JEHOVA nás nabáda, aby sme si cenili pokoj a usilovali sa o pokojné vzťahy s druhými. Keď sa nám to darí, tešíme sa z pokoja i v kresťanskom zbore. Vďaka tomu je zbor príťažlivým miestom aj pre ďalších, ktorí túžia po dobrých vzťahoch.

Pokojné vzťahy medzi Jehovovými svedkami si všimli i druhí. Bol medzi nimi aj jeden významný šaman z Madagaskaru. Povedal si: Keby som sa niekedy chcel stať členom nejakého náboženstva, vybral by som si Jehovových svedkov. Časom zanechal špiritistické praktiky, venoval celé mesiace tomu, aby zosúladil svoj rodinný život s biblickými normami, a začal uctievať Jehovu, Boha pokoja.

Každý rok sa tisíce ľudí stávajú súčasťou kresťanského zboru tak ako tento muž. Nachádzajú pokoj, po ktorom tak nesmierne túžia. Biblia nás však varuje, že keby sme boli žiarliví a hašteriví, mohlo by to zničiť vzťahy v zbore a spôsobiť problémy. (Jak. 3:14–16) Sme vďační, že v Biblii nachádzame aj rady, ako predchádzať problémom a prispievať k pokoju. Pouvažujme o niekoľkých situáciách zo života a o tom, čo môžeme robiť, aby sme si zachovali pokojné vzťahy.

„Mal som problém vychádzať s bratom, s ktorým som pracoval. Raz sme na seba kričali a do toho prišli dvaja ľudia, ktorí to všetko počuli.“ ​(CHRIS)

„Sestra, s ktorou som chodila do služby, zrazu so mnou prestala spolupracovať. Dokonca sa so mnou ani nerozprávala. Vôbec som netušila prečo.“ ​(JANET)

„Raz som mal s dvomi bratmi konferenčný hovor. Potom sa jeden z nich rozlúčil a ja som si myslel, že zložil. Vyjadril som sa o ňom dosť nepekne, lenže on bol stále na linke a počul to.“ ​(MICHAEL)

„Dve priekopníčky v našom zbore začali mať medzi sebou problémy. Stále si niečo vyčítali a druhých to veľmi trápilo.“ ​(GARY)

Možno si myslíš, že takéto nezhody nestoja za reč. Ale ak by sa nevyriešili, kresťanov, ktorí majú narušený vzťah, by to mohlo nadlho citovo a duchovne poznamenať. Určite ťa poteší, že všetci spomínaní bratia a sestry si našťastie vzali k srdcu biblické rady a zmierili sa. Čo myslíš, ktoré rady uplatnili?

„Nerozčuľujte sa po ceste jeden na druhého.“ ​(1. Mojž. 45:24) Túto múdru radu  dal Jozef svojim bratom, keď sa vracali k svojmu otcovi. Keď človek neovláda svoje pocity a ľahko sa rozčúli, môže druhých vyprovokovať k hnevu. Chris si uvedomil, že má problém s pýchou a nerád prijíma radu. Rozhodol sa zmeniť, a tak sa ospravedlnil bratovi, s ktorým sa pohádal, a snažil sa pracovať na sebaovládaní. Keď si tento brat všimol, ako sa mení, aj jeho to podnietilo, aby začal meniť svoju osobnosť. Dnes spolu radostne slúžia Jehovovi.

„Kde niet dôverného rozhovoru, tam sú zmarené plány.“ ​(Prísl. 15:22) Keď si Janet všimla, že sestra sa na ňu hnevá, rozhodla sa uplatniť túto radu. Zašla za ňou, aby sa porozprávali. Taktne sa jej spýtala, či urobila niečo, čím sa jej dotkla. Spočiatku boli obidve trošku nervózne, ale keď sa o probléme v pokoji porozprávali, atmosféra sa uvoľnila. Sestra zistila, že si niečo zle vysvetlila a že Janet neurobila nič, pre čo by sa mala na ňu hnevať. Ospravedlnila sa a teraz opäť spolu chodia do služby.

