1., 2. Prečo Boh považoval Daniela za veľmi žiaduceho muža a ako môžeme byť aj my poslušní tak ako Daniel?

KEĎ židovskí vyhnanci prišli do Babylona, mesto bolo plné modiel a ľudia uctievali zlých duchov. No verní Židia, ku ktorým patril aj Daniel a jeho traja priatelia, sa nedali formovať tamojším prostredím. (Dan. 1:6, 8, 12; 3:16–18) Boli rozhodnutí uctievať jedine Jehovu a dať sa formovať ním. A boli v tom úspešní. Ako to vieme? Hoci Daniel prežil v Babylone skoro celý život, Boží anjel ho nazval veľmi žiaducim mužom. (Dan. 10:11, 19)

² V biblických časoch hrnčiar vtláčal hlinu do určitej formy, aby dosiahol požadovaný tvar. Dnes praví kresťania uznávajú Jehovu ako Zvrchovaného Panovníka, ktorý má moc formovať národy. (Prečítajte Jeremiáša 18:6.) Boh má moc formovať aj každého z nás. Rešpektuje však našu slobodnú vôľu a chce, aby sme sa mu podriaďovali dobrovoľne. Pozrime sa, ako môžeme zostať mäkkou hlinou v jeho rukách. Zameriame sa na tri oblasti: (1) Ako si môžeme dávať pozor na to, aby sme sa nestali podobní tvrdej hline tým, že by sme odmietali Božie rady? (2) Ako si môžeme  rozvíjať vlastnosti, vďaka ktorým zostaneme tvárni a poddajní? (3) Ako sa môžu rodičia podriaďovať Bohu, keď formujú svoje deti?

3. Čo by mohlo zatvrdiť naše srdce? Uveď príklad.

³ „Nadovšetko, čo treba chrániť, chráň svoje srdce, lebo z neho sú zdroje života,“ píše sa v Prísloviach 4:23. Na čo si musíme dávať pozor, aby sa naše srdce nezatvrdilo? Napríklad na pýchu, páchanie hriechu a na nedostatok viery. To všetko by totiž mohlo prispieť k tomu, že budeme neposlušní a spurní. (Dan. 5:1, 20; Hebr. 3:13, 18, 19) Stalo sa to i judskému kráľovi Uzzijahovi. (Prečítajte 2. Paralipomenon 26:3–5, 16–21.) Spočiatku robil to, „čo bolo správne v Jehovových očiach“ a stále „hľadal Boha“. „Keď však zosilnel, jeho srdce sa povýšilo“, hoci sila, ktorú mal, pochádzala od Boha. Dokonca sa pokúsil páliť v chráme kadidlo, čo mali povolené iba kňazi z Áronovho rodu. Keď sa mu v tom snažili zabrániť, pyšný Uzzijah sa rozzúril. K čomu to viedlo? Boh ho pokoril a Uzzijah zostal až do konca života malomocný. (Prísl. 16:18)

4., 5. Čo by sa mohlo stať, keby sme si nedávali pozor na pýchu? Uveď príklad.

⁴ Keby sme si nedávali pozor na pýchu, aj my by sme si mohli „o sebe myslieť viac ako treba“ a dokonca odmietať biblické rady. (Rim. 12:3; Prísl. 29:1) Pouvažujme o tom, čo zažil zborový starší, ktorý sa volá Jim. Na stretnutí starších nesúhlasil s ostatnými v istej zborovej záležitosti. Rozpráva: „Povedal som bratom, že nemajú lásku, a odišiel som.“ Asi o šesť mesiacov prešiel do iného zboru, ale tam nebol vymenovaný za staršieho. Pripúšťa: „Bol som sklamaný. Samospravodlivosť ma úplne zaslepila a nechal som pravdu.“ Jim bol duchovne nečinný desať rokov. Uznáva: „V urazenej pýche som začal z toho, čo sa stalo, obviňovať Jehovu. Za tie roky ma bratia navštevovali a snažili sa mi pomôcť, ale ja som ich pomoc odmietal.“

⁵ Jim vysvetľuje: „Bol som presvedčený, že druhí sa mýlia, a nedokázal som sa od toho odpútať.“ Z Jimovho príkladu vidno, k čomu vedie pýcha. Človek začne ospravedlňovať svoje konanie a už viac nie je mäkkou hlinou. (Jer. 17:9) Stalo sa aj tebe, že sa ťa spolukresťan niečím dotkol alebo ti bola odobratá určitá úloha v organizácii? Ak áno, ako si zareagoval? Ozvala sa v tebe pýcha? Alebo ti záležalo v prvom rade na tom, aby si s bratom obnovil pokojný vzťah a zostal verný Jehovovi? (Prečítajte Žalm 119:165; Kolosanom 3:13.)

