1., 2. Aký je jeden z dôvodov, prečo by sme sa mali zaujímať o knihu Zjavenie?

 BOL si niekedy na návšteve u svojho priateľa a pozeral si si jeho album? Na väčšine fotiek boli ľudia, ktorých nepoznáš. Ale zrazu ťa jedna upútala. Prečo? Lebo si bol na nej aj ty. Snažil si sa spomenúť, kde a kedy bola urobená a kto všetko je tam spolu s tebou. Pri tejto fotke si sa pristavil oveľa dlhšie ako pri tých ostatných.

² Knihu Zjavenie môžeme prirovnať k takejto fotke, a to najmenej z dvoch dôvodov. Prvý je ten, že táto biblická kniha bola napísaná pre nás, lebo hneď v prvom verši čítame: „Toto je zjavenie, ktoré dal Boh Ježišovi Kristovi, aby ukázal svojim otrokom, čo sa má zakrátko stať.“ (Zjav. 1:1) Teda táto kniha nie je napísaná pre ľudí vo všeobecnosti, ale pre nás, ktorí slúžime Bohu. Preto by nás nemalo prekvapovať, že sa podieľame na spĺňaní proroctiev, ktoré sú zapísané v tejto fascinujúcej knihe. Je to podobné, akoby sme sa videli na „tej fotke“.

3., 4. Kedy sa majú spĺňať proroctvá z knihy Zjavenie a k čomu by nás to malo podnecovať?

³ Druhý dôvod, prečo by sme sa mali zaujímať o knihu Zjavenie, súvisí s časom, kedy sa majú spĺňať jej proroctvá. Zostarnutý apoštol Ján o tom čase povedal: „Pod vplyvom ducha som sa dostal do Pánovho  dňa.“ (Zjav. 1:10) Keď asi v roku 96 n. l. Ján napísal tieto slová, bol „Pánov deň“ ešte ďaleko. (Mat. 25:14, 19; Luk. 19:12) Ale z biblických proroctiev vieme, že tento deň sa začal v roku 1914, keď sa Ježiš stal Kráľom v nebesiach. Od toho roku sa začali spĺňať proroctvá z knihy Zjavenie, ktoré sa týkajú aj Božieho ľudu. Je teda jasné, že „Pánov deň“ je čas, v ktorom práve žijeme.

⁴ Keďže žijeme v takom výnimočnom období, mali by sme venovať mimoriadnu pozornosť tomu, čo sa píše v Zjavení 1:3: „Šťastný je ten, kto nahlas číta slová tohto proroctva, a šťastní sú tí, ktorí počujú a dodržiavajú, čo je v ňom napísané, lebo určený čas je blízko.“ Teda musíme „nahlas čítať slová tohto proroctva“ a „dodržiavať, čo je v ňom napísané“. Čo patrí k týmto slovám?

5. Ako z knihy Zjavenie vyplýva, že je dôležité uctievať Jehovu tak, ako si to praje?

⁵ Z prvých kapitol knihy Zjavenie sa dozvedáme, že Ježiš veľmi dobre vie, čo sa deje v zboroch Božieho ľudu. (Zjav. 1:12–16, 20; 2:1) Vidíme to z posolstiev, ktoré poslal siedmim zborom v Malej Ázii. Kresťanom v prvom storočí v nich dal konkrétne rady, čo majú robiť, aby Jehova ich uctievanie prijímal. Ale to, čo vtedy Ježiš povedal, platí aj pre Boží ľud dnes. Z toho vyplýva, že náš Vodca, Ježiš Kristus, dobre pozná náš duchovný stav. Vedie nás a chráni, nič neunikne jeho pozornosti. Vie, čo máme robiť, aby sme sa páčili Jehovovi. Aké pokyny nám dal?

6. a) Aký zásadný problém mali kresťania v Efeze podľa Zjavenia 2:3, 4? b) Čo sa z toho učíme?

