PREJAVY láskavosti nás môžu utešiť a povzbudiť. Keď vidíme, že niekomu na nás záleží, cítime v srdci vďačnosť. Každý z nás je rád, keď s ním druhí zaobchádzajú láskavo. Preto bude dobré, keď pouvažujeme, ako si môžeme rozvíjať túto nádhernú vlastnosť.

Láskavý človek sa úprimne zaujíma o blaho druhých. Svoj záujem prejavuje tým, čo hovorí a čo pre nich robí. Nesnaží sa na druhých urobiť len vonkajší dojem, že je slušný a zdvorilý. Láskavosť znamená niečo viac. Vyviera z hlbokej lásky a súcitu. Okrem toho je výsledkom pôsobenia Božieho svätého ducha. (Gal. 5:22, 23) Je dôležité, aby si ju rozvíjali všetci kresťania. Teraz sa zamyslime, aký vzor v prejavovaní láskavosti nám dali Jehova a jeho Syn a ako ich v tom môžeme napodobňovať.

Jehova je láskavý a ohľaduplný ku všetkým vrátane „nevďačných a zlých“. (Luk. 6:35) Napríklad „pôsobí, aby jeho slnko vychádzalo nad zlými a nad dobrými a dáva dážď na spravodlivých a nespravodlivých“. (Mat. 5:45) Preto dokonca aj tí, ktorí neuznávajú Jehovu za Stvoriteľa, majú úžitok z jeho láskavých opatrení pre život a do určitej miery sa môžu tešiť zo života.

Krásny príklad láskavosti vidíme v tom, čo Jehova urobil pre Adama a Evu. Keď zhrešili, „zošili figové listy a urobili si bederné zásterky“. Jehova však vedel, že to nebude vhodné oblečenie na život mimo záhrady Eden, pretože zem bola prekliata a rástlo na nej „tŕnie a bodľačie“. Preto im láskavo urobil „dlhé kožené odevy“. (1. Mojž. 3:7, 17, 18, 21)

Hoci je Jehova láskavý k zlým aj k dobrým, najväčšiu radosť mu prináša to, keď prejavuje láskavosť svojim verným služobníkom. Uveďme si príklad. Za dní proroka Zechariáša vyjadril istý anjel znepokojenie, keď videl, že obnova chrámu v Jeruzaleme uviazla na mŕtvom bode. Jehova si ho vypočul a odpovedal mu „utešujúcimi slovami“. (Zech. 1:12, 13) Podobne Jehova zaobchádzal aj s prorokom Eliášom. Raz sa Eliáš cítil na dne a v modlitbe Jehovovi povedal, že už viac nechce žiť. Jehova bol vnímavý na jeho pocity a poslal za ním anjela, aby ho posilnil. Okrem toho ho uistil, že nie je sám. Vďaka tomu, že anjel láskavo povzbudil Eliáša a posilnil ho, dokázal Eliáš ďalej vykonávať úlohu, ktorou bol poverený. (1. Kráľ. 19:1–18) Ktorý Boží služobník nám dal najlepší príklad v prejavovaní láskavosti?

Počas svojej pozemskej služby bol Ježiš známy ako láskavý a ohľaduplný človek. Nikdy sa k druhým nesprával drsne ani povýšenecky. Naopak, bol k nim súcitný. Povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa lopotíte a ste preťažení, a ja vás občerstvím... Lebo moje jarmo je jemné.“ (Mat. 11:28–30) Ľudí priťahovalo to, že bol taký láskavý, a preto ho nasledovali, kamkoľvek išiel. „Bolo mu ich ľúto“, a tak ich nasycoval, uzdravoval z najrôznejších chorôb a „učil ich mnohé veci“ o svojom nebeskom Otcovi. (Mar. 6:34; Mat. 14:14; 15:32–38)

To, že Ježiš bol výnimočne láskavý, vidno aj z toho, že mal pre ľudí pochopenie a prejavoval dobrý úsudok. Láskavo prijímal všetkých, ktorí za ním prišli, aj keď to nebolo v najvhodnejšej chvíli. (Luk. 9:10, 11) Spomeňme si, ako sa zachoval k žene, ktorá sa dotkla jeho vrchného odevu, hoci bola obradne nečistá. (3. Mojž. 15:25–28) Nepokarhal ju, lebo videl, že je vystrašená. Už 12 rokov trpela krvácaním a veľmi túžila byť uzdravená. Súcitne jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ (Mar. 5:25–34) To bol naozaj úžasný prejav láskavosti!

Z uvedených príkladov vidíme, že láskavosť sa prejavuje skutkami. Ježiš to ukázal v podobenstve o milosrdnom Samaritánovi. Hoci medzi Samaritánmi a Židmi panovala nenávisť, Samaritánovi z podobenstva prišlo ľúto muža židovského pôvodu, ktorého okradli, zbili a nechali na ceste polomŕtveho. Láskavosť podnietila Samaritána konať. Ošetril mužovi rany a zobral ho do hostinca. Hostinskému dal nejaké peniaze a požiadal ho, aby sa o muža postaral. Dokonca mu sľúbil, že mu dodatočne dá ďalšie peniaze na pokrytie všetkých výdavkov. (Luk. 10:29–37)

