1. Čím sa od začiatku vyznačovala činnosť Jehovu a jeho služobníkov?

UŽ OD samého začiatku bola v stvorení viditeľná jednota. Jehova vytvoril najprv svojho Syna a ten ako zosobnená múdrosť povedal: „Vtedy som sa stala pri [Jehovovi] majstrom v diele a stala som sa tým, čo mal zvlášť rád deň čo deň.“ ​(Prísl. 8:30) Výsledkom ich spolupráce je nádherná rozmanitosť života, ktorú vidíme v prírode. Vzájomne spolupracovali aj Jehovovi služobníci. Napríklad Noach a jeho rodina postavili koráb. Izraeliti zasa spolupracovali, keď počas putovania pustatinou potrebovali zložiť alebo rozložiť svätostánok a preniesť ho na iné miesto. A neskôr Léviti vytvárali harmonický súzvuk hlasov a hudobných nástrojov, aby v chráme chválili Jehovu krásnymi piesňami. Vo všetkých týchto prípadoch bola nutná spolupráca. (1. Mojž. 6:14–16, 22; 4. Mojž. 4:4–32; 1. Par. 25:1–8)

2. a) Čím sa vyznačoval raný kresťanský zbor? b) Čo budeme rozoberať v tomto článku?

 ² Raný kresťanský zbor, ktorý viedol Ježiš Kristus, sa tiež vyznačoval jednotou. Apoštol Pavol napísal, že aj keď jednotliví pomazaní kresťania majú „rozličné dary“ a vykonávajú „rozličné služby“, všetci sú „jedným telom“. (Prečítajte 1. Korinťanom 12:4–6, 12.) Ako je to dnes? Ako môžeme jednotne spolupracovať pri oznamovaní dobrého posolstva? A ako môžeme podporovať jednotu v zbore a v rodine?

3. Aké videnie dostal apoštol Ján?

³ Koncom prvého storočia n. l. mal apoštol Ján videnie siedmich anjelov. Každý z nich postupne zatrúbil na trúbku. Keď zatrúbil piaty anjel, Ján uvidel „hviezdu, ktorá spadla z neba na zem“. „Hviezda“ dostala kľúč, ktorým otvorila dvere od priepasti. Z priepasti sa vyvalil hustý dym a z neho vyletelo mračno kobyliek. Nezačali však požierať vegetáciu, ale zaútočili na „ľudí, ktorí nemajú na čelách Božiu pečať“. (Zjav. 9:1–4) Ján nepochybne vedel, akú škodu dokážu spôsobiť kobylky. Veď v časoch Mojžiša spustošili celú egyptskú krajinu. (2. Mojž. 10:12–15) Kobylky v Jánovom videní predstavujú pomazaných kresťanov, ktorí oznamujú Jehovove mocné posolstvá týkajúce sa falošného náboženstva. Pripájajú sa k nim milióny tých, ktorí majú nádej na život na zemi. Vďaka tomuto zjednotenému úsiliu mnohí ľudia opúšťajú falošné náboženstvo, a tak sa dostávajú spod Satanovho vplyvu.

4. Akú úlohu sme dostali a čo si to od nás vyžaduje?

⁴ Jehovov ľud dostal náročnú úlohu — zvestovať dobré posolstvo na celej zemi skôr, ako príde koniec tohto systému. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Pozývame „každého, kto je smädný“, aby sa napil „zadarmo vody života“. (Zjav. 22:17) Čo si táto úloha vyžaduje od každého z nás? Musíme byť „harmonicky spojení“ s našimi bratmi a sestrami a spolupracovať s nimi. (Ef. 4:16)

5., 6. V akých činnostiach sa odzrkadľuje naša jednota?

⁵ Dobré posolstvo o Kráľovstve chceme oznámiť čo najväčšiemu počtu ľudí, a preto musí byť naša činnosť dobre organizovaná. Na to slúžia aj pokyny, ktoré dostávame v našich zboroch. Po schôdzke pred službou oslovujeme ľudí, aby sme s nimi hovorili o Božom Kráľovstve. Toto posolstvo oznamujeme aj prostredníctvom biblických publikácií. Z času na čas sa zúčastňujeme aj na mimoriadnych kampaniach. Zapájaš sa do nich? Ak áno, spolupracuješ s miliónmi bratov a sestier na celom svete a rovnako s anjelmi, ktorí nám pomáhajú hlásať dobré posolstvo. (Zjav. 14:6)

