1., 2. Ako bol v Biblii predpovedaný vzrast Jehovovho ľudu?

DNEŠNÁ celosvetová organizácia Jehovových verných služobníkov je naozaj jedinečná. Aj keď ju tvoria nedokonalí ľudia, ktorí majú svoje chyby, vďaka Božiemu svätému duchu stále rastie a rozvíja sa. Všimnime si niekoľko dôkazov, z ktorých je zrejmé, že Jehova svoj ochotný ľud podporuje.

² Keď sa v roku 1914 začali posledné dni tohto systému, Božích služobníkov bolo pomerne málo. No Jehova ich žehnal vo zvestovateľskej činnosti. A tak v nasledujúcich desaťročiach milióny ľudí spoznali biblickú pravdu a stali sa Jehovovými svedkami. Jehova predpovedal tento mimoriadny vzrast slovami: „Z maličkého sa stane tisíc a z malého mocný národ. Ja, Jehova, to urýchlim v patričnom čase.“ ​(Iz. 60:22) Dnes jasne vidieť, že sa toto proroctvo spĺňa. Na zemi je veľa krajín, kde je počet obyvateľov menší, než je počet Božieho ľudu na celom svete.

3. Ako Boží služobníci prejavujú lásku?

 ³ V týchto posledných dňoch Jehova pomáha svojim služobníkom, aby si ešte viac rozvíjali lásku, ktorá je jeho dominantnou vlastnosťou. (1. Jána 4:8) Ježiš, ktorý napodobňoval Božiu lásku, svojim nasledovníkom povedal: „Dávam vám nové prikázanie, aby ste sa navzájom milovali... Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:34, 35) To sa jasne ukázalo v nedávnej histórii, keď sa národy zapájali do krvavých vojen, ktoré prerástli do obludných rozmerov. Napríklad len v druhej svetovej vojne zomrelo asi 55 miliónov ľudí. Jehovovi svedkovia sa však do tohto vyvražďovania nezapojili. (Prečítajte Micheáša 4:1, 3.) Vďaka tomu zostali „čistí od krvi všetkých ľudí“. (Sk. 20:26)

4. Prečo je vzrast Jehovovho ľudu taký pozoruhodný?

⁴ Božia organizácia sa rozrastá aj napriek tomu, že dnešnému svetu vládne jej mocný nepriateľ. Je to Satan, „boh tohto systému vecí“. (2. Kor. 4:4) On ovplyvňuje dianie na politickej scéne a svetové masmédiá. Napriek tomu nedokáže zabrániť šíreniu dobrého posolstva. A keďže vie, že mu zostáva len krátky čas, používa najrôznejšie spôsoby, aby nám zabránil slúžiť Jehovovi. (Zjav. 12:12)

5. Prečo sa občas stáva, že niekto zraní naše city? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁵ Praví kresťania vedia, aké je dôležité milovať Boha a blížnych. Keď sa Ježiša pýtali, ktoré je najväčšie prikázanie, odpovedal: „‚Budeš milovať Jehovu, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou.‘ Toto je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé, jemu podobné, je toto: ‚Budeš milovať svojho blížneho ako sám seba.‘“ ​(Mat. 22:35–39) Biblia však hovorí, že v dôsledku Adamovho hriechu sú ľudia nedokonalí. (Prečítajte Rimanom 5:12, 19.) Preto sa občas stane, že niekto zo zboru povie alebo urobí niečo, čo nás zraní. To preverí našu lásku k Jehovovi a k jeho ľudu. Ako zareaguješ, keď sa niečo také stane? Aj Boží verní služobníci, ktorí žili v minulosti, niekedy povedali alebo urobili niečo, čo druhých zranilo. Všimnime si, čo sa od nich môžeme naučiť.

6. V čom Éli zlyhal?

⁶ Veľkňaz Éli mal dvoch synov a tí nedodržiavali Jehovove zákony. V Biblii sa o nich píše: „Éliho synovia boli naničhodníci; neuznávali Jehovu.“ ​(1. Sam. 2:12) Hoci ich otec niesol veľkú zodpovednosť za to, aby ľud uctieval Jehovu správnym spôsobom, dopúšťali sa veľmi vážnych hriechov. Éli o tom vedel a mal svojich synov napomenúť. Napriek tomu s tým veľa neurobil. Boh preto jeho domácnosť odsúdil. (1. Sam. 3:10–14) A rozhodol, že Éliho potomkovia prídu o veľkňazský úrad. Keby si žil v tom čase, ako by si sa pozeral na to, že Éli prehliada hriechy svojich synov? Oslabilo by to tvoju vieru v Jehovu? Prestal by si mu preto slúžiť?

