V ROKU 1970 archeológovia objavili v Izraeli na západnom pobreží Mŕtveho mora v lokalite En-Gedi obhorený zvitok. Našli ho pri vykopávkach synagógy, ktorá zhorela pri zničení dediny pravdepodobne v šiestom storočí n. l. Bol vo veľmi zlom stave, a preto nebol čitateľný. Nebolo možné ho rozvinúť bez toho, aby sa poškodil. Ale vďaka použitiu 3-D skenera sa ho podarilo „rozvinúť“. A s pomocou nového digitálneho zobrazovacieho softvéru ho bolo možné prečítať.

Čo odhalil sken zvitku? Je na ňom biblický text. Na fragmentoch zvitku sú niektoré verše zo začiatku Tretej knihy Mojžišovej. V týchto veršoch je uvedené Božie meno vo forme tetragramu. Zdá sa, že zvitok pochádza z obdobia medzi druhou polovicou prvého storočia n. l. a štvrtým storočím n. l. Je teda najstarším hebrejským biblickým rukopisom, ktorý sa našiel od čias objavenia kumránskych zvitkov. Gil Zohar v denníku The Jerusalem Post uvádza: „Kým sme virtuálne nerozvinuli časť knihy Levitikus, existovala tisícročná medzera medzi starými zvitkami od Mŕtveho mora, ktoré sú datované do neskorého obdobia druhého chrámu, a teda sú 2 000 rokov staré, a stredovekým Aleppským kódexom, napísaným v 10. storočí n. l.“ Podľa odborníkov tento virtuálne rozvinutý zvitok ukazuje, že masoretský text Tóry „sa po tisícročia nezmenil a že sa v ňom nevyskytujú chyby odpisovačov“.