6. K čomu to môže viesť, keď sa dopúšťame hriechu?

⁶ Človek sa môže stať necitlivým voči Božím radám aj vtedy, keď sa nejaký čas dopúšťa hriechu, možno aj tajne. Potom už nemá zábrany hrešiť. Istý brat povedal, že jeho nesprávne konanie ho už po čase vôbec netrápilo. (Kaz. 8:11) Iný brat, ktorý mal vo zvyku pozerať pornografiu, neskôr pripustil: „Začal som mať kritický postoj k starším.“ Tento zlozvyk poškodil aj jeho vzťah k Jehovovi. Nakoniec však jeho konanie vyšlo najavo a dostal potrebnú pomoc. Samozrejme, každý z nás je nedokonalý. No ak neprosíme Boha o odpustenie  a pomoc, ale sme kritickí alebo ospravedlňujeme svoje správanie, naše srdce sa už začalo zatvrdzovať.

7., 8. a) Ako z príkladu Izraelitov vidno, že srdce môže následkom nedostatku viery zatvrdnúť? b) Aké poučenie si z toho môžeme vziať?

⁷ Srdce môže zatvrdnúť aj následkom nedostatku viery. Príkladom toho sú Izraeliti, ktorých Jehova vyslobodil z Egypta. Videli mnoho Božích zázrakov a niektoré vzbudzovali veľkú bázeň. No keď už boli blízko Zasľúbenej krajiny, prejavili nedostatok viery. Nedôverovali Jehovovi, ale dostali strach a začali reptať proti Mojžišovi. Dokonca sa chceli vrátiť do Egypta, kde slúžili ako otroci! Jehovu to veľmi zranilo. Povedal: „Ako dlho bude tento ľud zaobchádzať so mnou bez úcty?“ ​(4. Mojž. 14:1–4, 11; Žalm 78:40, 41) Zatvrdnutosť srdca a nedostatok viery boli príčinou toho, že celá generácia vymrela v pustatine.

⁸ Dnes sme blízko nového sveta a je skúšaná naša viera. Preto urobíme dobre, keď preveríme jej kvalitu. Mohli by sme sa zamyslieť napríklad nad tým, ako sa pozeráme na Ježišove slová zapísané v Matúšovi 6:33. Polož si otázky: Vidno z mojich cieľov a rozhodnutí, že týmto slovám naozaj dôverujem? Bolo by pre mňa ľahké vynechávať zhromaždenia alebo službu, aby som viac zarobil? Čo urobím, keď bude mať na mňa zamestnávateľ stále vyššie nároky? Dovolím, aby ma svet vtlačil do svojej formy a možno aj odviedol od pravdy?

9. Prečo by sme mali „stále skúšať“, či sme vo viere, a ako to môžeme robiť?

⁹ Alebo si predstav kresťana, ktorý sa niekedy nechce riadiť tým, čo hovorí Biblia, napríklad pokiaľ ide o výber priateľov, zábavu alebo o vylúčenie. To nasvedčuje, že sa jeho srdce začína zatvrdzovať. Polož si otázku: Nemohol by to byť aj môj prípad? Ak áno, neodkladne preskúmaj svoju vieru. Biblia radí: „Stále skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ ​(2. Kor. 13:5) Pomocou Božieho Slova by sme sa teda mali pravidelne a čestne skúmať.

10. Čo môžeme robiť, aby sme boli mäkkou hlinou v Jehovových rukách?

¹⁰ Boh nám pomáha zostať tvárnou hlinou prostredníctvom svojho Slova, kresťanského zboru a zvestovateľskej služby. Tak ako hlinu zmäkčuje voda, aj my môžeme byť formovateľní v Jehovových rukách, keď si denne čítame Bibliu a rozjímame. Jehova od izraelských kráľov vyžadoval, aby si odpísali Boží Zákon a denne si ho čítali. (5. Mojž. 17:18, 19) Apoštoli si uvedomovali, že čítanie Božieho Slova a rozjímanie o ňom je nevyhnutné aj pre službu. Vo svojich spisoch stovkykrát citovali z Hebrejských Písiem alebo sa na ne odvolávali. A ľudí, ktorým zvestovali dobré posolstvo, nabádali, aby si čítali Božie Slovo a rozjímali o ňom. (Sk. 17:11) Aj my si uvedomujeme, aké dôležité je denne čítať Bibliu a hlboko rozjímať. (1. Tim. 4:15) Vďaka tomu môžeme zostať pokorní a tvárni v Jehovových rukách.

11., 12. Ako nás Jehova môže formovať prostredníctvom zboru? Uveď príklad.

¹¹ Jehova používa na naše formovanie aj kresťanský zbor. V ňom nás môže formovať podľa toho, čo potrebujeme.  Jim, ktorého sme už spomínali, postupne menil svoj postoj, keď sa mu začal venovať jeden zborový starší. Jim hovorí: „Ani raz ma neobvinil z toho, do akej situácie som sa dostal, ani ma nekritizoval. Vždy bol pozitívny a úprimne mi túžil pomôcť.“ Asi o tri mesiace pozval tento starší Jima na zhromaždenie. Jim pokračuje: „V zbore ma veľmi vrúcne privítali a ich láska spôsobila, že sa vo mne niečo zlomilo. Uvedomil som si, že moje pocity nie sú tým najdôležitejším. Bratia a moja drahá manželka, ktorá duchovne nikdy nezakolísala, mi pomáhali, aby som opäť nadobudol duchovnú silu. Veľmi ma povzbudili aj články ‚Jehova nemá byť obviňovaný‘ a ‚Slúž Jehovovi lojálne‘ zo Strážnej veže z 15. novembra 1992.“

