Prečo muž, ktorý je v Biblii nazvaný „ten a ten“, povedal, že keby sa oženil s Rút, „poškodil“ by tým „vlastné dedičstvo“? (Rút 4:1, 6; pozn. pod čiarou)

Keď v biblických časoch nejaký muž zomrel ako bezdetný, vznikli otázky: Čo sa stane s pozemkom, ktorý vlastnil? Zabudne sa na meno jeho rodiny? Tieto otázky riešil mojžišovský Zákon.

Čo sa stalo s pôdou muža, ktorý zomrel alebo schudobnel a svoju pôdu predal? Jeho brat alebo blízky príbuzný ju mohol kúpiť späť. Tak zostala aj naďalej vlastníctvom rodiny. (3. Mojž. 25:23–28; 4. Mojž. 27:8–11)

A ako sa zachovalo meno muža, ktorý zomrel? Vďaka švagrovskému manželstvu. Muž sa mal oženiť s vdovou po svojom bratovi a ich spoločný potomok mal niesť meno svojho mŕtveho otca a zdediť jeho majetok. Týmto láskavým opatrením bolo postarané aj o vdovu. (5. Mojž. 25:5–7; Mat. 22:23–28)

Tak to bolo aj v prípade Noemi a Rút. Noemi bola vydatá za muža, ktorý sa volal Elimelech. Keď on a ich dvaja synovia zomreli, nebol už žiaden muž, ktorý by sa o ňu postaral. (Rút 1:1–5) Keď sa vrátila späť do Judska, povedala svojej neveste Rút, aby poprosila Boaza, aby vykúpil ich pôdu. Bol totiž Elimelechovým blízkym príbuzným. (Rút 2:1, 19, 20; 3:1–4) Ale Boaz vedel, že majú ešte bližšieho príbuzného, ktorý mal na vykúpenie prednostné právo. (Rút 3:9, 12, 13)

Najprv to tento príbuzný, ktorého Biblia označuje „ten a ten“, chcel urobiť. (Rút 4:1–4; pozn. pod čiarou) Aj keď by s tým mal nejaké výdavky, vedel, že Noemi už nemôže mať dieťa, ktoré by zdedilo pôdu po Elimelechovi. Táto pôda by sa tak stala súčasťou jeho dedičstva, a preto si mohol povedať, že je to dobrá investícia.

Ale keď zistil, že by sa musel oženiť s Rút, zmenil názor. Povedal: „Nemôžem to pole vykúpiť, lebo by som tým poškodil vlastné dedičstvo.“ (Rút 4:5, 6) Prečo si to rozmyslel?

Keby sa tento príbuzný alebo niekto iný s Rút oženil a ona by porodila syna, Elimelechovu pôdu by zdedil tento syn. Ako by to „poškodilo“ dedičstvo tohto príbuzného? V Biblii sa o tom nepíše, ale existuje niekoľko dôvodov, ktoré prichádzajú do úvahy.

• Po prvé, to, čo by za Elimelechovu pôdu zaplatil, by z jeho pohľadu boli vyhodené peniaze. Táto pôda by nakoniec nepripadla jemu, ale synovi, ktorého by Rút porodila.

• Po druhé, musel by Rút aj Noemi živiť a starať sa o ne.

• Po tretie, keby mal s Rút aj ďalšie deti, jeho dedičstvo by sa muselo rozdeliť aj medzi ne.

• Po štvrté, keby nemal žiadne iné deti okrem syna, ktorého by mal s Rút, tento syn by mal nárok nielen na Elimelechovu pôdu, ale aj na jeho. A navyše, jeho pôdu by zdedilo dieťa, ktoré nenesie jeho meno, ale Elimelechovo. Hoci by tým Noemi pomohol, nechcel to riskovať. Rozhodol sa, že túto zodpovednosť prenechá ďalšiemu výkupcovi v poradí, Boazovi. Boaz sa toho ujal, lebo chcel, aby bolo Elimelechovo „meno zachované s jeho dedičstvom“. (Rút 4:10)

Mužovi, ktorý je v Biblii označený ako „ten a ten“, záležalo predovšetkým na svojom mene a dedičstve. Bolo to od neho sebecké. Aj keď veľmi chcel, aby sa jeho meno zachovalo, nepodarilo sa mu to. Dnes jeho meno nikto nepozná. Okrem toho prišiel o veľkú česť, ktorú neskôr získal Boaz – stať sa jedným z predkov Mesiáša, Ježiša Krista. Za to, že bol sebecký a odmietol pomôcť niekomu, kto to potreboval, prišiel naozaj o veľa! (Mat. 1:5; Luk. 3:23, 32)