1., 2. a) Vďaka čomu mladí kresťania víťazia v boji so zlými duchovnými silami? (Pozri obrázok v úvode článku.) b) O čom budeme uvažovať?

APOŠTOL Pavol prirovnal náš kresťanský život k životu vojakov, ktorí vedú boj zblízka. Boj, ktorý vedieme, je, samozrejme, duchovný, nie fyzický. Naši nepriatelia sú však skutoční. Satan a démoni sú obratní bojovníci s dlhoročnými skúsenosťami. Na prvý pohľad sa naše šance na víťazstvo môžu zdať mizivé. A zraniteľní sú najmä mladí kresťania. Ako môžu vôbec dúfať, že porazia zlé nadľudské sily? Skutočnosť je taká, že mladí môžu zvíťaziť a aj víťazia! Ako je to možné? Tak, že „získavajú moc v Pánovi“. A nielen to. Okrem sily od Boha majú aj oblečenie vhodné do boja. Ako vycvičení vojaci „si obliekajú úplnú výzbroj od Boha“. (Prečítajte Efezanom 6:10–12.)

² Pavol mal vo svojom znázornení zrejme na mysli výzbroj rímskych legionárov. (Sk. 28:16) Zamyslime sa teraz, prečo je toto znázornenie vhodné. Zároveň si všimnime, ako sa  niektorí mladí vyjadrujú o ťažkostiach i výhodách spojených s nosením každej časti duchovnej výzbroje.

3., 4. Ako sa biblické pravdy podobajú opasku rímskych vojakov?

³ Prečítajte Efezanom 6:14. Rímsky vojenský opasok bol pokrytý plieškami, ktoré chránili vojakov driek. Opasok mu pomáhal uniesť váhu hornej časti brnenia. Na niektorých opaskoch boli aj silné oká, ktoré slúžili na nosenie meča a dýky. Keď mal vojak opasok pevne zapnutý, mohol sa odvážne postaviť do boja.

⁴ Podobne je to aj s pravdami, ktoré sa učíme z Božieho Slova. Chránia nás pred duchovnou ujmou, ktorú spôsobujú falošné náuky. (Ján 8:31, 32; 1. Jána 4:1) A čím viac milujeme Božie pravdy, tým ľahšie sa nám nosí „pancier spravodlivosti“, teda ľahšie sa nám žije podľa Božích spravodlivých noriem. (Žalm 111:7, 8; 1. Jána 5:3) Okrem toho keď jasne rozumieme pravdám z Božieho Slova, dokážeme neochvejne obhajovať svoj postoj aj pred odporcami. (1. Petra 3:15)

5. Prečo by sme mali hovoriť pravdu?

⁵ Keď sme, obrazne povedané, pevne opásaní biblickou pravdou, snažíme sa podľa nej žiť a vždy hovoriť pravdu. Prečo sa chceme vyhýbať klamaniu? Lebo lož je jednou z najsilnejších Satanových zbraní. Škodí tomu, kto ju vyslovuje, aj tomu, kto jej verí. (Ján 8:44) A tak do tej miery, do akej je to pre nás nedokonalých ľudí možné, sa vyhýbame klamaniu. (Ef. 4:25) No občas to nie je jednoduché. Osemnásťročná Abigail hovorí: „Niekedy je ťažké hovoriť pravdu, a to hlavne vtedy, keby som vďaka klamstvu mohla vykĺznuť z ťažkej situácie.“ Prečo sa teda snaží vždy hovoriť pravdu? Pokračuje: „Keď hovorím pravdu, mám pred Jehovom čisté svedomie. A rodičia aj priatelia vedia, že mi môžu veriť.“ Dvadsaťtriročná Victoria hovorí: „Keď mladý človek hovorí pravdu a stojí si za svojím presvedčením, iní mu môžu robiť zle. No vždy má z toho aj veľký úžitok: získava sebadôveru, má lepší vzťah k Jehovovi a jeho blízki si ho vážia.“ Určite stojí za to byť v každej situácii „prepásaný pravdou“.

6., 7. Prečo je spravodlivosť ako pancier?

⁶ Jeden typ panciera, ktorý nosili rímski vojaci v prvom storočí, sa skladal z vodorovných železných pásov, ktoré sa prekrývali. Tieto pásy boli vytvarované tak, aby obopínali hrudník, a boli pripevnené ku koženým remeňom pomocou kovových háčikov a praciek. Vojakove plecia pokrývali ďalšie pásy železa pripevnené ku koženým remeňom. Tento druh brnenia do určitej miery obmedzoval vojakove pohyby a vyžadoval si pravidelnú kontrolu, či sú železné pásy pripevnené na svojom mieste. No zároveň chránil vojaka, aby k jeho srdcu či k ďalším životne dôležitým orgánom neprenikla čepeľ meča ani hrot šípu.

