeli, ako ju zvládnuť. (Prísl. 2:6) Rodičia sa môžu modliť za svoje deti, deti za svojich rodičov a všetci by sme sa mali modliť za našich záujemcov a ľudí, ktorým zvestujeme dobrú správu. Ale keď sa modlíme, nemali by sme Jehovu len prosiť.

7. Prečo by sme mali Jehovu vo svojich modlitbách chváliť?

⁷ Vo svojich modlitbách by sme mali Jehovu aj chváliť. Nikto si to nezaslúži viac ako náš Boh. Je „dobrý a ochotný odpúšťať“. Je tiež „milosrdný a súcitný… trpezlivý, plný vernej lásky a pravdy“. (Žalm 86:5, 15) Určite chceme chváliť Jehovu za to, aký je a čo všetko robí.

8. Napríklad za čo môžeme Jehovovi ďakovať? (Žalm 104:12–15, 24)

⁸ Jehovu chceme nielen chváliť, ale mu aj ďakovať za všetky tie úžasné veci, ktoré nám dáva. Napríklad za to, že sa môžeme tešiť z krásnych farieb kvetov, z toľkých vynikajúcich, rozmanitých jedál a z príjemnej spoločnosti blízkych priateľov. Náš milujúci Otec nám toho dáva ešte oveľa viac, lebo chce, aby sme boli šťastní. (Prečítajte Žalm 104:12–15, 24.) Ale ešte dôležitejšie je, aby sme ďakovali Jehovovi za to, ako nás duchovne sýti a akú krásnu nádej nám dáva do budúcnosti.

9. Čo môžeme robiť, aby sme nezabúdali Jehovovi ďakovať? (1. Tesaloničanom 5:17, 18)

⁹ Ľahko by sa nám mohlo stať, že zabudneme Jehovovi poďakovať za to, čo pre nás robí. Čo nám pomôže, aby sa nám to nestalo? Môžeme si zapisovať to, o čo Jehovu prosíme, a neskôr sa k tomu vrátiť, aby sme videli, ako nám na naše modlitby odpovedal. A potom mu za to poďakujme. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 5:17, 18.) Zamyslime sa: Určite nám to dobre padne, keď  sú nám druhí vďační za niečo, čo pre nich urobíme. Podobne aj Jehovu poteší, keď mu nezabudneme poďakovať za to, že odpovedal na našu modlitbu. (Kol. 3:15) Je ešte niečo, za čo by sme mali Jehovovi ďakovať?

10. Prečo by sme podľa 1. Petra 2:21 mali ďakovať Jehovovi za to, že poslal na zem Ježiša?

¹⁰ Prečítajte 1. Petra 2:21. Mali by sme ďakovať Jehovovi za to, že poslal na zem svojho milovaného Syna, aby nás učil. Keď študujeme Ježišov život, veľa sa dozvedáme o Jehovovi a o tom, ako sa mu môžeme páčiť. Vďaka viere v Kristovu výkupnú obeť sa môžeme tešiť z blízkeho a pokojného vzťahu s Jehovom. (Rim. 5:1)

11. Akú úlohu má Ježiš, pokiaľ ide o naše modlitby?

¹¹ Ďakujeme Jehovovi aj za to, že sa k nemu môžeme modliť prostredníctvom jeho Syna. Práve prostredníctvom neho nám Jehova dáva to, o čo ho prosíme. A naše modlitby vypočúva vtedy, keď ich predkladáme v Ježišovom mene. Ježiš povedal: „O čokoľvek poprosíte v mojom mene, urobím to, aby bol Otec oslávený prostredníctvom Syna.“ (Ján 14:13, 14)

12. Aký je ďalší dôvod, prečo sme vďační Jehovovi za jeho Syna?

¹² Jehova nám na základe Ježišovej výkupnej obete odpúšťa hriechy. V Biblii sa píše, že Ježiš je náš „veľkňaz, ktorý [sedí] po pravici trónu Božieho majestátu v nebesiach“. (Hebr. 8:1) Je aj náš pomocník, ktorého „máme u Otca“. (1. Jána 2:1) Sme veľmi vďační Jehovovi, že nám dal takého súcitného veľkňaza, ktorý má pochopenie pre naše slabosti a ktorý „za nás prosí“. (Rim. 8:34; Hebr. 4:15) Keďže sme nedokonalí, bez Ježišovej obete by sme nemohli pristupovať k Jehovovi a obracať sa naňho v modlitbách. Iste súhlasíš s tým, že nikdy nedokážeme Jehovovi dostatočne poďakovať za vzácny dar, ktorý nám dal – za jeho drahého Syna.

