1., 2. a) S akými ťažkosťami sa stretávajú niektorí naši bratia a sestry? b) Aké otázky vznikajú?

„NAŠA rodina bola práve na zjazde, keď sa v Burundi začala občianska vojna,“ rozpráva brat menom Lije. „Videli sme, ako ľudia utekajú a strieľajú. Len s tým málom, čo sme mali pri sebe, sme sa s rodičmi a desiatimi súrodencami dali na útek, aby sme si zachránili život. Niektorí z našej rodiny sa nakoniec dostali do utečeneckého tábora v Malawi, ktorý bol od nášho domova vzdialený vyše 1 600 kilometrov. Ostatní sa rozutekali na všetky strany.“

² Dnes je na celom svete vyše 65 miliónov utečencov, ktorí opustili svoje domovy, pretože v ich krajine im hrozilo prenasledovanie alebo tam zúrila vojna. Nikdy v minulosti ich nebolo viac. * Sú medzi nimi aj tisíce Jehovových svedkov. Mnohí z nich stratili svojich najbližších a prišli takmer o celý majetok. S akými ďalšími ťažkosťami sa stretávajú? Ako im  môžeme pomáhať, aby slúžili Jehovovi s radosťou? (Žalm 100:2) A ako môžeme zvestovať dobré posolstvo utečencom, ktorí ešte nepoznajú Jehovu?

3. Ako sa Ježiš a mnohí jeho učeníci stali utečencami?

³ Jozef s Máriou a malým Ježišom sa tiež stali utečencami. Keď Jehovov anjel varoval Jozefa, že kráľ Herodes chce zabiť Ježiša, utiekli do Egypta a zostali tam, kým Herodes nezomrel. (Mat. 2:13, 14, 19–21) O niekoľko desaťročí sa aj Ježišovi raní učeníci museli „rozptýliť po území Judey a Samárie“, pretože boli prenasledovaní. (Sk. 8:1) Ježiš predpovedal, že mnohí z jeho nasledovníkov budú musieť opustiť svoj domov. Povedal: „Ak vás budú prenasledovať v jednom meste, utečte do iného.“ (Mat. 10:23) Opustiť svoj domov nie je nikdy ľahké.

4., 5. Aké nebezpečenstvá hrozia utečencom a) na úteku? b) v utečeneckom tábore?

⁴ Utečencom hrozí nebezpečenstvo na ceste i v utečeneckom tábore. Lijeho mladší brat Gad spomína: „Išli sme peši celé týždne a míňali sme stovky mŕtvol. Mal som vtedy iba 12 rokov. Nohy mi tak opuchli, že som svojej rodine povedal, aby pokračovali v ceste bezo mňa. Otec ma nechcel nechať napospas vzbúrencom, a tak ma niesol. Prežívali sme zo dňa na deň a s dôverou sme sa modlili k Jehovovi. Niekedy sme jedli iba mangá, čo rástli popri ceste.“ (Fil. 4:12, 13)

⁵ Takmer celá Lijeho rodina strávila roky v utečeneckých táboroch OSN. Ani tam však neboli v bezpečí. Lije, ktorý dnes slúži ako krajský dozorca, hovorí: „Väčšina ľudí nemala prácu. A tak len ohovárali druhých, pili, hrali hazardné hry, kradli a žili nemravne.“ Naši bratia sa chceli pred týmto zlým vplyvom chrániť, a preto sa naplno zapájali do zborových aktivít. (Hebr. 6:11, 12; 10:24, 25) Vďaka tomu, že múdro využívali čas, si zachovali duchovnosť. Mnohí dokonca začali s priekopníckou službou. Snažili sa pozerať na veci pozitívne, a tak si pripomínali, že podobne ako sa skončilo putovanie Izraelitov po pustatine, aj ich pobyt v tábore sa raz skončí. (2. Kor. 4:18)

6., 7. K čomu nás podnecuje láska k Jehovovi, keď naši bratia potrebujú pomoc? Uveď príklad.

