1., 2. a) Prečo sú slová z 5. Mojžišovej 6:4 také známe? b) Prečo Mojžiš povedal tieto slová?

TÝCHTO šesť slov z 5. Mojžišovej 6:4 odriekavajú zbožní židia ráno i večer už celé stáročia. Ich modlitba sa volá Šema podľa prvého slova tohto verša v hebrejčine. Židia ňou vyjadrujú, že sú oddaní výlučne Bohu.

² Tento výrok vyslovil Mojžiš v roku 1473 pred n. l. Bol to jeho posledný príhovor k Izraelitom, ktorí stáli zhromaždení na moábskych rovinách. Mali prekročiť rieku Jordán a vziať do vlastníctva Zasľúbenú krajinu. (5. Mojž. 6:1) Mojžiš ich viedol 40 rokov a chcel, aby boli odvážni v tom, čo ich čakalo. Museli dôverovať svojmu Bohu, Jehovovi, a byť mu verní. Mojžišove posledné slová na nich určite hlboko zapôsobili. Najprv im pripomenul Desať prikázaní a iné predpisy od Jehovu a potom urobil pamätné vyhlásenie, ktoré čítame v 5. Mojžišovej 6:4, 5. (Prečítajte.)

3. Na ktoré otázky dostaneme odpoveď v tomto článku?

 ³ Izraeliti zhromaždení pred Mojžišom dobre vedeli, že Jehova, ich Boh, je „jeden Jehova“. Uctievali iba jedného Boha — Boha svojich predkov Abraháma, Izáka a Jakoba. Tak prečo im Mojžiš pripomenul, že ich Boh, Jehova, je „jeden Jehova“? Ako táto myšlienka súvisí s tým, čo sa píše v piatom verši, že máme milovať Jehovu celým svojím srdcom, dušou a silou? A ako sa slová z 5. Mojžišovej 6:4, 5 týkajú nás dnes?

4., 5. a) Čo môže znamenať výraz „jeden Jehova“? b) V čom sa Jehova líši od bohov národov?

⁴ Je jedinečný. Slovo „jeden“ v hebrejčine a mnohých iných jazykoch neoznačuje iba počet. Môže znamenať aj „jediný“ alebo „jedinečný“. Prečo to Mojžiš vyzdvihol? Zdá sa, že sa tým nesnažil vyvrátiť falošné náboženské učenie o trojjedinosti boha. Jehova je Tvorca nebies a zeme, Zvrchovaný Panovník celého vesmíru. Iný pravý Boh okrem neho nie je a žiadny boh nie je ako on. (2. Sam. 7:22) Preto Mojžiš pripomenul Izraelitom, že musia uctievať výlučne Jehovu. Nemali napodobňovať ľudí z okolitých národov, ktorí uctievali rôznych bohov a bohyne. Niektorým falošným bohom pripisovali moc nad prírodnými silami, na iných sa pozerali ako na súčasť nejakého božstva.

⁵ Napríklad Egypťania uctievali boha slnka Ra, bohyňu neba Nut, boha zeme Geba, boha Nílu Hapiho a rôzne posvätné zvieratá. Jehova mnohých týchto falošných bohov pokoril, keď priviedol na Egypt desať rán. Najvýznamnejším kanaanskym bohom bol boh plodnosti Baal, ktorý bol uctievaný aj ako boh oblohy, dažďa a búrok. V mnohých oblastiach ho ľudia považovali aj za miestneho boha, ktorého prosili o ochranu. (4. Mojž. 25:3) Izraeliti mali pamätať na to, že ich Boh, „pravý Boh“, je „jeden Jehova“. (5. Mojž. 4:35, 39)

6., 7. Aký je ďalší význam výrazu „jeden Jehova“ a ako Jehova dokázal, že taký je?

⁶ Je nemenný a verný. Výraz „jeden Jehova“ nesie aj myšlienku spoľahlivosti a stálosti, ktorými sa vyznačuje Jehovova činnosť a zámer. Jehova nie je rozporuplný ani nevyspytateľný. Práve naopak, je vždy verný, nemenný a zásadový. Napríklad keď Abrahámovi sľúbil, že jeho potomkovia zdedia Zasľúbenú krajinu, vykonal mocné skutky, aby svoj sľub splnil. Hoci odvtedy prešlo 430 rokov, Jehovovo odhodlanie dodržať slovo nezoslablo. (1. Mojž. 12:1, 2, 7; 2. Mojž. 12:40, 41)

⁷ Keď Jehova o niekoľko storočí nazval Izraelitov svojimi svedkami, povedal im: „Som Ten istý. Predo mnou nebol vytvorený nijaký Boh a ani po mne nebol žiadny.“ A aby zdôraznil svoje nemenné predsavzatie, dodal: „Po celý čas som Ten istý.“ ​(Iz. 43:10, 13; 44:6; 48:12) Pre Izraelitov to bola nevýslovná česť, že mohli slúžiť Jehovovi, nemennému a vernému Bohu. Rovnakú česť máme my dnes. (Mal. 3:6; Jak. 1:17)

8., 9. a) Čo Jehova očakáva od tých, ktorí ho uctievajú? b) Ako Ježiš vyzdvihol dôležitosť Mojžišových slov?

