MNOHÍ bratia a sestry, ktorí sa v minulosti presťahovali z rozvojových krajín do ekonomicky vyspelých krajín, sa vrátili do svojej rodnej krajiny. Podnietila ich k tomu láska k Jehovovi a láska k blížnemu. (Mat. 22:37–39) Teraz slúžia na miestach, kde je potrebných viac zvestovateľov. Aké obete priniesli a ako ich Jehova odmenil? Dozvieme sa to z príbehov bratov a sestier, ktorí sa vrátili domov do africkej krajiny Kamerun.

Brat, ktorý sa volá Onésime, odišiel v roku 1998 z rodného Kamerunu a 14 rokov žil v zahraničí. Raz počul na zhromaždení jedno znázornenie o zvestovateľskej službe. Rečník povedal: „Predstavme si dvoch kamarátov, ktorí chytajú ryby na rôznych miestach a jeden chytí viac rýb ako druhý. Nepresunie sa ten, ktorý mal malý úlovok, tam, kde ryby berú viac?“

Toto znázornenie podnietilo Onésima uvažovať o tom, že sa vráti do Kamerunu, kde sa rybárom ľudí veľmi darí. Ale mal určité obavy. Dokáže sa po toľkých rokoch prispôsobiť životu v rodnej krajine? Chcel si to overiť, a tak šiel do Kamerunu najprv na pol roka. A v roku 2012 sa tam presťahoval natrvalo.

Rozpráva: „Musel som si opäť zvykať na horúčavy a na odlišné životné podmienky. A v sále Kráľovstva som musel opäť sedieť na tvrdých laviciach.“ Ale s úsmevom dodáva: „Čím viac som sa sústredil na program, tým viac bledli moje spomienky na čalúnené stoličky.“

V roku 2013 sa Onésime oženil so Géraldine, ktorá sa vrátila do Kamerunu po deviatich rokoch vo Francúzsku. Aké požehnanie zažili vďaka tomu, že sa v živote zamerali na teokratické činnosti? Onésime hovorí: „Ako manželia sme mali možnosť absolvovať školu pre zvestovateľov Kráľovstva a slúžiť v Bételi. Len za minulý rok sa v našom zbore dalo pokrstiť 20 záujemcov. Vidím, že chytám ‚ryby‘ na tom správnom mieste.“ (Mar. 1:17, 18) Géraldine dodáva: „Nikdy som si nemyslela, že tu zažijem toľko požehnaní.“

Judith sa presťahovala do Spojených štátov, ale chcela slúžiť viac. Rozpráva: „Vždy, keď som išla navštíviť rodinu do Kamerunu, zaviedla som niekoľko biblických štúdií. A zakaždým, keď som odchádzala, som plakala, že so svojimi záujemcami nemôžem v štúdiu pokračovať.“ Napriek tomu  Judith váhala presťahovať sa do Kamerunu. Mala dobre platenú prácu, vďaka čomu mohla financovať zdravotnú starostlivosť, ktorú potreboval jej otec v Kamerune. Ale spoľahla sa na Jehovu a presťahovala sa. Pripúšťa, že jej chýbali určité vymoženosti, ktoré mala v cudzine. Prosila Jehovu, aby jej pomohol prispôsobiť sa zmeneným podmienkam. Jehova ju vypočul a povzbudil ju prostredníctvom krajského dozorcu a jeho manželky.

Judith spomína: „Mala som veľkú radosť, že v priebehu troch rokov sa štyri moje duchovné deti dali pokrstiť.“ Začala slúžiť ako zvláštna priekopníčka a v súčasnosti sprevádza svojho manžela Sama-Castela v krajskej službe. A ako to dopadlo s jej otcom? Spolu s rodinou sa jej podarilo nájsť nemocnicu v zahraničí, ktorá bola ochotná zaplatiť výdavky za otcovu operáciu. A operácia sa podarila.

Victor žil po odchode z Kamerunu v Kanade. Chodil na vysokú školu, ale keď si v Strážnej veži prečítal článok o vysokoškolskom vzdelaní, rozhodol sa, že svoje štúdium ukončí a urobí si len kratší odborný kurz. Hovorí: „Vďaka tomu som si skôr našiel prácu a mohol som sa venovať tomu, čomu som už dávno chcel – priekopníckej službe.“ Neskôr sa oženil s Caroline a spolu navštívili Kamerun. Počas svojho pobytu boli na prehliadke Bételu a tam im bratia navrhli, či by nemohli slúžiť v Kamerune. Victor hovorí: „Premýšľali sme o tom, a keďže sme žili jednoducho, zistili sme, že nám v tom nič nebráni.“ Hoci Caroline mala nejaké zdravotné ťažkosti, rozhodli sa, že sa do Kamerunu presťahujú.