⁶ Láska k Bohu nás podnecuje, aby sme sa navzájom milovali, najmä keď sú druhí v zúfalej situácii. (Prečítajte 1. Jána 3:17, 18.) Keď v prvom storočí nastal v Judei hlad, zbory zorganizovali pomoc pre spoluveriacich. (Sk. 11:28, 29) Apoštoli Pavol a Peter tiež povzbudzovali kresťanov, aby si prejavovali pohostinnosť. (Rim. 12:13; 1. Petra 4:9) Ak majú byť kresťania pohostinní k bratom, ktorí ich prídu navštíviť, o čo viac by mali byť pohostinní k spoluveriacim, ktorí sú v ohrození života alebo sú prenasledovaní pre svoju vieru. (Prečítajte Príslovia 3:27.) *

⁷ Nedávno museli tisíce Jehovových svedkov — muži, ženy a deti — opustiť domov pre vojnu a prenasledovanie na východe Ukrajiny. Žiaľ, niektorí boli zabití. Väčšinu bratov a sestier však vzali k sebe spolukresťania z iných oblastí Ukrajiny. Mnohých prichýlili bratia z Ruska. Svedkovia, ktorí utiekli, zostali v oboch krajinách politicky neutrálni, lebo nie sú „časťou sveta“. Naďalej horlivo „oznamujú dobré posolstvo“. (Ján 15:19; Sk. 8:4)

8., 9. a) S akými problémami sa často stretávajú utečenci v novej krajine? b) Prečo by sme im mali trpezlivo pomáhať?

⁸ Niektorí utečenci zostanú vo svojej krajine, ale mnohí sú nútení odísť do úplne neznámeho prostredia v zahraničí. Vláda im možno poskytne jedlo, oblečenie a bývanie, no aj tak zápasia s rôznymi problémami. Napríklad v novej krajine nie sú k dispozícii potraviny, na aké sú zvyknutí. Teraz sa možno prvýkrát stretávajú s chladným počasím a nevedia, ako sa majú primerane obliecť. A tí, ktorí pochádzajú z vidieka, sa môžu cítiť bezradní, pretože nevedia používať moderné domáce spotrebiče.

⁹ Niektoré vlády majú programy na pomoc utečencom, aby sa prispôsobili životu v novej krajine. Ale už po niekoľkých mesiacoch sa od nich očakáva, že sa o seba postarajú sami. To však môže byť veľmi náročné. Predstav si, že sa snažíš naučiť nový jazyk a dodržiavať nové zákony, napríklad o platení účtov, daniach, školskej dochádzke a výchove detí. Zároveň sa snažíš prispôsobiť odlišným zvykom, ako je napríklad dochvíľnosť. Zvládnuť to všetko za pomerne krátky čas vôbec nie je ľahké. Môžeš trpezlivo a s úctou pomáhať bratom a sestrám, ktorí sú v podobnej situácii? (Fil. 2:3, 4)

10. Čo môžeme robiť, aby si prisťahovalci posilnili vieru? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁰ Utečencom, ktorí sú našimi bratmi, úrady niekedy sťažujú kontakt so zborom. Niektoré agentúry sa im vyhrážajú, že ak odmietnu prácu, ktorá im bráni pravidelne navštevovať zhromaždenia, prestanú im pomáhať alebo im odoprú azyl. Niektorí bratia dostali strach, cítili sa bezmocní a podľahli tomuto tlaku. Preto je nevyhnutné, aby sme sa s našimi bratmi, ktorí sa presťahovali, skontaktovali čo najskôr. Potrebujú vidieť, že sa o nich zaujímame. Keď im prejavíme pochopenie a prakticky im pomôžeme, posilní to ich vieru. (Prísl. 12:25; 17:17)

11. a) Čo utečenci zozačiatku potrebujú? b) Ako môžu utečenci prejaviť vďačnosť?

