1. Ako vieme, že Jehova si praje, aby sme k nemu mali blízky vzťah?

 JEHOVA si praje, aby sme mali k nemu blízky vzťah. (Jak. 4:8) Chce byť naším Bohom, naším Otcom a naším Priateľom. Vypočúva naše modlitby, pomáha nám, keď sme v ťažkostiach, a prostredníctvom svojej organizácie nás vyučuje a chráni. Ale čo musíme robiť, aby sme k nemu mali blízky vzťah?

2. Ako si posilňujeme vzťah k Jehovovi?

² Svoj vzťah k Jehovovi si posilňujeme tak, že sa k nemu modlíme, čítame si jeho Slovo a premýšľame o tom, čo sme si prečítali. Vďaka tomu ho milujeme a ceníme si všetko, čo pre nás robí. Podnecuje nás to k tomu, aby sme ho poslúchali a vzdávali mu chválu, ktorú si právom zaslúži. (Zjav. 4:11) Čím viac ho poznávame, tým viac dôverujeme jemu aj organizácii, ktorú používa, aby nám pomáhal.

3. Ako sa nás Diabol snaží oddeliť od Jehovu a čo nám pomôže, aby sme nášho Boha a jeho organizáciu nikdy neopustili? (Žalm 31:13, 14)

³ Diabol sa však snaží o to, aby nás od Jehovu oddelil, najmä vtedy, keď zažívame ťažkosti. Akú taktiku používa? Snaží sa postupne podkopať našu dôveru v Jehovu a jeho organizáciu. Ale jeho útokom môžeme úspešne odolávať. Ak máme silnú vieru a neotrasiteľnú dôveru v Jehovu, nikdy nášho Boha ani jeho organizáciu neopustíme. (Prečítajte Žalm 31:13, 14.)

4. Čo si rozoberieme v tomto článku?

 ⁴ V tomto článku si rozoberieme tri náročné situácie, do ktorých by sme sa mohli dostať a ktoré nám môžu spôsobiť ľudia mimo kresťanského zboru. Každá z nich by nás mohla oddeliť od Jehovu a podkopať našu dôveru v neho aj v jeho organizáciu. Ako by sa to mohlo stať? A čo môžeme urobiť pre to, aby sme odolali Satanovým útokom?

5. Ako by mohli ťažkosti podkopať našu dôveru v Jehovu a jeho organizáciu?

⁵ Niekedy zažívame ťažkosti – napríklad nám odporuje rodina alebo prídeme o prácu. Ako by to mohlo podkopať našu dôveru v Božiu organizáciu a oddeliť nás od Jehovu? Keď takéto problémy zažívame dlhší čas, môžeme byť zúfalí a zdrvení. Satan sa to snaží zneužiť, aby v nás vyvolal pochybnosti o tom, že Jehova nás miluje. Chce, aby sme si mysleli, že za naše ťažkosti môže Jehova alebo jeho organizácia. Niečo podobné sa stalo niektorým Izraelitom v Egypte. Zo začiatku verili, že Jehova ustanovil Mojžiša a Árona, aby ich vyslobodili z otroctva. (2. Mojž. 4:29–31) Ale keď im neskôr faraón sťažil život, tvrdili, že za to môžu Mojžiš a Áron. Povedali im: „Vy ste na vine, že faraón a jeho sluhovia nami opovrhujú. Dali ste im do ruky meč, aby nás zabili.“ (2. Mojž. 5:19–21) Je smutné, že zo svojich problémov obviňovali Božích verných služobníkov. Možno aj ty zažívaš ťažkosti už dlhší čas. Čo ti pomôže, aby si neprestal dôverovať Jehovovi a jeho organizácii?

6. Čo sa učíme od proroka Habakuka? (Habakuk 3:17–19)

⁶ Vylievaj si srdce pred Jehovom a spoliehaj sa na jeho pomoc. Prorok Habakuk zažíval mnoho ťažkostí. Zdá sa, že v jednej chvíli začal pochybovať, či Jehovovi na ňom záleží. A tak sa mu zveril so svojimi pocitmi. Modlil sa: „Jehova, ako dlho budem volať o pomoc, kým ma vypočuješ? ... Prečo pripúšťaš útlak?“ (Hab. 1:2, 3) Jehova odpovedal na úprimnú modlitbu svojho verného služobníka. (Hab. 2:2, 3) Habakuk premýšľal o tom, ako Jehova zachraňoval svojich služobníkov v minulosti, a vďaka tomu znovu získal radosť. Presvedčil sa, že Jehovovi na ňom záleží a s jeho pomocou dokáže zvládnuť každú skúšku. (Prečítajte Habakuka 3:17–19.) Čo sa z toho môžeš naučiť? Keď zažívaš ťažkosti, modli sa k Jehovovi. Hovor mu, ako sa cítiš, a spoliehaj sa naňho, že ti pomôže. Môžeš si byť istý, že Jehova ti dá silu, aby si dokázal vytrvať. A keď pocítiš jeho podporu, budeš mu ešte viac dôverovať.

