V posledný večer pred svojou smrťou Ježiš radil svojim učeníkom, aby sa nesnažili získať významné miesto medzi spoluveriacimi. Povedal im: „Králi národov panujú nad nimi a tých, ktorí majú nad nimi moc, nazývajú Dobrodincami. Vy však nemáte byť takí.“ (Luk. 22:25, 26)

Kto boli dobrodinci, o ktorých sa Ježiš zmienil? Z nápisov, mincí a rukopisov vyplýva, že v gréckej a rímskej spoločnosti bolo zvykom poctiť významných mužov a vládcov titulom euergetes, čiže dobrodinec. Tento titul získali preto, lebo urobili niečo prínosné pre spoločnosť.

Titul dobrodinec mali mnohí králi. Patria medzi nich napríklad Ptolemaios III. Euergetes (asi 247 – 222 pred n. l.) a Ptolemaios VIII. Euergetes II. (asi 147 – 117 pred n. l.). Týmto titulom boli označovaní aj rímski vládcovia Iulius Caesar (48 – 44 pred n. l.) a Augustus (31 pred n. l. – 14 n. l.) či judský kráľ Herodes Veľký. Herodes si tento titul vyslúžil pravdepodobne vďaka tomu, že v čase hladomoru dal do krajiny priviezť pšenicu a že chudobným ľuďom zaobstaral oblečenie.

Podľa nemeckého znalca Biblie Adolfa Deissmanna bol titul dobrodinec veľmi rozšírený. Uviedol: „Nebol by problém nájsť v pomerne krátkom čase vyše sto nápisov, na ktorých sa vyskytuje [tento titul].“

Čo mal teda Ježiš na mysli, keď povedal svojim učeníkom „vy však nemáte byť takí“? Chcel tým povedať, že by nemali robiť nič v prospech spoločnosti ani že by sa nemali zaujímať o blaho ľudí? To určite nie. Poukazoval na to, z akých pohnútok ľudia prejavovali štedrosť.

V Ježišových časoch sa bohatí ľudia snažili vybudovať si dobré meno napríklad tak, že finančne podporovali rôzne predstavenia a hry v aréne alebo výstavbu parkov a chrámov. Robili to však s cieľom získať slávu, popularitu a voličov. V jednom odbornom diele sa píše: „Aj keď pohnútkou niektorých bola skutočne štedrosť, mnohí sledovali sebecké politické záujmy.“ Ježiš varoval svojich učeníkov práve pred takouto ctižiadostivosťou a sebectvom.

Aj apoštol Pavol neskôr zdôraznil, aké dôležité je dávať zo správnych pohnútok. Kresťanom v Korinte napísal: „Nech každý robí tak, ako sa rozhodol v svojom srdci, nie s nevôľou alebo z donútenia, lebo Boh miluje radostného darcu.“ (2. Kor. 9:7)