7. Akých vážnych hriechov sa Dávid dopustil a čo urobil Boh?

⁷ Jehova miloval Dávida a označil ho za muža „príjemného svojmu srdcu“.  (1. Sam. 13:13, 14; Sk. 13:22) Neskôr sa však Dávid dopustil cudzoložstva s Bat-šebou a ona otehotnela. Stalo sa to, keď bol jej manžel Urijah vo vojne. Keď sa na nejaký čas vrátil, Dávid sa ho snažil presvedčiť, aby šiel domov. Dúfal, že bude mať s Bat-šebou pomer a dieťa bude považované za Urijahovo. Urijah to však neurobil, a preto Dávid zariadil, aby padol vo vojne. Dávid za svoj zločin draho zaplatil — jeho i jeho rodinu začalo stíhať jedno nešťastie za druhým. (2. Sam. 12:9–12) Predsa mu však Jehova preukázal milosrdenstvo a odpustil mu, lebo väčšinu života konal „s rýdzosťou srdca“. (1. Kráľ. 9:4) Keby si vtedy žil, ako by si sa pozeral na to, čo Dávid urobil? Prestal by si slúžiť Jehovovi?

8. a) Čo tvrdil apoštol Peter, ale čo nakoniec urobil? b) Prečo Jehova poveroval Petra ďalšími úlohami napriek jeho zlyhaniu?

⁸ Ďalším príkladom z Biblie je Peter, ktorého si Ježiš vybral za apoštola. Peter však občas povedal alebo urobil niečo, čo neskôr ľutoval. Napríklad tvrdil, že Ježiša nikdy neopustí, aj keby to ostatní urobili. (Mar. 14:27–31, 50) No keď Ježiša zatkli, všetci apoštoli vrátane Petra ho opustili. Potom pri troch iných príležitostiach dokonca poprel, že Ježiša pozná. (Mar. 14:53, 54, 66–72) Ale to, čo urobil, úprimne oľutoval, a tak mu Jehova odpustil a poveroval ho ďalšími úlohami. Keby si bol v tom čase jedným z apoštolov, zostal by si napriek Petrovmu konaniu Jehovovi verný?

9. Prečo veríš, že Boh vždy koná spravodlivo?

⁹ To bolo len niekoľko príkladov ľudí uctievajúcich Jehovu, ktorí urobili niečo zlé a ublížili druhým. Za minulé storočia i za posledné roky by sa dalo nájsť veľa podobných prípadov. Čo urobíš, keď sa niečo také stane dnes? Prestaneš navštevovať zhromaždenia či dokonca opustíš Jehovu a jeho  ľud? Alebo si uvedomuješ, že Jehova je milosrdný a nakoniec dá veci do poriadku, ale teraz dáva hriešnikovi čas, aby sa kajal? Niekedy previnilec, ktorý sa dopustil vážneho hriechu, odmieta Jehovovo milosrdenstvo a nechce sa kajať. Potom, ak to bude potrebné, ho Jehova v patričnom čase zo zboru vylúči. Veríš, že Jehova vždy urobí to, čo je správne a spravodlivé?

10. Čo si Ježiš uvedomoval, pokiaľ išlo o Judášovo a Petrovo zlyhanie?

¹⁰ V Biblii sa píše o mnohých ľuďoch, ktorí zostali verní Jehovovi a jeho ľudu, a to aj napriek vážnym chybám druhých. Najlepším príkladom je Ježiš. Predtým ako si vybral 12 apoštolov, sa celú noc modlil k svojmu Otcovi a prosil ho o pomoc. Jedným z apoštolov bol i Judáš Iškariotský. Keď ho však Judáš neskôr zradil, Kristus nedovolil, aby to narušilo vzťah s jeho Otcom, Jehovom. A nedovolil to ani vtedy, keď ho zaprel Peter. (Luk. 6:12–16; 22:2–6, 31, 32) Ježiš vedel, že to nebola Jehovova chyba ani chyba jeho ľudu. Napriek sklamaniam, ktoré mu spôsobili niektorí jeho nasledovníci, si zachoval blízky vzťah s Jehovom a naďalej mu verne slúžil. A Jehova ho za to odmenil. Vzkriesil ho z mŕtvych a neskôr ho ustanovil za Kráľa nebeského Kráľovstva. (Mat. 28:7, 18–20)

11. Čo Biblia predpovedala o dnešných Jehovových služobníkoch?

¹¹ Ježišova dôvera v Jehovu a jeho ľud vždy stála na pevných základoch. Aj my máme veľa dôvodov, prečo Jehovovi a jeho organizácii dôverovať. Stačí sa zamyslieť nad tým, čo Jehova v týchto posledných dňoch dosahuje prostredníctvom svojich služobníkov. Na celej zemi jednotne oznamujeme dobré posolstvo, čo nerobí nikto iný, pretože nemá Jehovovu podporu. To, ako sa dnes Božiemu ľudu duchovne darí, je v Izaiášovi 65:14 opísané takto: „Hľa, moji sluhovia budú radostne kričať pre dobrý stav srdca.“

12. K čomu by nás nemali viesť chyby druhých?

¹² Máme veľkú radosť, že nás Jehova vedie, a tak dosahujeme toľko úžasných výsledkov. Naproti tomu ľudia vo svete sú nešťastní, pretože podmienky v Satanovom svete sa stále zhoršujú. Bolo by veľmi nemúdre zanevrieť na Jehovu alebo na jeho organizáciu pre chyby niekoľkých spolukresťanov. Musíme zostať Jehovovi verní a naučiť sa správne reagovať na chyby druhých.