⁶ Každý z nás si s nadšením číta Ročenku, v ktorej sa uvádza, aké výsledky prinieslo naše spoločné úsilie. Naša jednota je zjavná aj z toho, ako sa všetci zapájame do kampaní s pozvánkami na regionálne, zvláštne a medzinárodné zjazdy. Na týchto veľkých zhromaždeniach odznejú všade rovnaké  myšlienky. Jehova nás tam prostredníctvom prejavov, drám a scénok láskavo povzbudzuje, aby sme mu slúžili celou dušou. Zjednocuje nás aj to, že všetci slávime Pamätnú slávnosť každý rok 14. nisana po západe slnka. Keď sme na nej prítomní, poslúchame Ježišov príkaz a dávame najavo, že si ceníme Božiu nezaslúženú láskavosť. (1. Kor. 11:23–26) Pri tejto významnej príležitosti sa nezhromažďujú len pokrstení Jehovovi služobníci. Predchádza jej niekoľkotýždňová kampaň, počas ktorej sa snažíme pozvať čo najviac ľudí.

7. K čomu vedie naša spolupráca v službe?

⁷ Jedna kobylka toho veľa nezmôže. Niečo podobné platí aj o nás. Ale vďaka tomu, že vzájomne spolupracujeme, dokážeme upriamiť pozornosť miliónov ľudí na Jehovu a niektorým z nich pomôcť, aby ho aj oni začali chváliť. Spolupráca v službe však nie je jediný spôsob, ako môžeme podporovať našu kresťanskú jednotu.

8., 9. a) Čím Pavol znázornil, že kresťania majú byť jednotní? b) Ako môžeme spolupracovať v zbore?

⁸ V liste Efezanom Pavol vysvetlil, ako je zbor organizovaný, a ukázal, že všetci v zbore by mali duchovne rásť „vo všetkom“. (Prečítajte Efezanom 4:15, 16.) Čo nám pomôže, aby sme duchovne napredovali? Pavol prirovnal zbor k ľudskému telu a zdôraznil, že naša jednota závisí od toho, či nasledujeme Hlavu kresťanského zboru, Ježiša Krista. Napísal, že telo spolupracuje „prostredníctvom každého kĺbu, ktorý dáva, čo treba“. Čo môže robiť každý z nás, či už je mladý alebo starší, fyzicky zdatný alebo krehký, aby podporoval jednotu a duchovnosť zboru?

⁹ Veľmi dôležité je podriaďovať sa starším, ktorým Ježiš zveril starostlivosť o zbor, a mať ich v úcte. (Hebr. 13:7, 17) To nemusí byť vždy ľahké. Môžeme sa však s dôverou obracať na Boha, aby sme to dokázali. S pomocou jeho ducha sa môžeme naučiť ochotne poslúchať pokyny, ktoré od starších dostávame. Keď bude pre nás ťažké poslúchnuť nejaký pokyn, pamätajme na to, že svojou pokornou spoluprácou prispejeme k jednote v zbore. A naša vzájomná láska bude ešte silnejšia.

10. Ako služobní pomocníci prispievajú k jednote zboru? (Pozri obrázok v úvode článku.)

¹⁰ K jednote zboru prispievajú vo veľkej miere aj služobní pomocníci. Bez ohľadu na vek ochotne spolupracujú so staršími a nesebecky slúžia nám všetkým. Napríklad zabezpečujú, aby sme mali dostatok literatúry do služby, často majú na starosti upratovanie a údržbu sály Kráľovstva a vítajú tých, ktorí prichádzajú na zhromaždenia. Keď s nimi spolupracujeme, prispievame k tomu, aby zbor dobre fungoval. (Porovnaj Skutky 6:3–6.)

11. Ako môžu mladší bratia podporovať jednotu zboru?

¹¹ Mnohí duchovne zrelí bratia, ktorí slúžia ako starší, sa o zbor starajú už mnoho rokov. No pokročilý vek ich možno obmedzuje v tom, čo sú schopní urobiť. A tak veľkou pomocou môžu byť mladší bratia. Hoci ešte  nemajú toľko skúseností, vďaka školeniu môžu časom prevziať ďalšie úlohy. Je vynikajúce, keď sa usilujú dosiahnuť spôsobilosť, aby mohli slúžiť ako starší. (1. Tim. 3:1, 10) Niektorí dokonca urobili také pokroky, že boli vymenovaní za krajských dozorcov a teraz pomáhajú bratom a sestrám v mnohých zboroch. Nie sme týmto mladým bratom vďační, že sa ochotne dávajú k dispozícii? (Prečítajte Žalm 110:3; Kazateľa 12:1.)

12., 13. Ako môžeme podporovať jednotu v rodine?