⁷ To vhodne symbolizuje, ako môžu Jehovove spravodlivé normy chrániť naše obrazné srdce. (Prísl. 4:23) Tak ako vojak by železný pancier nevymenil za pancier z menej kvalitného materiálu, ani my by sme nikdy nechceli zameniť Jehovove normy za svoje vlastné. Náš úsudok je až príliš často chybný  na to, aby nám poskytoval potrebnú ochranu. (Prísl. 3:5, 6) Naopak, pravidelne kontrolujeme, či sú „železné pásy“, ktoré nám dal Jehova, pevne pripevnené na našom srdci.

8. Prečo sa oplatí držať Jehovových noriem?

⁸ Máš niekedy pocit, že ťa Jehovove spravodlivé normy zaťažujú alebo obmedzujú tvoju slobodu? Daniel, ktorý má 21 rokov, hovorí: „Učitelia a spolužiaci si zo mňa uťahovali, lebo žijem podľa biblických noriem. Na chvíľu som stratil sebadôveru a cítil som sa nanič.“ Ako sa z toho dostal? „Nakoniec som pochopil, aké dobré je žiť podľa Jehovových noriem. Niektorí moji ‚kamaráti‘ začali brať drogy. Iní nedokončili školu. Bolo smutné pozerať sa, ako sa ich život zmenil. Jehova nás naozaj chráni.“ Pätnásťročná Madison hovorí: „Keď chcem dodržiavať Jehovove normy a nerobiť to, čo moji rovesníci považujú za skvelé a zábavné, je to pre mňa boj.“ Čo jej pomáha nevzdať sa? „Pripomínam si, že nosím Jehovovo meno a že to všetko sú Satanove útoky. Vždy, keď nejaký boj vyhrám, cítim sa sama pred sebou lepšie.“

9. – 11. a) Akú obraznú obuv majú kresťania? b) Čo nám pomôže, aby sme cítili väčšiu istotu, keď oznamujeme dobré posolstvo?

⁹ Prečítajte Efezanom 6:15. Rímsky vojak, ktorý nebol obutý, nebol pripravený na vojenský pochod. Jeho obuv podobnú sandálom tvorili tri kožené časti, ktoré boli spojené tak, aby poskytovali nohe dobrú oporu. Táto obuv bola odolná i pohodlná.

¹⁰ Kým v skutočnej obuvi pochodovali rímski vojaci do vojny, obrazná obuv pomáha kresťanom oznamovať posolstvo pokoja. (Iz. 52:7; Rim. 10:15) No hovoriť o pravde, keď vznikne príležitosť, si vyžaduje odvahu. „Bál som sa vydávať svedectvo spolužiakom,“ hovorí 20-ročný Bo. „Myslím, že som sa hanbil. Keď si na to dnes spomeniem, nechápem, prečo som sa tak cítil. Teraz s radosťou zvestujem ľuďom vo svojom okolí.“

¹¹ Mnohí mladí zistili, že keď sú dobre pripravení oznamovať dobré posolstvo, cítia pri tom väčšiu istotu. Ako sa môžeš pripraviť? „V školskej taške nosím literatúru,“ hovorí 16-ročná Julia, „a počúvam spolužiakov, keď vyjadrujú svoje názory. Potom viem, ako im pomôcť. Keď som pripravená, môžem sa s nimi porozprávať o tom, čo ich konkrétne zaujíma.“ Dvadsaťtriročná Makenzie hovorí: „Ak je mladý človek láskavý a je dobrým poslucháčom, zistí, čo riešia jeho rovesníci. Snažím sa poctivo čítať všetok materiál určený mladým ľuďom. Tak ich môžem upozorniť na niečo v Biblii alebo na stránke jw.org, čo im pomôže.“ Ako vidno z týchto vyjadrení, čím lepšie budeš pripravený na zvestovanie, tým lepšie ti bude obrazná obuv sedieť na nohách.

12., 13. Čo patrí medzi Satanove „ohnivé strely“?

¹² Prečítajte Efezanom 6:16. „Veľký štít“, ktorý nosil rímsky legionár, mal obdĺžnikový tvar a zakrýval ho od pliec po kolená. Chránil ho pred údermi zbraní a letiacimi šípmi.

¹³ Medzi „ohnivé strely“, ktoré môže Satan Diabol na teba vystreliť, patria lži  o Jehovovi — o tom, že sa o teba nezaujíma a že nie si hoden jeho lásky. Devätnásťročná Ida bojuje s pocitmi bezcennosti. Hovorí: „Často mám pocit, že Jehova je odo mňa veľmi ďaleko a že nechce byť mojím priateľom.“ Ako tento útok prekonáva? „Zhromaždenia sú pre moju vieru veľkou vzpruhou. Kedysi som tam len tak sedávala a nikdy som sa nehlásila, lebo som si myslela, že aj tak by nikoho nezaujímalo, čo hovorím. Teraz sa však pripravujem a snažím sa podať dva alebo tri komentáre. Je to ťažké, ale keď sa mi to podarí, cítim sa oveľa lepšie. A veľmi ma povzbudzujú bratia a sestry. Vždy odtiaľ odchádzam s vedomím, že Jehova ma miluje.“

14. Akú pravdu zdôrazňuje Idina skúsenosť?

¹⁴ Idina skúsenosť zdôrazňuje jednu dôležitú pravdu: Štít vojaka má pevne dané rozmery, ale náš štít viery sa môže zväčšovať alebo zmenšovať. Rozhodujeme o tom len my sami. (Mat. 14:31; 2. Tes. 1:3) Preto je veľmi dôležité budovať svoju vieru.