Keď Victor s Caroline videli, aký záujem tam majú ľudia o biblickú pravdu, začali slúžiť ako pravidelní priekopníci. Nejaký čas žili z toho, čo mali našetrené. Potom si išli na niekoľko mesiacov zarobiť do Kanady, a tak sa mohli znovu vrátiť do Kamerunu a pokračovať v priekopníckej službe. Ako boli za svoje úsilie odmenení? Absolvovali školu pre zvestovateľov Kráľovstva, slúžili ako zvláštni priekopníci a teraz slúžia ako stavební služobníci. Victor hovorí: „Vďaka tomu, že sme sa vzdali pohodlného spôsobu života, sme mohli zažiť, ako nám Jehova pomáha.“

V roku 2002 brat, ktorý sa volá Alain, študoval na vysokej škole v Nemecku. Keď si prečítal leták Mladí, ako využijete svoj život?, rozhodol sa, že prehodnotí svoje ciele. V roku 2006 absolvoval školu služobného vzdelávania a bol pridelený do Kamerunu, odkiaľ pochádza.

Tam si našiel prácu na čiastočný úväzok. Neskôr si našiel lepšie platené miesto, ale obával sa, že nebude mať dosť času na zvestovateľskú službu. Preto keď bol pozvaný do zvláštnej priekopníckej služby, neváhal ani chvíľu. Zamestnávateľ si ho chcel udržať, a tak mu ponúkol vyšší plat, ale Alain bol vo svojom rozhodnutí neoblomný. Neskôr sa oženil so Stéphanie, ktorá žila niekoľko rokov vo Francúzsku. Ale po príchode do Kamerunu sa stretla s určitými ťažkosťami.

Rozpráva: „Začala som mať rôzne zdravotné ťažkosti a alergie. Ale podarilo sa zariadiť, že dostávam liečbu a tak sa cítim lepšie.“ Títo manželia boli za svoju  vytrvalosť odmenení. Alain spomína: „Keď sme išli zvestovať do jednej vzdialenej dediny, ktorá sa volá Katé, našli sme tam niekoľko ľudí, ktorí chceli študovať Bibliu. Neskôr sme s nimi viedli biblické štúdium cez telefón. Dvaja z nich sa dali pokrstiť a vznikla tam zvestovateľská skupina.“ Stéphanie dodáva: „Pomôcť niekomu zasvätiť sa Jehovovi prináša tú najväčšiu radosť. Takú radosť sme tu už zažili veľakrát.“ Dnes slúžia Alain a Stéphanie v krajskej službe.

Gisèle sa dala pokrstiť, keď študovala medicínu v Taliansku. Páčilo sa jej, ako jednoducho žili priekopníci, ktorí s ňou študovali Bibliu, a aj ona chcela slúžiť Jehovovi viac. Keď končila školu, prihlásila sa do pravidelnej priekopníckej služby.

Gisèle túžila pomôcť so službou v Kamerune, ale niečo jej v tom bránilo. Vysvetľuje: „Prišla by som o trvalý pobyt v Taliansku a nemohla by som byť so svojou rodinou a priateľmi, ktorých som tam mala.“ Napriek tomu sa v máji 2016 rozhodla presťahovať do Kamerunu. Po nejakom čase sa vydala za Léoncea a pobočka v Kamerune im odporučila, aby sa presťahovali do mesta Ayos, kde bolo potrebných viac zvestovateľov.

Aký bol život v Ayose? Gisèle rozpráva: „Často tam celé týždne nebola elektrina a nemali sme si ako nabiť mobily. Väčšinu času nám boli nanič. Naučila som sa variť na ohni a po vodu sme chodievali v noci s fúrikom a baterkami. V noci preto, lebo vtedy nebolo pri prameni toľko ľudí.“ Ako to všetko zvládli? Gisèle hovorí: „Hlavne s pomocou Jehovovho ducha. A potom s podporou, ktorú som cítila zo strany manžela. Veľmi nás povzbudzovali a občas nám aj finančne pomohli príbuzní a priatelia.“

Je Gisèle rada, že sa vrátila do krajiny, odkiaľ pochádza? „Áno, som veľmi rada!“ odpovedá. „Spočiatku to nebolo ľahké a občas sme mali chuť to vzdať. Ale keď sme tieto pocity prekonali, cítili sme, že sme urobili presne to, čo sme mali urobiť. Posilnili sme si dôveru v Jehovu a máme k nemu bližší vzťah.“ Léonce a Gisèle absolvovali školu pre zvestovateľov Kráľovstva a teraz slúžia ako dočasní zvláštni priekopníci.

Tak ako rybári, ktorí odvážne prekonávajú rôzne prekážky, aby chytili veľa rýb, aj bratia a sestry, ktorí sa vrátia do svojej rodnej krajiny, ochotne prinášajú obete, aby pomohli ľuďom, ktorí túžia spoznať pravdu z Biblie. Jehova bude na týchto horlivých zvestovateľov určite pamätať v dobrom za lásku, ktorú prejavujú jeho menu. (Neh. 5:19; Hebr. 6:10) Možno aj ty žiješ v zahraničí a v tvojej rodnej krajine sú veľmi potrební zvestovatelia. Mohol by si sa tam vrátiť? Ak to urobíš, Jehova ťa bohato odmení. (Prísl. 10:22)