¹² Po čase bol Jim znovu vymenovaný za staršieho. Odvtedy už pomohol viacerým bratom, ktorí mali podobný problém, aby si posilnili vieru. Na záver hovorí: „Myslel som si, že mám k Jehovovi blízky vzťah, ale nemal som. Ľutujem, že som pripustil, aby ma zaslepila pýcha, takže som nevidel dôležitejšie veci, iba chyby druhých.“ ​(1. Kor. 10:12)

13. Ktoré vlastnosti si môžeme v službe rozvíjať a aký úžitok to prinesie?

¹³ Aj vo zvestovateľskej službe môžeme byť formovaní na naše dobro. Ako? Keď oznamujeme ľuďom dobré posolstvo, rozvíjame si pokoru a ovocie Božieho ducha. (Gal. 5:22, 23) Porozmýšľaj, ktoré dobré vlastnosti si si v službe vypestoval ty. Keď prejavujeme kresťanskú osobnosť, zároveň skrášľujeme posolstvo, ktoré zvestujeme. A to  môže zmeniť postoj niektorých ľudí voči nám. Dvaja svedkovia v Austrálii chceli vydať svedectvo istej žene, no tá k nim bola veľmi hrubá. Úctivo ju však počúvali. Neskôr oľutovala svoje správanie a napísala list do pobočky. Uviedla v ňom: „Rada by som sa tým dvom veľmi trpezlivým a pokorným ľuďom ospravedlnila za to, ako povýšenecky som sa správala. Bolo to odo mňa hlúpe, že som sa pokúšala odbiť dvoch ľudí, ktorí za mnou prišli s Božím Slovom.“ Bola by tá pani napísala niečo také, keby zvestovatelia nezostali pokojní? Asi nie. Služba je teda veľmi užitočná jednak pre druhých a jednak pre nás.

14. Čo musia rodičia robiť, aby boli pri formovaní detí úspešní?

¹⁴ Malé deti sa väčšinou rady učia a sú pokorné. (Mat. 18:1–4) Preto rodičia robia múdro, keď sa im už odmalička snažia vštepovať pravdu a lásku k nej. (2. Tim. 3:14, 15) Samozrejme, aby sa to rodičom podarilo, musia mať pravdu najprv vo svojom srdci a žiť podľa nej. Tak budú deti o pravde nielen vedieť, ale ju budú aj milovať. A na výchovu sa naučia pozerať ako na prejav lásky rodičov i Jehovu.

15., 16. Ako by mali dať rodičia najavo dôveru v Boha, keď je ich dieťa vylúčené?

¹⁵ Niekedy sa však stáva, že napriek dobrej výchove dieťa neskôr opustí pravdu alebo je vylúčené. Pre rodinu je to strašná rana. Jedna sestra z Južnej Afriky povedala: „Keď bol vylúčený môj brat, bolo to, akoby zomrel. Úplne nás to zdrvilo!“ Ako sa zachovala ona a jej rodičia? Poslúchali pokyny z Božieho Slova. (Prečítajte 1. Korinťanom 5:11, 13.) Rodičia sa vyjadrili: „Boli sme pevne rozhodnutí držať sa Biblie, lebo sme vedeli, že poslušnosť Bohu prinesie tie najlepšie výsledky. Na vylúčenie sme sa pozerali ako na Božie opatrenie a boli sme presvedčení, že Jehova napráva z lásky a v správnej miere. A tak sme kontakt so synom obmedzili len na tie najnevyhnutnejšie rodinné záležitosti.“

¹⁶ Ako sa cítil ich syn? Neskôr povedal: „Vedel som, že rodina necíti voči mne nenávisť, ale poslúcha Jehovu a jeho organizáciu.“ Dodal: „Ak človeku nezostáva nič iné, len prosiť o pomoc a odpustenie Jehovu, vtedy si uvedomí, ako veľmi ho potrebuje.“ Predstav si radosť tejto rodiny, keď bol ich syn znovu prijatý! Áno, keď berieme do úvahy Boha na všetkých svojich cestách, výsledok je vždy dobrý. (Prísl. 3:5, 6; 28:26)

17. Prečo by sme sa mali stále podriaďovať Jehovovi a čo dobré to prinesie?

¹⁷ Prorok Izaiáš predpovedal, že na konci vyhnanstva kajúcni Židia uznajú: „Ó, Jehova, ty si naším Otcom. Sme hlina a ty si náš Hrnčiar; a všetci sme dielom tvojej ruky.“ A budú prosiť: „Nepamätaj navždy na naše previnenie. Len pozri, prosím: všetci sme tvojím ľudom.“ ​(Iz. 64:8, 9) Keď sa budeme aj my pokorne podriaďovať Jehovovi každý deň, bude nás považovať za veľmi žiaducich tak ako proroka Daniela. A bude nás naďalej formovať svojím Slovom, duchom a organizáciou, aby sme jedného dňa mohli pred ním stáť ako dokonalé „Božie deti“. (Rim. 8:21)