¹¹ Zozačiatku môže byť nevyhnutné, aby sme bratom poskytli jedlo, oblečenie a ďalšie základné veci. * Aj malý prejav pozornosti, napríklad malý darček ako kravata, pre nich veľa znamená. Na druhej strane utečenci by nemali od iných niečo vyžadovať, ale mali by prejavovať vďačnosť za všetko, čo pre nich robia. Svojim hostiteľom tak umožňujú zažívať radosť z dávania. Je však dôležité, aby sa snažili postupne osamostatniť. To im pomôže zachovať si sebaúctu i dobré vzťahy s bratmi. (2. Tes. 3:7–10) Potrebujú však, aby sme im naďalej pomáhali.

12., 13. Ako môžeme utečencom prakticky pomáhať? Uveď príklad.

¹² Ak chceme pomáhať utečencom, nemusíme byť bohatí. Potrebujú predovšetkým náš čas a záujem. Môžeme im ukázať, ako používať verejnú dopravu alebo kde nakupovať zdravé a lacné potraviny. Okrem toho im môžeme poradiť, ako si zadovážiť náradie alebo iné potrebné veci, napríklad šijací stroj či kosačku, aby mohli začať pracovať. A čo je ešte dôležitejšie, môžeme im pomôcť naplno sa zapojiť do zborových aktivít. Pokiaľ je to možné, ponúkni im odvoz na  zhromaždenia. Vysvetli im tiež, ako sa rozprávať o dobrom posolstve s ľuďmi v obvode, a choď s nimi do služby.

¹³ Keď do jedného zboru prišli štyria mladí utečenci, niekoľkí starší ich naučili, ako šoférovať, písať na počítači, zostaviť si životopis a dobre si organizovať čas, aby mohli naplno slúžiť Jehovovi. (Gal. 6:10) Čoskoro sa všetci stali priekopníkmi. Vďaka tomu, že im bratia pomohli a že aj oni sami sa usilovali o duchovné ciele, robili pekné pokroky a nenechali sa pohltiť Satanovým svetom.

14. Akému pokušeniu musia odolávať utečenci? Uveď príklad.

¹⁴ Rovnako ako všetci kresťania, aj utečenci musia odolávať pokušeniu a tlaku, aby uprednostnili hmotné veci pred vzťahom k Jehovovi. * Lije, ktorého sme citovali v úvode, spolu so svojimi súrodencami spomína na to, čo ich otec naučil o viere, keď boli na úteku. Hovorí: „Postupne vyhodil tých pár vecí, čo sme mali so sebou. Nakoniec zodvihol prázdnu tašku a s úsmevom povedal: ‚Vidíte? Ani jedna z tých vecí, ktoré sme zahodili, nebola nevyhnutná.‘“ (Prečítajte 1. Timotejovi 6:8.)

15., 16. Ako môžeme utečencom pomáhať a) po duchovnej stránke? b) po citovej stránke?

¹⁵ Okrem jedla a oblečenia utečenci potrebujú hlavne duchovnú a citovú podporu. (Mat. 4:4) Starší môžu zariadiť, aby mali k dispozícii publikácie vo svojej materčine a zoznámili sa s bratmi a sestrami, ktorí hovoria ich jazykom. Mnohí utečenci museli opustiť príbuzných, komunitu a zbor, čo je pre nich veľmi stresujúce. Preto potrebujú cítiť, že ich milujeme a že s nimi súcitíme. Tak pocítia Jehovovu lásku. Inak by mohli hľadať pomoc u príbuzných alebo u ľudí z rovnakej krajiny a kultúry, ktorí neslúžia Jehovovi. (1. Kor. 15:33) Keď sa snažíme, aby sa cítili v novom zbore ako doma, spolupracujeme s Jehovom, ktorý „stráži cudzích usadlíkov“. (Žalm 146:9) A to je pre nás veľká česť.