⁶ Prečítajte Zjavenie 2:3, 4. Nesmieme stratiť lásku k Jehovovi, ktorú sme mali na začiatku. Z posolstva, ktoré Ježiš adresoval kresťanom v Efeze, vyplýva, že prejavovali vytrvalosť a slúžili Jehovovi napriek rôznym ťažkostiam. Ale stratili lásku, ktorú mali na začiatku. Museli ju oživiť – inak ich uctievanie nebude pre Jehovu prijateľné. Rovnako to platí aj dnes. Nestačí len vytrvávať v službe Jehovovi. Musíme mať pri tom správne pohnútky. Jehovovi záleží nielen na tom, čo robíme, ale aj na tom, prečo to robíme. Očakáva, že ho budeme uctievať preto, že ho milujeme a sme mu vďační. (Prísl. 16:2; Mar. 12:29, 30)

7. a) Aký problém mali kresťania v Sardách podľa Zjavenia 3:1–3? b) Čo musíme robiť?

⁷ Prečítajte Zjavenie 3:1–3. Musíme zostať bdelí. Kresťania v Sardách mali iný problém ako Efezania. Hoci v minulosti toho urobili pre Jehovu veľa, teraz v službe poľavili. Preto im Ježiš povedal, aby boli bdelí. Aké varovanie z toho vyplýva pre nás? Je pravda, že Jehova nezabudne na našu prácu. (Hebr. 6:10) Ale nesmieme sa spoliehať iba na to, čo sme preňho urobili v minulosti. Aj keď mu už možno nemôžeme slúžiť toľko čo kedysi, stále musíme mať „mnoho práce v Pánovom diele“ a zostať bdelí až do konca. (1. Kor. 15:58; Mat. 24:13; Mar. 13:33)

8. Aké poučenie si môžeme zobrať z toho, čo povedal Ježiš kresťanom v Laodicei, ako sa o tom píše v Zjavení 3:15–17?

 ⁸ Prečítajte Zjavenie 3:15–17. Musíme byť horliví a slúžiť Jehovovi celým srdcom. Zboru v Laodicei Ježiš poukázal na iný problém. Tento zbor bol „vlažný“ v službe Jehovovi. Stratil horlivosť, a preto o ňom Ježiš povedal, že je „biedny [a] poľutovaniahodný“. Musel obnoviť svoju horlivosť pre Jehovu a čisté uctievanie. (Zjav. 3:19) Aké poučenie si z toho môžeme zobrať? Ak už nie sme takí horliví ako kedysi, musíme pracovať na tom, aby sme si viac cenili duchovné bohatstvo, ktoré máme. (Zjav. 3:18) Nesmieme dovoliť, aby sa úsilie o pohodlný život stalo prvoradou vecou v našom živote, takže duchovné činnosti by sa dostali do úzadia.

9. Na čo si musíme dávať pozor, ako to vyplýva z Ježišových slov kresťanom v Pergame a Tyatíre?

⁹ Musíme odmietať učenie odpadlíkov. Ježiš pokarhal niektorých kresťanov v zbore v Pergame za to, že narúšali jednotu zboru. (Zjav. 2:14–16) Kresťanov v Tyatíre pochválil, že odmietajú „hlboké Satanove veci“, a povzbudil ich, aby sa držali pravdy. (Zjav. 2:24–26) Duchovne slabým kresťanom, ktorí sa dali zviesť učením odpadlíkov, povedal, aby robili pokánie. Ako je to dnes? Aj my musíme odmietať každé učenie, ktoré je v rozpore s tým, čo nás učí Jehova. O odpadlíkoch sa v Biblii píše, že „navonok budú pôsobiť ako zbožní, ale nebudú tak žiť“. (2. Tim. 3:5) Ak budeme dobrými študentmi Božieho Slova, bude pre nás ľahšie rozoznať ich učenie a odmietnuť ho. (2. Tim. 3:14–17; Júda 3, 4)

10. Čo ďalšie sa učíme z toho, čo povedal Ježiš zborom v Pergame a Tyatíre?