Hoci láskavosť sa prejavuje často skutkami, môžeme ju dávať najavo aj premyslenými a povzbudzujúcimi slovami. V Biblii čítame, že „úzkostlivá starosť v srdci muža je to, čo ho skláňa, ale dobré slovo ho rozradostňuje“. (Prísl. 12:25) Keď sme k druhým láskaví a dobrí, povzbudí ich to. * Z našich láskavých slov vycítia, že nám na nich záleží. To ich posilní, a tak sa budú ľahšie vyrovnávať s problémami, ktoré zažívajú. (Prísl. 16:24)

Ľudia sú vytvorení „na Boží obraz“, a preto si dokážu rozvíjať láskavosť. (1. Mojž. 1:27) Napríklad apoštol Pavol cestoval do Ríma pod dohľadom rímskeho dôstojníka Júliusa, ktorý s ním zaobchádzal „láskavo a dovolil mu, aby išiel k svojim priateľom a tešil sa z ich starostlivosti“ v meste Sidon. (Sk. 27:3) O nejaký čas neskôr obyvatelia Malty prejavili Pavlovi a ďalším „mimoriadnu láskavosť“, keď stroskotali. Dokonca pre nich založili oheň, aby sa zohriali. (Sk. 28:1, 2) To, čo urobili, je chvályhodné, ale byť láskavý znamená viac ako len príležitostne urobiť dobrý skutok.

Jehova bude mať z nás stále radosť, ak sa láskavosť stane trvalou súčasťou našej osobnosti. Preto nám vo svojom Slove hovorí, aby sme si „obliekli“ láskavosť. (Kol. 3:12) Ale je pravda, že nie je jednoduché  osvojiť si túto Jehovovu vlastnosť. Prečo? Možno sme plachí, neistí, zažívame odpor alebo sme niekedy trochu sebeckí. Ale keď sa spoliehame na svätého ducha a napodobňujeme nášho láskavého Boha, Jehovu, môžeme tieto prekážky prekonať. (1. Kor. 2:12)

Ako by sme sa mohli zlepšiť v prejavovaní láskavosti? Položme si otázky: Som vnímavým poslucháčom? Všímam si, čo druhí potrebujú? Kedy naposledy som bol láskavý k niekomu, kto nie je členom mojej rodiny alebo mojím blízkym priateľom? Potom si dajme nejaký cieľ, napríklad lepšie spoznať ľudí vo svojom okolí, hlavne našich spolukresťanov. Vďaka tomu zistíme, čo zažívajú a čo potrebujú. Snažme sa tiež vcítiť do ich situácie a uvažujme, čo by sme potrebovali na ich mieste. (Mat. 7:12) A nakoniec prosme Jehovu o pomoc. Potom požehná naše úsilie a staneme sa láskavejšími ľuďmi. (Luk. 11:13)

Podľa apoštola Pavla je láskavosť jednou z vlastností, ktorou sa vyznačoval ako Boží služobník. (2. Kor. 6:3–6) Ľudia sa k nemu cítili priťahovaní, pretože sa o nich osobne zaujímal a dával im to najavo láskavými slovami a skutkami. (Sk. 28:30, 31) Aj my môžeme svojím láskavým správaním pritiahnuť druhých k pravde. Keď sme láskaví ku všetkým vrátane našich odporcov, môžeme tým obmäkčiť ich srdce a zmierniť ich hnev. (Rim. 12:20) Časom sa možno začnú zaujímať o to, čo sa píše v Biblii.

Už čoskoro príde raj, v ktorom sa milióny vzkriesených budú veľmi tešiť, keď im možno po prvý raz niekto prejaví pravú láskavosť. S vďačnosťou ju zatúžia opätovať. V Božom Kráľovstve nebude miesto pre nikoho, kto odmieta pomáhať druhým a byť k nim láskavý. Na druhej strane tí, ktorých Boh obdaruje večným životom, sa budú správať láskavo. (Žalm 37:9–11) Všetci sa budú tešiť z pokoja a bezpečia. Ale aký úžitok môžeme mať už teraz z toho, že sme láskaví?

V Božom Slove čítame: „Láskavý človek robí dobre sebe samému.“ (Prísl. 11:17, Jeruzalemská Biblia) Ľudia sú radi, keď je k nim niekto láskavý, a zvyčajne sa k nemu správajú rovnako. Ježiš povedal: „Akou mierou meriate vy, takou budú na odplatu merať vám.“ (Luk. 6:38) Preto si láskaví ľudia ľahko nájdu dobrých priateľov a udržia si ich.

Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov v Efeze, aby „sa stali voči sebe navzájom láskavými, plnými nežného súcitu, ochotne si vzájomne odpúšťali“. (Ef. 4:32) Keď sme k sebe navzájom súcitní, prejavujeme si láskavosť a snažíme sa jeden druhému pomôcť, vytvárame v zbore dobrú atmosféru. Nikdy sa neuchyľujeme k drsným slovám, ostrej kritike ani zraňujúcemu sarkazmu. Nešírime klebety, ale snažíme sa druhých svojou rečou povzbudzovať. (Prísl. 12:18) Vďaka tomu zbor duchovne prekvitá.

Ako sme si ukázali, láskavosť sa prejavuje slovom i skutkom. Keď sme láskaví, napodobňujeme tým nášho milujúceho a štedrého Boha, Jehovu. (Ef. 5:1) Okrem toho prispievame v zbore k jednote a pomáhame druhým pripojiť sa k čistému uctievaniu. Teda buďme vždy rozhodnutí byť k druhým láskaví.