1., 2. a) O čo sa Ježiš modlil v posledný večer pred svojou smrťou? b) Prečo Ježiš zdôraznil jednotu?

JEŽIŠOVI veľmi záležalo na tom, aby boli jeho nasledovníci jednotní. Preto keď sa modlil v posledný večer pred svojou smrťou, vyjadril túžbu, aby boli jednotní tak ako on a jeho Otec. (Prečítajte Jána 17:20, 21.) Jednota medzi Ježišovými nasledovníkmi bude jasným dôkazom toho, že Ježiša poslal na zem sám Jehova, aby konal jeho vôľu. A jednota ide ruka v ruke s láskou, ktorou sa vyznačujú praví kresťania. (Ján 13:34, 35)

² Ježiš zdôraznil jednotu preto, lebo si všimol, že jeho apoštoli nie sú celkom jednotní. Napríklad pri ich poslednom spoločnom jedle znova vznikol medzi nimi „spor o tom, ktorý z nich sa zdá byť najväčším“. (Luk. 22:24–27; Mar. 9:33, 34) Pri inej príležitosti Jakub a Ján požiadali Ježiša, aby im dal najvýznamnejšie miesta po svojom boku v nebeskom Kráľovstve. (Mar. 10:35–40)

3. a) Čo mohlo narúšať jednotu medzi Kristovými učeníkmi? b) O akých otázkach budeme uvažovať v tomto článku?

³ Ale jednotu medzi Kristovými učeníkmi nenarúšala iba túžba po významnom postavení. Ohrozovali ju aj iné nebezpečenstvá.  Ľudí rozdeľovali predsudky a nenávisť. Aj Ježišovi učeníci museli prekonávať tieto rozdeľujúce vplyvy. V tomto článku budeme uvažovať o nasledujúcich otázkach: Ako sa Ježiš staval k predsudkom? Ako pomáhal svojim nasledovníkom, aby zostali jednotní a zaobchádzali s druhými bez predsudkov? A ako si môžeme zachovať jednotu, keď sa budeme riadiť jeho učením?

4. Prečo mali ľudia predsudky voči Ježišovi?

⁴ Sám Ježiš bol vystavený predsudkom. Keď Filip povedal Natanaelovi, že našiel Mesiáša, Natanael zareagoval: „Môže vyjsť niečo dobré z Nazaretu?“ (Ján 1:46) Natanael zjavne poznal proroctvo z Micheáša 5:2 a Nazaret považoval za príliš bezvýznamný na to, aby odtiaľ pochádzal Mesiáš. Podobne aj významní Judejčania opovrhovali Ježišom, pretože bol z Galiley. (Ján 7:52) Mnohí ľudia v Judei sa na Galilejčanov pozerali zhora. Niektorí Židia posmešne nazývali Ježiša Samaritánom. (Ján 8:48) Samaritáni boli inej národnosti a vyznávali odlišné náboženstvo ako Židia. Judejčania ani Galilejčania si Samaritánov nevážili a vyhýbali sa im. (Ján 4:9)

5. Prečo boli Ježišovi učeníci obeťami predsudkov?

⁵ Židovskí vodcovia sa vyjadrovali s pohŕdaním aj o Ježišových nasledovníkoch. Farizeji ich považovali za prekliatych. (Ján 7:47–49) Opovrhovali každým, kto neštudoval na rabínskych školách alebo sa nedržal ich tradícií, a pozerali sa naňho ako na bezvýznamného človeka. (Sk. 4:13) Ježiš a jeho nasledovníci boli obeťami predsudkov, ktoré pramenili z náboženských, spoločenských a etnických rozdielov. Aj učeníci boli ovplyvnení predsudkami. Ak chceli zostať jednotní, museli zmeniť svoj postoj.