13. Ako dal Ježiš tesne pred svojou smrťou najavo, že má rád svojich učeníkov?

¹³ Ježiš sa večer pred svojou smrťou dlho modlil za svojich učeníkov a prosil svojho Otca, aby „ich chránil pred tým zlým“. (Ján 17:15) Z toho vidno, ako veľmi ich mal rád. Hoci mohol byť zameraný na seba, lebo ho čakala ťažká skúška, robil si starosti o svojich apoštolov.

14. Z čoho vidno, že milujeme bratov a sestry?

¹⁴ Tak ako Ježiš, ani my sa nechceme zameriavať len na seba. Preto sa pravidelne modlíme za našich bratov a sestry. Poslúchame tým Ježišov príkaz, aby sme milovali jeden druhého, a zároveň tým ukazujeme Jehovovi, ako veľmi máme našich spoluveriacich radi. (Ján 13:34) Modliť sa za bratov a sestry nie je strata času. V Božom Slove čítame, že „vrúcna prosba spravodlivého má veľkú silu“. (Jak. 5:16)

15. Prečo naši spolukresťania potrebujú, aby sme sa za nich modlili?

¹⁵ Naši bratia a sestry potrebujú, aby sme sa za nich modlili, lebo prežívajú rôzne ťažkosti. Môžeme prosiť Jehovu,  aby im pomáhal vytrvávať napriek chorobám, prírodným katastrofám, vojnám, prenasledovaniu a iným ťažkostiam. Môžeme sa modliť aj za obetavých bratov a sestry, ktorí pomáhajú spolukresťanom po katastrofách. Možno osobne poznáš niekoho, kto niečo také zažíva. Mohol by si ho menovite spomenúť vo svojich osobných modlitbách? Keď prosíme Jehovu, aby pomáhal našim bratom a sestrám vytrvávať, dokazujeme, že ich skutočne milujeme.

16. Prečo by sme sa mali modliť za bratov, ktorí nás vedú?

¹⁶ Bratia, ktorí nás vedú, sú veľmi vďační za to, že sa za nich modlíme, lebo cítia, že naše modlitby im pomáhajú. Aj apoštol Pavol si uvedomoval, že potrebuje, aby sa zaňho druhí modlili. Napísal: „Modlite sa aj za mňa, aby mi boli dané tie správne slová, keď prehovorím, a aby som mohol smelo oznamovať sväté tajomstvo súvisiace s dobrou správou.“ (Ef. 6:19) Aj dnes máme medzi sebou mnoho bratov, ktorí sa veľmi namáhajú, aby dobre viedli zbor. Keď prosíme Jehovu, aby ich podporoval, dokazujeme, že ich milujeme.

17., 18. Kedy môžeme byť požiadaní, aby sme sa verejne pomodlili, a na čo by sme mali pamätať?

¹⁷ Niekedy môžeme byť požiadaní, aby sme sa pomodlili verejne. Napríklad sestra môže poprosiť o modlitbu inú sestru, ktorú pozvala na svoje biblické štúdium. Táto sestra možno záujemkyňu dobre nepozná, a tak by bola radšej, keby sa mohla pomodliť až na konci štúdia. Vďaka tomu bude lepšie vedieť, o čo sa má v súvislosti so záujemkyňou pomodliť.

¹⁸ Brat môže byť požiadaný, aby sa pomodlil na schôdzke pred službou alebo na zhromaždení. Mal by pamätať na to, čo je účelom toho stretnutia. Modlitba neslúži na to, aby dával zboru rady alebo niečo oznámil. Na zhromaždeniach je na pieseň a modlitbu väčšinou  vyhradený celkový čas päť minút. Preto by sa brat, ktorý sa modlí za zbor, nemal modliť dlho, a to najmä na začiatku zhromaždenia. (Mat. 6:7)

19. Ako sa môžeme pripraviť na Jehovov deň súdu?

¹⁹ Čím bližšie je Jehovov deň súdu, tým dôležitejšie je, aby sme sa modlili. Ježiš povedal: „Preto bdejte a celý čas úpenlivo proste, aby sa vám podarilo uniknúť všetkému, čo sa má stať.“ (Luk. 21:36) Vďaka tomu, že sa budeme vytrvalo modliť, zostaneme duchovne bdelí a Boží deň súdu nás nezastihne nepripravených.

20. Kedy budú naše modlitby ako voňavé kadidlo?

²⁰ O čom sme hovorili v tomto článku? Modlitbu považujeme za vzácny dar. V prvom rade by sme sa mali modliť o veci, ktoré súvisia s Jehovovým zámerom. Môžeme ďakovať Bohu za jeho Syna, za jeho Kráľovstvo, modliť sa za našich bratov a sestry a, samozrejme, aj za naše telesné a duchovné potreby. Keď si vopred premyslíme, čo povieme, dáme najavo, že si dar modlitby veľmi ceníme. Potom budú naše slová pre Jehovu ako voňavé kadidlo a budú mu robiť radosť. (Prísl. 15:8)