IZRAELITI prinášali príspevky na podporu čistého uctievania celé stáročia. Ale v Ježišových dňoch sa platenie daní skomplikovalo a pre Židov bolo veľmi zaťažujúce.

Jeden zo spôsobov, ako mal každý dospelý Žid podporiť uctievanie v Božej svätyni, bolo zaplatiť každý rok pol šekela (dve drachmy). V prvom storočí sa z týchto prostriedkov financovalo prinášanie obetí a prevádzka chrámu, ktorý postavil Herodes. Niektorí Židia sa pýtali Petra, aký postoj má Ježiš k plateniu tejto dane. Ježiš sa nepostavil proti plateniu tejto dane. Práve naopak, poslal Petra po mincu a povedal mu, aby ňou daň zaplatil. (Mat. 17:24–27)

Ďalší druh dane, ktorú prinášal Boží ľud v tom čase, boli desiatky, čiže desatina z úrody alebo z príjmu. (3. Mojž. 27:30–32; 4. Mojž. 18:26–28) Náboženskí vodcovia puntičkársky trvali na tom, aby sa desiatok prinášal nielen z každého druhu zeleniny, ale aj „z mäty, kôpru či rasce“. Ježiš nekritizoval prinášanie desiatkov, ale odsúdil pokrytecký postoj znalcov Zákona a farizejov. (Mat. 23:23)

V tom čase však vládli Rimania a tí uložili ľudu ďalšie dane. Jeden druh daní sa týkal majiteľov pozemkov, ktorí museli zaplatiť daň peniazmi alebo tovarom. Odhaduje sa, že museli platiť 20 až 25 percent z výnosu pôdy. Navyše každý Žid musel platiť daň z hlavy. Práve na túto daň sa pýtali farizeji Ježiša. Ježiš zhrnul správny postoj k plateniu daní týmto výrokom: „Splácajte teda cisárove veci cisárovi, ale Božie veci Bohu.“ (Mat. 22:15–22)

Okrem toho boli vymedzené colné územia, takže pri dovoze a vývoze tovaru sa muselo platiť clo. Táto daň sa vyberala v prístavoch, na mostoch, na križovatkách ciest alebo pri vstupe do mesta či na trhovisko.

Daňové zaťaženie ľudí, ktorí žili pod rímskou nadvládou, bolo mimoriadne vysoké. Rímsky historik Tacitus napísal, že v čase, keď bol na zemi Ježiš a vládol cisár Tibérius, „Sýria a Judea, vyčerpané bremenom, ktoré museli niesť, žiadali o zníženie daní“.

Toto bremeno sa ľuďom nieslo ešte ťažšie preto, lebo vyberači daní od nich často žiadali viac, než bolo stanovené. Právo vyberať dane sa dražilo a dostal ho dražiteľ s najvyššou ponukou. Ten potom zamestnal ďalších, ktorí vykonávali samotné vyberanie daní od ľudí. Zisk z toho mali vyberači daní aj držiteľ tohto práva, ktorý ich zamestnával. Zdá sa, že jedným takým človekom, ktorý zamestnával vyberačov daní, bol Zachej. (Luk. 19:1, 2) Je teda pochopiteľné, že ľudia mali odpor k plateniu daní a vyberačmi daní pohŕdali.