6. Uveď príklad, ako nás môžu ovplyvniť predsudky.

⁶ Aj v dnešnej dobe sa väčšina z nás stretáva s predsudkami. Niekedy sme sami obeťami predsudkov a inokedy ich prechovávame voči iným. Istá sestra, ktorá teraz slúži ako priekopníčka v Austrálii, hovorí: „Čím viac som premýšľala o tom, ako nespravodlivo belosi zaobchádzali a stále zaobchádzajú s domorodcami, tým viac som ich nenávidela. Moja nenávisť rástla aj preto, že som to sama zažila.“ A jeden brat z Kanady priznal, že kedysi mal predsudky voči ľuďom hovoriacim iným jazykom. „Myslel som si, že ľudia hovoriaci po francúzsky sú niečo viac ako ostatní. A ľudí, ktorí hovoria po anglicky, som neznášal.“

7. Ako sa Ježiš staval k predsudkom?

⁷ Podobne ako v Ježišových dňoch, aj dnes môžu byť predsudky hlboko zakorenené. Ako sa k nim staval Ježiš? Po prvé, sám nemal predsudky a bol úplne nestranný. Dobré posolstvo zvestoval bohatým i chudobným, farizejom i Samaritánom, dokonca aj vyberačom daní či hriešnikom. A po druhé, slovom i príkladom svojich nasledovníkov učil, že nemajú byť k druhým predpojatí ani podozrievaví.

8. Ktorá dôležitá zásada je základom kresťanskej jednoty?

⁸ Ježiš vyslovil dôležitú zásadu, ktorá je základom našej jednoty. Svojich nasledovníkov učil: „Vy všetci ste bratia.“ (Prečítajte Matúša 23:8, 9.) Bratmi sme v určitom zmysle aj preto, lebo  všetci sme Adamovými potomkami. (Sk. 17:26) Ale je na to ešte iný dôvod. Ježiš vysvetlil, že jeho učeníci sú bratmi a sestrami, pretože uznávajú Jehovu ako svojho nebeského Otca. (Mat. 12:50) Okrem toho sú členmi veľkej celosvetovej rodiny, ktorú spája láska a viera. Preto apoštoli vo svojich listoch často píšu o spolukresťanoch ako o bratoch a sestrách. (Rim. 1:13; 1. Petra 2:17; 1. Jána 3:13) *

9., 10. a) Prečo Židia nemali dôvod pýšiť sa svojím pôvodom? b) Ako Ježiš ukázal, že nie je správne považovať iné národy za menejcenné? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁹ Ježiš najprv objasnil, že na všetkých spolukresťanov by sme sa mali pozerať ako na bratov a sestry, a potom vysvetlil, aká dôležitá je pokora. (Prečítajte Matúša 23:11, 12.) Ako sme už spomínali, jednotu medzi apoštolmi narúšala pýcha. Ďalším zdrojom ťažkostí mohla byť aj národná hrdosť. Mali Židia dôvod byť hrdí na to, že pochádzajú z Abraháma? Mnohí z nich boli o tom skalopevne presvedčení. Ale Ján Krstiteľ im povedal: „Boh má moc vzbudiť Abrahámovi deti z týchto kameňov.“ (Luk. 3:8)

¹⁰ Istý znalec Písma sa raz opýtal Ježiša: „Kto je v skutočnosti môj blížny?“ Ježiš využil túto príležitosť na to, aby odsúdil národnú hrdosť. Vyrozprával podobenstvo o láskavom Samaritánovi, ktorý sa postaral o istého Žida, ktorého na ceste zbili a okradli zlodeji. Židia, ktorí prechádzali okolo, sa pri ňom ani len nezastavili. Ale Samaritánovi prišlo tohto zúboženého muža ľúto, a preto sa oňho postaral. Keď Ježiš dorozprával tento príbeh, povedal znalcovi Písma, aby napodobňoval tohto Samaritána. (Luk. 10:25–37) Ježiš týmto podobenstvom ukázal Židom, že aj od Samaritánov sa môžu učiť, ako milovať všetkých ľudí bez rozdielu.

11. a) Prečo bolo nevyhnutné, aby Kristovi učeníci prekonali predsudky voči cudzincom? b) Ako Ježiš pomáhal svojim učeníkom získať správny postoj k cudzincom?