¹² V našej úvahe o spolupráci sa teraz zamyslime nad tým, ako môžeme podporovať jednotu v rodine. Zo skúseností vyplýva, že keď máme každý týždeň rodinné uctievanie, utužujeme si tým naše vzťahy. Počas týchto príjemných chvíľ sa sústreďujeme na duchovné veci a to nás zjednocuje. Môžeme si nacvičovať, čo povieme v službe, a tak sa na ňu lepšie pripraviť. A keď počúvame, ako ostatní členovia rodiny hovoria o svojej viere, o láske k Jehovovi a o tom, ako sa mu chcú páčiť, veľmi nás to zbližuje.

¹³ A ako môžu prinášať chválu Jehovovi manželské dvojice? Keď obidvaja milujú Jehovu a verne mu slúžia, prispieva to k ich jednote a šťastiu. Mali by dávať najavo, že jeden druhého milujú — tak ako to robili Abrahám a Sára, Izák a Rebeka či Elkána a Anna. (1. Mojž. 26:8; 1. Sam. 1:5, 8; 1. Petra 3:5, 6) Posilnia si tým vzájomnú jednotu a vzťah k nášmu nebeskému Otcovi. (Prečítajte Kazateľa 4:12.)

14. Ako môžu upevňovať svoje manželstvo kresťania, ktorých partner neslúži Jehovovi?

¹⁴ Kresťania by sa mali vyhýbať tomu, aby vstupovali do nerovného jarma s niekým, kto neslúži Jehovovi. (2. Kor. 6:14) No ako je to s bratmi a sestrami, ktorí žijú v nábožensky rozdelenom manželskom zväzku? Mnohí spoznali pravdu až po vstupe do manželstva a ich partner pravdu neprijal. Ale aj v tejto situácii uplatňovanie biblických zásad prispieva k súladu v rodine. Veriaci partner by sa mal snažiť spolupracovať s tým druhým v čo najväčšej možnej miere, ale zároveň sa nedopustiť kompromisu. Hoci to nie je vždy ľahké, na manželstvo to môže mať blahodarný vplyv. Platí to aj vtedy, keď jeden z manželov prestane slúžiť Jehovovi. Príkladom je situácia, ktorú zažila Mary. Spočiatku slúžila Jehovovi spolu s manželom Davidom. Ale potom, asi pred 25 rokmi, prestal chodiť na zhromaždenia. Mary sa napriek tomu snažila uplatňovať biblické zásady. Ďalej navštevovala zhromaždenia a zjazdy a viedla k Jehovovi aj ich šesť detí. Keď vyrástli a odišli z domu, cítila sa veľmi osamelá. Jedného dňa však David začal čítať naše časopisy, ktoré mu Mary nechávala, a časom začal opäť chodiť na zhromaždenia. Ich šesťročný vnuk mu vždy držal miesto a keď David neprišiel, hovorieval mu: „Starý otec, chýbal si mi na zhromaždení.“ Mary je šťastná, že dnes slúži Jehovovi spolu s Davidom.

15. Ako môžu staršie manželské dvojice pomáhať mladším?

¹⁵ Rodiny sú dnes vystavené Satanovmu útoku. Preto je nesmierne dôležité,  aby manželia dobre spolupracovali. Bez ohľadu na to, ako dlho si v manželstve, premýšľaj, čo by si mohol povedať alebo urobiť, aby to posilnilo váš vzťah. Ak si v manželstve už veľa rokov, môžeš byť dobrým príkladom pre mladších. Mohol by si občas pozvať nejakú manželskú dvojicu na vaše rodinné uctievanie? Keď mladí uvidia, ako pekne sa k sebe správate, uvedomia si, že láska a súlad sú pre manželov dôležité, či už sú spolu krátko, alebo celé roky. (Tít. 2:3–7)

16., 17. Na čo sa tešia Boží služobníci?

¹⁶ Predstav si Izraelitov, ktorí v biblických časoch cestovali do Jeruzalema na výročné sviatky. Spoločne sa pripravovali, počas cesty jeden druhému pomáhali a potom v chráme jednotne uctievali Jehovu. To všetko si vyžadovalo spoluprácu. (Luk. 2:41–44) My sme dnes na ceste do nového sveta, a preto musíme byť jednotní a ochotní spolupracovať. Bez vedomého a stáleho úsilia to však nepôjde. Potrebuješ sa v tom zlepšiť?

¹⁷ Určite máme veľkú radosť, že už nie sme časťou tohto sveta, v ktorom vládne chaos a nejednota. Vidíme, ako sa spĺňa Izaiášovo a Micheášovo proroctvo a Boží ľud zjednotene vystupuje na „Jehovov vrch“. (Iz. 2:2–4; prečítajte Micheáša 4:2–4.) Pravé uctievanie je v tejto „konečnej časti dní“ skutočne vyvýšené. Môžeme sa však tešiť na niečo ešte veľkolepejšie — na čas, keď budú všetci ľudia zjednotení a budú spoločne uctievať Jehovu!