„Ak nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom.“ ​(Mat. 5:23, 24) Túto radu dal Ježiš v Kázni na vrchu. Michael bol zdrvený, keď si uvedomil, aký bol netaktný a neláskavý. Rozhodol sa, že urobí všetko pre to, aby obnovil pokojný vzťah s bratom, ktorého zranil. Zašiel za ním a pokorne sa mu ospravedlnil. K čomu to viedlo? Michael hovorí: „Úprimne mi odpustil.“ Ich priateľstvo bolo zachránené.

„Ďalej sa navzájom znášajte a ochotne si vzájomne odpúšťajte, ak má niekto proti inému dôvod na sťažnosť.“ ​(Kol. 3:12–14) Dvom dlhoročným priekopníčkam, ktoré sa pohádali, pomohol jeden láskavý starší. Podnietil ich, aby sa zamysleli nad otázkami: Je to správne, keď svojimi nezhodami znepokojujeme druhých? Existuje nejaký dôvod, prečo by sme sa nemali jedna druhej ospravedlniť? Čo nám bráni, aby sme opäť chodili spolu do služby? Sestry uplatnili túto radu, urovnali svoje nezhody a teraz opäť s radosťou spolupracujú v službe.

Keď ti niekto ublíži, najprv by si sa mal snažiť uplatniť spomínanú radu z Kolosanom 3:12–14. Pre pokorného človeka nie je ťažké druhým odpustiť a už viac nemyslieť na to, čo sa stalo. Ale čo ak to nedokážeš? Potom by si mal uplatniť zásadu, ktorú nám dal Ježiš v Matúšovi 18:15. Hoci sa táto zásada týka v prvom rade riešenia vážnych priestupkov, môžeš sa ňou riadiť vždy, keď máš s niekým v zbore narušený vzťah. Mal  by si za ním zájsť, pokorne a láskavo sa s ním porozprávať a pokúsiť sa problém vyriešiť.

V Biblii, samozrejme, nachádzame aj ďalšie praktické rady. Aby sme z nich mali úžitok, musíme sa spoliehať na pomoc svätého ducha a rozvíjať si vlastnosti ako „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, viera, miernosť, sebaovládanie“. (Gal. 5:22, 23) Stroj pracuje hladko vtedy, keď sú jeho súčiastky dobre naolejované. Vlastnosti, ktoré sú výsledkom pôsobenia Božieho ducha, sú ako olej. Keď ich prejavujeme, ľahšie prekonávame nezhody a tešíme sa z dobrých vzťahov.

Každý z nás má inú povahu. Máme rôzne vlastnosti, rôzny pohľad na veci a odlišný spôsob komunikácie. Takáto pestrosť obohacuje náš život a my môžeme nadviazať zaujímavé priateľstvá. Medzi ľuďmi s rozdielnou povahou však môže dôjsť aj k nezhodám. Istý skúsený starší uviedol tento príklad: „Pre plachého človeka je často náročné vychádzať s niekým, kto je spoločenský a bezprostredný. Možno sa zdá, že je to maličkosť, ale takéto rozdiely môžu viesť k vážnym problémom.“ Myslíš si, že ľudia, ktorí majú úplne inú povahu, nemôžu spolu dobre vychádzať? Zamyslime sa v tejto súvislosti nad dvomi apoštolmi Petrom a Jánom. Akú mali povahu? Z toho, čo čítame v Biblii, si o nich môžeme vytvoriť určitý obraz. Petra si pravdepodobne predstavíme ako impulzívneho človeka, ktorý často povedal niečo bez rozmyslu. A Ján je zas dobre známy svojou láskavosťou a rozvahou v reči a skutkoch. Zdá sa, že títo apoštoli mali veľmi odlišnú povahu. V službe Jehovovi napriek tomu dobre spolupracovali. (Sk. 8:14; Gal. 2:9) Podobné je to i dnes. Aj kresťania, ktorí majú odlišnú povahu, môžu úspešne spolupracovať.