¹¹ Ježiš pred vystúpením do neba poveril svojich učeníkov, aby oznamovali dobré posolstvo „v celej Judei a Samárii až do najvzdialenejšej časti zeme“. (Sk. 1:8) Aby si túto úlohu mohli plniť, bolo nevyhnutné, aby sa zbavili pýchy a prekonali predsudky. Ježiš už skôr pripravoval svojich učeníkov na túto náročnú úlohu. Robil to napríklad tak, že upriamoval ich pozornosť na pekné vlastnosti, ktoré si všímal na cudzincoch. Istého vojenského dôstojníka, ktorý bol cudzincom, pochválil za jeho výnimočnú vieru. (Mat. 8:5–10) Vo svojom rodnom meste Nazaret svojim poslucháčom pripomenul, ako Jehova požehnal niektorých cudzincov — napríklad vdovu z fenického mesta Carefat či malomocného Naamana zo Sýrie. (Luk. 4:25–27) A okrem toho, že vydal svedectvo Samaritánke, strávil dva dni v istom samaritánskom meste, lebo mnohí ľudia tam prejavili záujem o dobré posolstvo. (Ján 4:21–24, 40)

12., 13. a) Ako apoštoli zareagovali, keď Ježiš vydával svedectvo Samaritánke? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) Z čoho vidno, že Jakubovi a Jánovi uniklo poučenie, ktoré im Ježiš chcel odovzdať?

¹² Pre apoštolov však nebolo jednoduché zbaviť sa predsudkov. Prekvapilo  ich, že Ježiš sa nezdráhal vydať svedectvo Samaritánke. (Ján 4:9, 27) Židovskí náboženskí vodcovia by sa nikdy nezhovárali so ženou na verejnosti a už vonkoncom nie so Samaritánkou pochybnej povesti. Apoštoli potom naliehali na Ježiša, aby sa najedol. Ale oznamovanie dobrého posolstva bolo preňho natoľko dôležité, že si ani neuvedomil, že je hladný. Vedel, že jeho Otec si praje, aby zvestoval dobré posolstvo všetkým, aj Samaritánke, a táto úloha bola preňho akoby pokrmom. (Ján 4:31–34)

¹³ Jakubovi a Jánovi uniklo poučenie, ktoré im Ježiš chcel odovzdať. Vidno to z toho, ako zareagovali, keď im v jednej samaritánskej dedine nikto nebol ochotný poskytnúť nocľah. Veľmi sa nahnevali a chceli, aby bola celá dedina zničená ohňom z neba. On ich však prísne pokarhal. (Luk. 9:51–56) Bolo by zaujímavé, ako by Jakub s Jánom zareagovali, keby sa niečo podobné stalo v Galilei, ich rodnom kraji. Možno by ich to až tak nerozhnevalo. Ich hnevlivá reakcia súvisela pravdepodobne s tým, že mali voči Samaritánom predsudky. Apoštola Jána neskôr asi mrzelo, že zareagoval tak prudko a neuvážene, pretože o nejaký čas už s radosťou zvestoval dobré posolstvo aj Samaritánom. (Sk. 8:14, 25)

14. Ako sa vyriešil problém s diskrimináciou vdov hovoriacich po grécky?

¹⁴ Krátko po Letniciach v roku 33 n. l. vznikol v kresťanskom zbore problém s diskrimináciou. Pri rozdeľovaní jedla boli zanedbávané vdovy hovoriace po grécky. (Sk. 6:1) Jednou z príčin boli predsudky voči ľuďom hovoriacim iným jazykom. Apoštoli záležitosť rýchlo napravili. Rozdeľovaním jedla poverili duchovne spôsobilých bratov, ktorí mali grécke mená, čo bolo pre tieto vdovy možno prijateľnejšie.

15. Aký pokrok urobil apoštol Peter? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁵ V roku 36 n. l. Ježišovi učeníci začali zvestovať dobré posolstvo ľuďom zo všetkých národov. Dovtedy mal apoštol Peter vo zvyku stretávať sa iba so Židmi. Boh mu však jasne ukázal, že kresťania nemajú mať predsudky. Vďaka tomu Peter vydal svedectvo Kornéliovi, ktorý bol rímskym vojakom. (Prečítajte Skutky 10:28, 34, 35.) Peter potom trávil čas a jedával aj s nežidovskými kresťanmi. Po rokoch, keď bol v Antiochii, sa však prestal s nimi stretávať pri spoločnom jedle. (Gal. 2:11–14) Vtedy ho Pavol napomenul a Peter jeho radu prijal. To vidno aj z Petrovho listu židovským i nežidovským kresťanom v Malej Ázii. Povzbudzoval ich, aby milovali „celé spoločenstvo bratov“. (1. Petra 1:1; 2:17)