15., 16. V akom zmysle je nádej ako prilba?

¹⁵ Prečítajte Efezanom 6:17. Prilby rímskych pešiakov boli vyrobené tak, aby odrazili údery namierené na hlavu, krk a tvár. Niektoré prilby mali držiak, aby ju vojak mohol nosiť v ruke.

¹⁶ Tak ako prilba chráni mozog vojaka, „nádej na záchranu“ ochraňuje našu  myseľ, čiže našu schopnosť premýšľať. (1. Tes. 5:8; Prísl. 3:21) Nádej nám pomáha stále sa zameriavať na Božie sľuby a vidieť problémy zo správnej perspektívy. (Žalm 27:1, 14; Sk. 24:15) Ale ak chceme, aby naša „prilba“ spĺňala svoj účel, musíme ju nosiť na hlave, nie v ruke.

17., 18. a) Ako by nás Satan mohol naviesť na to, že by sme si zložili prilbu z hlavy? b) Ako môžeme dať najavo, že nás Satan neoklamal?

¹⁷ Ako by nás Satan mohol priviesť k tomu, že by sme si prilbu zložili z hlavy? Zamyslime sa, čo urobil v prípade Ježiša. Satan určite vedel, že Ježiš má nádej, že nakoniec bude vládcom celého ľudstva. No Ježiš musel čakať na Jehovov ustanovený čas. A ešte predtým mal trpieť a zomrieť. Tak Satan ponúkol Ježišovi možnosť naplniť túto nádej skôr. Navrhol mu, že ak sa mu raz pokloní, môže mať všetko a hneď. (Luk. 4:5–7) Podobne je to aj dnes. Satan vie, že Jehova nám ponúka hmotný blahobyt v novom svete. Ale dovtedy musíme čakať a aj pretrpieť nejaké ťažkosti. A tak nám Satan ponúka lákavé možnosti, ako sa tešiť z takého života už teraz. Chce, aby sme sa usilovali hlavne o hmotné veci a snažili sa získať všetko a hneď. Nabáda nás, aby sme Kráľovstvo odsunuli na druhé miesto. (Mat. 6:31–33)

¹⁸ Tak ako mnohí mladí kresťania, ani 20-ročná Kiana sa nedala oklamať. „Viem, že jedinou nádejou na vyriešenie všetkých problémov je Božie Kráľovstvo,“ hovorí. Ako táto istá nádej ovplyvňuje jej myslenie a konanie? „Nádej na raj mi pomáha pozerať sa na svetské ciele zo správnej perspektívy. Nesnažím sa vyťažiť čo najviac zo svojho talentu ani stúpať po kariérnom rebríčku. Radšej investujem čas a energiu do duchovných cieľov.“

19., 20. Ako sa môžeme zlepšiť v používaní Božieho Slova?

¹⁹ Meč, ktorý používali rímski pešiaci v čase, keď Pavol napísal svoj list, bol asi 50 centimetrov dlhý a bol určený na boj zblízka. Rímski vojaci boli v boji úspešní aj preto, lebo každý deň so zbraňami trénovali.

²⁰ Pavol pripodobňuje Božie Slovo k meču od Jehovu. No musíme sa učiť obratne ho používať, keď obhajujeme svoju vieru alebo keď potrebujeme napraviť svoje zmýšľanie. (2. Kor. 10:4, 5; 2. Tim. 2:15) Ako sa v tom môžeš zlepšiť? Dvadsaťjedenročný Sebastian hovorí: „Keď si čítam Bibliu, z každej kapitoly si vypíšem jeden verš. Vytváram si zbierku obľúbených veršov. Vďaka tomu mám pocit, že moje myslenie je viac v súlade s Jehovovým myslením.“ Daniel, ktorého sme už spomenuli, hovorí: „Pri čítaní Biblie si vyberám verše, ktoré by mohli pomôcť ľuďom v službe. Zistil som, že ľudia dobre reagujú, keď vidia, že som nadšený Bibliou a naozaj sa im snažím pomôcť.“

21. Prečo nemusíme mať zo Satana a démonov strach?

²¹ Ako vidíme z vyjadrení mladých ľudí v tomto článku, nemusíme sa Satana ani démonov báť. Sú hroziví, ale nie neporaziteľní. A sú smrteľní. Už onedlho počas Kristovej tisícročnej vlády budú uväznení v stave úplnej nečinnosti a potom budú zničení. (Zjav. 20:1–3, 7–10) Poznáme svojho nepriateľa, jeho taktiku a jeho ciele. S Jehovovou pomocou môžeme obstáť!