 Možno ťa niektorý kresťan vo vašom zbore dráždi svojou rečou alebo správaním. Pamätaj však na to, že Kristus zomrel i za neho a že by si ho mal milovať. (Ján 13:34, 35; Rim. 5:6–8) Nevyhýbaj sa mu ani si nemysli, že taký človek nemôže byť tvojím priateľom. Polož si otázky: Robí niečo, čo je v rozpore s Bibliou? Snaží sa mi úmyselne ublížiť? Alebo máme len odlišnú povahu? A veľmi dôležitá je otázka: Aké pekné vlastnosti som si na ňom všimol a rád by som ich napodobnil?

Posledná otázka je zásadná. Ak niekto napríklad rád rozpráva a ty si málovravný, zamysli sa, s akou ľahkosťou nadväzuje rozhovory v službe. Nemohol by si s ním chodiť do služby a niečo sa od neho naučiť? Alebo čo ak je štedrý a zaujíma sa o druhých? Chcel by si sa v tom zlepšiť? Všimol si si, akú radosť mu to prináša, keď pomáha vekovo starším, chorým alebo iným, ktorí to potrebujú? Aj keď máte odlišnú povahu, podstatné je, aby si sa zameral na jeho dobré vlastnosti. Možno sa z vás nestanú hneď priatelia, ale zlepšíte si vzťah, a tým prispejete k pokoju v zbore.

Euodia a Syntyche mali asi úplne odlišnú povahu a spôsoby. Ale apoštol Pavol ich povzbudil, aby „boli rovnakej mysle v Pánovi“. (Fil. 4:2) Dáš si aj ty za cieľ spolupracovať s bratmi a sestrami, a tak prispievať k pokoju v zbore?

Prečo by sme sa mali čo najskôr zbaviť negatívneho postoja k iným? Takýto postoj môžeme prirovnať k divo rastúcej burine v krásnej kvetinovej záhrade. Čím dlhšie ju tam necháme, tým hlbšie sa zakorení a tým ťažšie ju odstránime. Podobne keď sa negatívny postoj zakorení v našom srdci, môže to narušiť pokoj v celom zbore. Ale ak milujeme Jehovu i našich bratov, urobíme všetko, čo môžeme, aby  sme napriek povahovým rozdielom zachovali v zbore pokojné vzťahy.

Keď sa úprimne snažíme urovnať nejakú nezhodu, a tak zachovať pokoj, možno budeme prekvapení, k akým úžasným výsledkom to povedie. Uveďme si príklad istej sestry. Rozpráva: „Jedna sestra sa ku mne správala ako k malému decku. Hrozne ma to rozčuľovalo. Stále viac ma to dráždilo a začala som sa k nej správať odmerane. Povedala som si, že keď sa ku mne správa bez úcty, budem sa k nej správať rovnako.“

Táto sestra sa potom nad svojím postojom zamyslela. Hovorí: „Uvedomila som si, že sama mám povahové črty, ktoré môžu druhých dráždiť, a bola som zo seba veľmi sklamaná. Pochopila som, že musím zmeniť svoje zmýšľanie. Prosila som Jehovu, aby mi v tom pomohol. Potom som sestre kúpila malý darček a napísala som jej pár riadkov s ospravedlnením. Objali sme sa a celú vec sme pustili z hlavy. Odvtedy nemáme žiadne nezhody.“

Ľudia veľmi túžia po pokojných vzťahoch. Ale často sa stáva, že keď je niekto pyšný alebo sa cíti pod tlakom, neváha konať spôsobom, ktorý narúša pokoj. Tak sa bežne správajú ľudia, ktorí neuctievajú Jehovu. Ale medzi Jehovovými služobníkmi prevláda pokoj a jednota. Boh viedol svojím duchom apoštola Pavla, aby napísal: „Úpenlivo vás prosím, aby ste chodili hodní povolania, ktorým ste boli povolaní, s celou pokorou mysle a miernosťou, so zhovievavosťou, aby ste sa navzájom znášali v láske, vážne sa usilovali o zachovanie jednoty ducha v zjednocujúcom zväzku pokoja.“ ​(Ef. 4:1–3) Takýto pokoj je veľmi cenný. Preto buďme rozhodnutí urovnávať všetky nezhody, ktoré medzi nami vzniknú, a tak sa usilujme o pokoj.