16. Akú povesť si získali raní kresťania?

¹⁶ Je zjavné, že apoštoli sa naučili milovať všetkých ľudí bez rozdielu, tak ako ich to učil Ježiš. (Ján 12:32; 1. Tim. 4:10) Trvalo to síce nejaký čas, ale nakoniec svoj postoj zmenili. Raní kresťania boli známi tým, že sa navzájom milujú. V druhom storočí spisovateľ Tertulián zaznamenal, čo ľudia hovoria o kresťanoch: „Pozrite sa, ako sa majú radi... Sú ochotní jeden za druhého zomrieť.“ Vďaka tomu, že si obliekli „novú osobnosť“, naučili sa pozerať na ľudí podobne ako Boh. (Kol. 3:10, 11)

17. Ako môžeme vykoreniť predsudky zo svojho srdca? Uveď príklad.

¹⁷ Aj nám môže trvať určitý čas, kým vykoreníme predsudky zo svojho srdca. Istá sestra z Francúzska svoj boj opisuje takto: „Jehova ma naučil, čo zahŕňa pravá láska, ako prejavovať štedrosť a ako  milovať ľudí bez rozdielu. Ale ešte stále sa učím prekonávať predsudky. Nie je to vždy ľahké, a preto sa o to neustále modlím.“ Sestra zo Španielska zažíva niečo podobné: „Niekedy bojujem s pocitmi nenávisti voči určitej etnickej skupine. Väčšinou sa mi darí premáhať ich. Ale viem, že musím ďalej bojovať. Som šťastná, že vďaka Jehovovi patrím do zjednotenej rodiny.“ Každý z nás by sa mal nad sebou úprimne zamyslieť. Nemusím aj ja bojovať s predsudkami tak ako spomínané sestry?

18., 19. a) Prečo by sme mali milovať ľudí bez rozdielu? b) Ako to môžeme robiť?

¹⁸ Mali by sme pamätať na to, že kedysi sme boli všetci „cudzincami“ v tom zmysle, že sme nemali vzťah k Bohu. (Ef. 2:12) Ale Jehova nás k sebe pritiahol „šnúrami lásky“. (Hoz. 11:4; Ján 6:44) A Ježiš nás privítal, teda, obrazne povedané, otvoril nám dvere, aby sme sa stali súčasťou Božej rodiny. (Prečítajte Rimanom 15:7.) Keďže nás takto láskavo prijal, hoci sme nedokonalí, aj my by sme mali konať podobne a na nikoho by sme sa nemali pozerať zhora.

¹⁹ Tento svet sa blíži k svojmu koncu, a tak sa dá očakávať, že ľudia budú stále viac nejednotní, plní predsudkov a nenávisti. (Gal. 5:19–21; 2. Tim. 3:13) Ale ako Boží služobníci sa snažíme riadiť „múdrosťou zhora“, ktorá „nerobí stranícke rozdiely“ a pôsobí pokoj. (Jak. 3:17, 18) Radi nadväzujeme priateľstvá s ľuďmi z iných krajín, spoznávame inú kultúru a možno sa učíme aj cudzie jazyky. Keď to robíme, náš pokoj je ako rieka a naša spravodlivosť ako morské vlny. (Iz. 48:17, 18)

20. Ako vplýva láska na našu myseľ a naše srdce?

²⁰ Sestra z Austrálie, ktorú sme už spomínali, hovorí: „Brány presného poznania sa mi otvorili dokorán.“ Vysvetľuje, ako jej pomohlo štúdium Biblie: „Teraz mám nové srdce a myseľ. Všetky moje hlboko zakorenené predsudky a nenávisť sa celkom rozplynuli.“ A spomínaný brat z Kanady teraz chápe, že „príčinou rasizmu je často nedostatok informácií a že človeka nemôžeme súdiť podľa toho, kde sa narodil“. Dokonca sa oženil so sestrou hovoriacou po anglicky! Z týchto príkladov vidno, že kresťanská láska búra múr predsudkov. Spája nás nezlomným putom jednoty. (Kol. 3:14)