⁸ Mojžiš pripomenul Izraelitom, že  Jehova je stály a nemenný aj vo svojej láske k nim a v starostlivosti o nich. Preto prirodzene očakával, že budú oddaní výlučne jemu a budú ho milovať celým srdcom, dušou a silou. To isté očakával aj od detí, pretože rodičia mali učiť svoje deti o Jehovovi pri každej príležitosti. (5. Mojž. 6:6–9)

⁹ Jehova je stály a nemenný, aj pokiaľ ide o jeho vôľu a predsavzatie. Preto sa nemenia ani jeho základné požiadavky na tých, ktorí ho chcú uctievať správnym spôsobom. Aj my mu teda musíme prejavovať výlučnú oddanosť a milovať ho celým srdcom, mysľou a silou. Ježiš Kristus to označil za najdôležitejšie prikázanie. (Prečítajte Marka 12:28–31.) Preskúmajme teda, ako môžeme dať svojimi skutkami najavo, že vieme, čo znamená výrok „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova“.

10., 11. a) V akom zmysle sme oddaní výlučne Jehovovi? b) Ako prejavili Jehovovi výlučnú oddanosť mladí Hebreji v Babylone?

¹⁰ Jehova je náš jedinečný Boh, preto by sme mali byť výlučne oddaní iba jemu. Nesmieme uctievať žiadnych iných bohov ani zmiešavať čisté uctievanie s nesprávnymi náukami či zvykmi z iných náboženstiev. Pamätajme, že Jehova nie je len jeden z mnohých bohov ani nie je spomedzi nich ten najväčší a najmocnejší. Je totiž jediný pravý Boh a iba on má byť uctievaný. (Prečítajte Zjavenie 4:11.)

¹¹ V knihe Daniel je správa o Danielovi, Chananjahovi, Mišaelovi a Azariahovi. Títo mladí Hebreji prejavili výlučnú oddanosť Jehovovi nielen tým, že nechceli jesť nečisté jedlá, ale aj tým, že sa odmietli pokloniť pred zlatou sochou, ktorú dal zhotoviť kráľ Nabuchodonozor. Mali jasne stanovené priority a za žiadnu cenu by neurobili kompromis. (Dan. 1:1–3:30)

12. Na čo si musíme dávať pozor, ak chceme byť oddaní iba Jehovovi?

¹² Ak máme byť oddaní iba Jehovovi, musíme dbať na to, aby sa niečo v našom živote nedostalo na miesto, ktoré patrí iba jemu. Čo to môže byť? Jehova v Desiatich prikázaniach ukázal, že jeho ľud nesmie mať žiadnych iných bohov okrem neho a musí sa vyhýbať akejkoľvek forme modlárstva. (5. Mojž. 5:6–10) Dnes môže mať modlárstvo mnoho podôb a niektoré je ťažké rozoznať. No Jehovove požiadavky sa nezmenili, náš Boh je stále „jeden Jehova“. Pozrime sa, čo by to malo pre nás znamenať.

13. Čo by sme mohli začať milovať viac ako Jehovu?

¹³ Dôrazné varovanie pred tým, čo by mohlo narušiť náš výlučný vzťah k Jehovovi, nachádzame v Kolosanom 3:5. (Prečítajte.) Všimnime si, že jednou z foriem modlárstva je žiadostivosť. Je to tak preto, lebo človek môže túžiť po niečom, napríklad po bohatstve alebo po luxusných veciach, tak silno, že sa to preňho stane bohom. Keď si pozrieme celý verš, vidíme, že aj ostatné hriechy sú nejakým spôsobom spojené so žiadostivosťou, a tým aj s modlárstvom. Túžba po takých veciach môže ľahko vytlačiť našu lásku k Bohu. Určite nechceme riskovať, aby nás tieto veci ovládli a Jehova by už pre nás viac nebol „jeden Jehova“.

14. Pred čím nás varuje apoštol Ján?

 ¹⁴ Podobnú myšlienku vyjadril aj apoštol Ján, keď varoval kresťanov, že ak niekto miluje veci vo svete — „žiadosť tela a žiadosť očí a honosné vystavovanie prostriedkov na živobytie“ — „niet v ňom Otcovej lásky“. (1. Jána 2:15, 16) Preto musíme stále skúmať svoje srdce, či nás neláka zábava tohto sveta, spoločnosť ľudí, ktorí nemilujú Jehovu, alebo nevhodný spôsob obliekania a úpravy zovňajšku. Láska k svetu by sa mohla prejaviť i tým, že by sme sa napríklad pomocou vyššieho vzdelania usilovali o „veľké veci“. (Jer. 45:4, 5) Stojíme na prahu nového sveta. Je preto nesmierne dôležité, aby sme pamätali na Mojžišove mocné slová „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova“! Ak im rozumieme a pevne im veríme, budeme oddaní výlučne Jehovovi a budeme mu slúžiť v súlade s jeho vôľou. (Hebr. 12:28, 29)