¹⁰ Nesmieme sa dopúšťať žiadnej formy nemravnosti ani ju tolerovať. Zbory v Pergame a Tyatíre mali aj ďalší problém. Niektorých kresťanov v týchto zboroch Ježiš pokarhal za to, že tolerujú nemravnosť. (Zjav. 2:14, 20) Aké poučenie si z toho môžeme vziať? Nikdy by sme si nemali myslieť, že keď slúžime Jehovovi už veľa rokov alebo  máme nejaké zodpovedné úlohy, môžeme sa dopúšťať nemravnosti a Jehova nám to bude tolerovať. (1. Sam. 15:22; 1. Petra 2:16) Jehova očakáva, že sa budeme držať jeho vysokých morálnych noriem, aj keď morálka tohto sveta upadá. (Ef. 6:11–13)

11. Čo sme sa doteraz naučili? (Pozri aj rámček „ Poučenie pre nás“.)

¹¹ Zhrňme si, čo sme sa doteraz naučili. Povedali sme si, že musíme dbať na to, aby sme uctievali Jehovu tak, ako si to praje. Ak robíme niečo, čo sa Jehovovi nepáči, musíme to hneď napraviť. (Zjav. 2:5, 16; 3:3, 16) Ale Ježiš vo svojich posolstvách zborom hovoril ešte o ďalších veciach. O akých?

12. Čo sa učíme z Ježišových posolstiev zborom v Smyrne a Filadelfii? (Zjavenie 2:10)

¹² Teraz sa zamerajme na Ježišove posolstvá zborom v Smyrne a Filadelfii. Ježiš povedal tamojším kresťanom, aby sa nebáli prenasledovania, lebo ak zostanú verní, budú odmenení. (Prečítajte Zjavenie 2:10; 3:10) Čo sa z toho učíme? Aj my musíme počítať s prenasledovaním a musíme byť pripravení ochotne ho znášať. (Mat. 24:9, 13; 2. Kor. 12:10) Prečo je dôležité na to myslieť?

13., 14. Ako sa udalosti opísané v Zjavení 12. kapitole dotkli Božieho ľudu?

¹³ Z knihy Zjavenie sa dozvedáme, že v „Pánovom dni“, čiže v našich dňoch, bude Boží ľud prenasledovaný. V 12. kapitole sa píše o tom, že hneď ako sa Ježiš stal Kráľom Božieho Kráľovstva, v nebi vypukla vojna. Michael – Ježiš Kristus v postavení Kráľa – a jeho anjeli bojovali so Satanom a démonmi. (Zjav. 12:7, 8) Títo Boží nepriatelia boli porazení a zvrhnutí na zem, čo ľuďom prinieslo veľké utrpenie. (Zjav. 12:9, 12) A ako sa to dotklo Božieho ľudu?

¹⁴ Zo Zjavenia sa ďalej dozvedáme, ako zareagoval Satan. Keďže už nemá prístup do neba, svoj hnev namieril na pomazaných kresťanov, ktorí tu na zemi zastupujú Božie Kráľovstvo a „vydávajú svedectvo o Ježišovi“. (Zjav. 12:17; 2. Kor. 5:20; Ef. 6:19, 20) Ako sa toto proroctvo spĺňa?

15. Koho predstavujú „dvaja svedkovia“ z 11. kapitoly Zjavenia a čo sa im stalo?

¹⁵ Satan vyvolal útok na pomazaných bratov, ktorí viedli Boží ľud vo zvestovaní o Božom Kráľovstve. Títo bratia  boli symbolickými „dvoma svedkami“, ktorí mali byť podľa proroctva zabití. * (Zjav. 11:3, 7–11) V roku 1918 boli ôsmi z týchto bratov krivo obvinení a odsúdení na dlhé roky väzenia. Z ľudského pohľadu sa zdalo, že ich činnosť je zastavená – akoby boli zabití.

16. Čo sa stalo v roku 1919 a čo Satan odvtedy robí?