¹⁶ Podobne ako to bolo v prípade malého Ježiša a jeho rodiny, ani dnes sa  niektorí utečenci nemôžu vrátiť domov, kým sú pri moci ľudia, ktorí ich tyranizovali. Lije tiež hovorí, že „mnohí rodičia, ktorí videli, ako členov ich rodiny niekto znásilnil alebo zabil, si nevedia predstaviť, že by sa so svojimi deťmi vrátili tam, kde sa odohrali tieto tragédie“. Keď chcú bratia pomôcť utečencom, ktorí prežili takéto traumy, musia „mať súcit, prejavovať bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle“. (1. Petra 3:8) Niektorí utečenci, ktorí zažili prenasledovanie, sa uzavreli do seba a možno sa hanbia hovoriť o svojom trápení, najmä pred svojimi deťmi. Preto si polož otázku: Ako by som chcel, aby sa ku mne druhí správali, keby som niečo také zažil ja? (Mat. 7:12)

17. Ako môžeme svojou zvestovateľskou činnosťou pomôcť prisťahovalcom?

¹⁷ Veľa utečencov pochádza z krajín, kde je naše dielo obmedzené. Vďaka horlivým svedkom tak môžu tisíce prisťahovalcov po prvýkrát počuť „slovo o kráľovstve“. (Mat. 13:19, 23) Mnohí, ktorí sú v ťažkej životnej situácii, nájdu na našich zhromaždeniach útechu a povzbudenie. Tam si môžu uvedomiť, aké pravdivé sú slová: „Boh je skutočne medzi vami.“ (Mat. 11:28–30; 1. Kor. 14:25)

18., 19. Na čo je múdre pamätať, keď zvestujeme utečencom?

¹⁸ Keď zvestujeme utečencom, musíme byť obozretní a rozumní. (Mat. 10:16; Prísl. 22:3) Trpezlivo počúvaj, keď ti hovoria o svojich starostiach, ale nehovor s nimi o politike. Riaď sa pokynmi pobočky a miestnych úradov. Nikdy neriskuj ani nevystavuj nebezpečenstvu druhých. Zisti si niečo o náboženstve a kultúre utečencov a rešpektuj ich názory a pocity. Ľudia z niektorých krajín majú napríklad vyhranený názor na to, ako by sa ženy mali obliekať. Sestry by sa preto mali obliekať tak, aby v službe nikoho zbytočne nepohoršovali.

¹⁹ Chceme byť ako milosrdný Samaritán z Ježišovho podobenstva a pomáhať všetkým, ktorí trpia, či už sú Jehovovými svedkami, alebo nie. (Luk. 10:33–37) Najlepší spôsob, ako to robiť, je zvestovať im dobré posolstvo. Jeden starší, ktorý už pomohol viacerým utečencom, povedal: „Je dôležité, aby sme hneď na začiatku povedali, že sme Jehovovi svedkovia a že naším hlavným poslaním je pomáhať im duchovne, nie hmotne. Inak by sa s nami niektorí mohli stretávať len pre osobné výhody.“

20., 21. a) Aké výsledky to prináša, keď utečencom prejavujeme kresťanskú lásku? b) O čom budeme uvažovať v nasledujúcom článku?

²⁰ Keď „cudzím usadlíkom“ prejavujeme kresťanskú lásku, prináša to dobré výsledky. Napríklad rodina istej sestry musela utiecť z Eritrey, pretože tam zažívali prenasledovanie. Po osemdňovej vyčerpávajúcej ceste cez púšť jej štyri deti konečne dorazili do Sudánu. Sestra povedala: „Bratia sa k nim správali ako k vlastnej rodine. Poskytli im jedlo, oblečenie, strechu nad hlavou a peniaze na dopravu. Kto iný by si vzal k sebe domov cudzincov len preto, lebo uctievajú rovnakého Boha? Iba Jehovovi svedkovia!“ (Prečítajte Jána 13:35.)

²¹ Ako môžeme pomáhať deťom, ktoré prichádzajú do našej krajiny so svojimi rodičmi a ďalšími utečencami? A čo môžeme urobiť pre to, aby radostne slúžili Jehovovi? O tom budeme uvažovať v nasledujúcom článku.