13., 14. a) Prečo by sme mali byť k druhým trpezliví? b) Na ktorý sľub by sme mali pamätať?

¹³ Ako by sme sa teda mali zachovať, keď niekto z našich spolukresťanov povie alebo urobí niečo, čo zraní naše city? Biblia nám dáva výbornú radu: „Neunáhľuj sa v svojom duchu, aby si sa urazil, pretože urážlivosť spočíva v náručí hlupákov.“ ​(Kaz. 7:9) Musíme si uvedomiť, že od chvíle, keď prví ľudia stratili dokonalosť, prešlo už asi 6 000 rokov. Nedokonalí ľudia majú sklon robiť chyby. Preto by sme nemali očakávať, že naši bratia a sestry vždy urobia alebo povedia len to, čo je správne. Keby sme mali neprimerané  očakávania, mohli by sme stratiť radosť z toho, že patríme do Božieho ľudu. A už vôbec by sme nemali dovoliť, aby chyby druhých oslabili našu vieru a opustili by sme Jehovovu organizáciu. Potom by sme už nemohli slúžiť Jehovovi a stratili by sme i nádej na život v Božom novom svete.

¹⁴ Radosť a pevnú nádej si udržíme, keď budeme pamätať na tento Jehovov povzbudzujúci sľub: „Hľa, tvorím nové nebesia a novú zem a skoršie veci sa nebudú pripomínať, ani nevstúpia do srdca.“ ​(Iz. 65:17; 2. Petra 3:13) Nenechaj sa teda pre chyby druhých obrať o také úžasné požehnania!

15. Ako máme podľa Ježišových slov reagovať na chyby druhých?

¹⁵ V novom svete však ešte nie sme. Preto by sme si mali vziať k srdcu Božie rady o tom, čo robiť, keď niekto zraní naše city. Napríklad by sme mali pamätať na zásadu, ktorú vyslovil Ježiš: „Ak odpustíte ľuďom ich priestupky, aj váš nebeský Otec odpustí vám; ale ak neodpustíte ľuďom ich priestupky, ani váš Otec neodpustí vaše priestupky.“ Vieme tiež, čo Ježiš odpovedal Petrovi, keď sa ho pýtal, či by sme mali odpustiť „až sedem ráz“. Povedal: „Hovorím ti, nie až sedem ráz, ale až sedemdesiatsedem ráz.“ Ježiš tým myslel, že by sme mali vždy ochotne odpúšťať. Mala by to byť naša prvá a prirodzená reakcia. (Mat. 6:14, 15; 18:21, 22)

16. Aký dobrý príklad dal Jozef?

¹⁶ Dobrý príklad v tom, ako reagovať na chyby druhých, dal Jakobov syn Jozef, ktorého mu Ráchel porodila ako prvého. Jozefovi desiati nevlastní bratia naňho žiarlili, pretože ho Jakob miloval viac než ostatných synov. Preto Jozefa predali do otroctva. Vďaka tomu, že vyložil faraónovi sen a bol usilovný a pracovitý, sa po mnohých rokoch stal druhým najmocnejším mužom v Egypte. Keď krajinu postihol hlad, Jozefovi bratia šli do Egypta nakúpiť jedlo, ale Jozefa nespoznali. Jozef mohol svoju moc využiť na to, aby sa bratom pomstil za zlé zaobchádzanie. No neurobil to. Namiesto toho ich vyskúšal, aby zistil, či sa zmenili. Keď videl, že sa naozaj zmenili, dal sa im spoznať. Neskôr povedal: „Nebojte sa. Sám budem zásobovať vás i vaše malé deti potravou.“ Správa pokračuje slovami: „Tak ich utešil a hovoril im povzbudivo.“ ​(1. Mojž. 50:21)

17. Ako chceš reagovať na chyby druhých?

¹⁷ Pamätajme, že všetci robíme chyby, a tak sa aj nám občas stane, že niekoho zraníme. Keď si to všimneme, Biblia radí, aby sme za ním šli a snažili sa veci urovnať. (Prečítajte Matúša 5:23, 24.) Sme radi, keď nám druhí naše chyby nevyčítajú, a rovnako by sme sa mali správať aj my k nim. Takéto nabádanie nachádzame aj v Kolosanom 3:13: „Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť. Podobne ako Jehova ochotne odpustil vám, tak robte aj vy.“ Kresťanská láska „nevypočítava urážky“, hovorí 1. Korinťanom 13:5. Keď druhým odpúšťame, aj Jehova bude odpúšťať nám. A keď nás niekto zraní, buďme milosrdní, tak ako je náš Otec, Jehova, milosrdný k nám. (Prečítajte Žalm 103:12–14.)