¹⁶ Z proroctva, ktoré je zapísané v 11. kapitole knihy Zjavenie, sa ďalej dozvedáme, že títo „dvaja svedkovia“ mali byť po krátkom čase oživení. Toto proroctvo sa splnilo prekvapujúcim spôsobom ani nie rok po tom, ako boli bratia uväznení. V marci 1919 boli prepustení z väzenia a neskôr boli zbavení všetkých obvinení. Okamžite začali znovu organizovať zvestovateľskú činnosť. Ale Satan neprestal útočiť na Boží ľud. Chrlí naň „rieku“ v podobe prenasledovania. (Zjav. 12:15) A to si od každého z nás „vyžaduje vytrvalosť a vieru“. (Zjav. 13:10)

17. Akú nečakanú pomoc dostáva Boží ľud, aj keď je terčom Satanových útokov?

¹⁷ Z 12. kapitoly Zjavenia vyplýva, že Boží ľud mal dostať pomoc z nečakaného zdroja. „Rieku“ v podobe prenasledovania mala pohltiť „zem“. (Zjav. 12:16) Presne to sa aj stalo. Ako? Niekedy pomáhajú Božiemu ľudu stabilnejšie prvky Satanovho sveta, ako napríklad súdne systémy. Jehovovi svedkovia veľakrát vyhrali súdne prípady, a tak získali určitú slobodu. Ako ju využili? Čo najviac sa zapájali do práce, ktorú im Jehova zveril. (1. Kor. 16:9) Čo táto práca zahŕňa?

18. Čo je našou hlavnou prácou v týchto posledných dňoch?

¹⁸ Ježiš predpovedal, že skôr ako príde koniec, Boží ľud bude po celej zemi oznamovať „dobrú správu o [Božom] Kráľovstve“. (Mat. 24:14) Pri tejto činnosti nás podporujú anjeli, lebo v Zjavení 14:6 sa píše o anjelovi, ktorý má „večnú dobrú správu, aby ju oznamoval tým, ktorí bývajú na zemi, ľuďom  zo všetkých národov, kmeňov, jazykov a rás“.

19. Aké ďalšie posolstvo musia oznamovať tí, ktorí milujú Jehovu?

¹⁹ Našou úlohou nie je oznamovať len dobrú správu o Božom Kráľovstve. Podporujeme anjelov aj v činnosti, o ktorej sa píše v Zjavení 8. až 10. kapitole. Títo anjeli oznamujú jedno beda za druhým tým, ktorí odmietajú Božie Kráľovstvo. A preto oznamujeme Božie rozsudky nad rôznymi prvkami Satanovho zlého sveta. Tieto rozsudky sú opísané ako „krupobitie a oheň“. (Zjav. 8:7, 13) Ľudia sa musia dozvedieť, že koniec je blízko, aby mohli vo svojom živote urobiť veľké zmeny a prežiť deň Jehovovho hnevu. (Sof. 2:2, 3) Samozrejme, to, čo oznamujeme, sa väčšine ľudí nepáči. Preto potrebujeme odvahu. Vo veľkom súžení budeme oznamovať záverečné posolstvo súdu, ktoré bude ešte tvrdšie. (Zjav. 16:21)

20. Čo budeme rozoberať v nasledujúcich dvoch článkoch?

²⁰ Keďže sa podieľame na spĺňaní toho, čo sa píše v knihe Zjavenie, musíme sa riadiť „slovami tohto proroctva“. (Zjav. 1:3) Ale čo nám pomôže vytrvalo znášať prenasledovanie a ďalej odvážne oznamovať tieto posolstvá? Dokážeme to vďaka dvom veciam. Keď budeme vedieť, po prvé, čo sa v knihe Zjavenie píše o Božích nepriateľoch, a po druhé, čo sa v nej píše o tom, aká krásna budúcnosť nás čaká, ak zostaneme verní. Tieto dve témy budeme rozoberať v nasledujúcich dvoch článkoch.