15. Prečo Pavol pripomenul kresťanom, že majú „jedného Boha“, Jehovu?

¹⁵ Keďže výraz „jeden Jehova“ nesie okrem iného myšlienku jednoty a súladu, týmito črtami sa musia vyznačovať aj Jehovovi služobníci. Kresťanský zbor v prvom storočí tvorili Židia, Gréci, Rimania a ľudia ďalších národností. Pochádzali z rôzneho náboženského prostredia, mali rôzne zvyky i názory. Preto bolo pre niektorých ťažké prijať nový spôsob uctievania alebo sa úplne zbaviť predošlých zvykov. A tak apoštol Pavol uznal za vhodné pripomenúť im, že kresťania majú jedného Boha, Jehovu. (Prečítajte 1. Korinťanom 8:5, 6.)

16., 17. a) Ktoré proroctvo sa spĺňa v našich dňoch a ako? b) Čo by mohlo narušiť našu jednotu?

 ¹⁶ A aká je situácia v zboroch dnes? Prorok Izaiáš predpovedal, že „v konečnej časti dní“ budú ľudia zo všetkých národov prúdiť na Jehovovo vyvýšené miesto uctievania a hovoriť: „[Jehova] nás bude poučovať o svojich cestách a budeme chodiť po jeho chodníkoch.“ ​(Iz. 2:2, 3) Sme šťastní, že toto proroctvo sa spĺňa priamo pred našimi očami. Vďaka tomu sú v mnohých zboroch ľudia rôznych rás, národností, kultúr a jazykov a všetci chvália Jehovu. S touto pestrosťou však môžu súvisieť určité ťažkosti, ktorým by sme mali venovať vážnu pozornosť.

¹⁷ Ako sa napríklad pozeráš na spolukresťanov, ktorí pochádzajú z úplne iného kultúrneho prostredia ako ty? Možno nehovoria plynule tvojím jazykom, inak sa obliekajú, majú odlišné zvyky i jedlá. Máš sklon sa im vyhýbať a priateliť sa hlavne s tými, ktorí sú z podobného prostredia? Alebo čo ak sú dozorcovia v tvojom zbore či v zboroch vo vašom kraji alebo na území vašej pobočky mladší ako ty alebo sú inej národnosti či rasy? Dovolíš, aby také rozdiely narušili jednotu a súlad, ktorý by mal byť v Jehovovom ľude?

18., 19. a) Akú radu nachádzame v Efezanom 4:1–3? b) Čo môžeme robiť, aby zbor zostal jednotný?

¹⁸ Ako sa takým nástrahám vyhnúť? Pavol dal kresťanom žijúcim v Efeze, prosperujúcom a rôznorodom meste, praktickú radu. (Prečítajte Efezanom 4:1–3.) Najprv spomenul pokoru, miernosť, trpezlivosť a lásku. Tieto vlastnosti by sa dali prirovnať k pevným pilierom nejakej budovy. No v každej budove treba vykonávať aj pravidelnú údržbu, aby sa nezačala rozpadávať. A tak Pavol vyzval efezských kresťanov, aby sa vážne usilovali „o zachovanie jednoty ducha“.

¹⁹ Každý z nás by mal považovať za svoju osobnú zodpovednosť prispievať k jednote zboru. Ako to môžeme robiť? V prvom rade si rozvíjajme a prejavujme vlastnosti, ktoré spomenul Pavol: pokoru, miernosť, trpezlivosť a lásku. A potom sa zo všetkých síl snažme pracovať na „zjednocujúcom zväzku pokoja“. Nedorozumenia medzi nami sú ako trhliny, ktoré treba opraviť. Ak to robíme, prispievame k pokoju a jednote, ktorá je veľmi vzácna.

20. Ako môžeme dať najavo, že rozumieme výroku „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova“?

²⁰ „Jehova, náš Boh, je jeden Jehova.“ Aké pôsobivé vyjadrenie! Izraelitom dodávalo silu, aby prekonali ťažkosti pri vstupe do Zasľúbenej krajiny a pri jej dobývaní. Keď si tieto slová vezmeme k srdcu aj my, dajú nám silu prekonať ťažkosti vo veľkom súžení a budeme môcť prispievať k pokoju a jednote v raji. Prejavujme teda Jehovovi výlučnú oddanosť tým, že ho budeme milovať a slúžiť mu celou dušou a budeme sa veľmi usilovať podporovať jednotu v našom bratstve. Potom si môžeme byť istí, že budeme medzi tými, ktorých Ježiš posúdi ako ovce a povie im: „Poďte, vy požehnaní od môjho Otca, dedične sa ujmite kráľovstva pripraveného pre vás od založenia sveta.“ ​(Mat. 25:34)