7. O čom sa Shirley snažil presvedčiť jeden príbuzný a čo jej pomohlo, aby neprestala dôverovať Jehovovi?

⁷ Pravidelne sa venuj duchovným veciam. Práve to pomohlo našej sestre Shirley z Papuy-Novej Guiney, keď prežívala ťažké obdobie. b Jej rodina bola chudobná a niekedy bolo pre nich ťažké zaobstarať si jedlo. Jeden jej príbuzný sa snažil podkopať jej dôveru  v Jehovu. Povedal jej: „Hovoríš, že ti pomáha Boží svätý duch, tak kde je teraz? Stále sme chudobní. Tým zvestovaním len strácaš čas.“ Shirley priznáva: „Napadlo mi, či sa o nás Boh naozaj stará. Ale hneď som sa pomodlila k Jehovovi a povedala som mu všetko, čo som mala na srdci. Ďalej som si čítala Bibliu a naše publikácie a chodila som do služby a na zhromaždenia.“ Čoskoro si uvedomila, že Jehova sa o jej rodinu stará. Nehladovali a boli šťastní. Shirley hovorí: „Cítila som, že Jehova odpovedá na moje modlitby.“ (1. Tim. 6:6–8) Ak sa aj ty budeš pravidelne venovať duchovným veciam, ťažkosti ani pochybnosti ťa od Jehovu neoddelia.

8. Čo niekedy zažívajú bratia, ktorí nás vedú?

⁸ Naši nepriatelia využívajú médiá a sociálne siete na to, aby o bratoch, ktorí nás vedú, šírili klamstvá a dezinformácie. (Žalm 31:13) Niektorí bratia boli zatknutí a obvinení z trestnej činnosti. Aj apoštol Pavol bol krivo obvinený a zatknutý. Ako na to reagovali ostatní kresťania?

9. Čo urobili niektorí kresťania, keď bol apoštol Pavol uväznený?

⁹ Keď bol apoštol Pavol vo väzení v Ríme, niektorí kresťania sa mu obrátili chrbtom. (2. Tim. 1:8, 15) Prečo? Hanbili sa zaňho, lebo ho druhí považovali za zločinca? (2. Tim. 2:8, 9) Alebo sa báli, že by aj oni mohli byť prenasledovaní? Nech to bolo akokoľvek, predstav si, ako sa asi Pavol cítil. Veľa si toho vytrpel a dokonca kvôli nim riskoval život. (Sk. 20:18–21; 2. Kor. 1:8) A teraz, keď ich potreboval, ho opustili. My by sme sa tak určite nechceli zachovať k našim bratom, keď sú prenasledovaní. Čo nám pomôže, aby sme sa zachovali správne?

10. Na čo by sme mali pamätať, keď sú bratia, ktorí nás vedú, prenasledovaní, a prečo?

 ¹⁰ Nezabúdaj, prečo sme prenasledovaní a kto za tým stojí. V 2. Timotejovi 3:12 sa píše: „Všetci, čo chcú žiť v oddanosti Bohu ako učeníci Krista Ježiša, budú prenasledovaní.“ Preto by nás nemalo prekvapovať, že terčom Satanových útokov sú práve bratia, ktorí nás vedú. Chce dosiahnuť, aby prestali byť verní Jehovovi, a nás ostatných chce zastrašiť. (1. Petra 5:8)

11. Aký príklad nám dal Oneziforus? (2. Timotejovi 1:16–18)

¹¹ Verne podporuj našich bratov a stoj pri nich. (Prečítajte 2. Timotejovi 1:16–18.) Keď bol Pavol vo väzení, Oneziforus reagoval inak ako niektorí bratia. Nehanbil sa za jeho väzenské putá. Naopak, snažil sa Pavla vyhľadať a potom mu pomáhal vo všetkom, čo potreboval. Ochotne zaňho riskoval svoj život. Ako ho môžeme napodobniť? Nedovoľme, aby nám strach z človeka zabránil pomáhať našim bratom, ktorí sú prenasledovaní. Zastávajme sa ich a pomáhajme im, ako len môžeme. (Prísl. 17:17) Veľmi potrebujú našu lásku a pomoc.

12. V čom sú nám príkladom naši bratia a sestry v Rusku?

¹² Veľmi pekný príklad nám dávajú naši bratia a sestry v Rusku. S láskou pomáhajú svojim spolukresťanom, ktorí sú vo väzení. Keď sa niekto z nich dostane pred súd, mnohí bratia a sestry ho prídu podporiť. Čo sa od nich môžeme naučiť? Keď sa bratia, ktorí nás vedú, stanú terčom ohovárania, dostanú sa do väzenia a sú prenasledovaní, nedajme sa tým zastrašiť. Modlime sa za nich, podporujme členov ich rodiny a hľadajme ďalšie spôsoby, ako im pomôcť. (Sk. 12:5; 2. Kor. 1:10, 11)

13. Ako môže posmech podkopať našu dôveru v Jehovu a v jeho organizáciu?

¹³ Príbuzní, kolegovia alebo spolužiaci sa nám môžu vysmievať za to, že zvestujeme alebo že žijeme podľa Jehovových vysokých mravných noriem. (1. Petra 4:4) Možno nám hovoria: „Si fajn človek, ale to tvoje náboženstvo je príliš prísne a mimo reality.“ Ďalší nás možno kritizujú za to, ako sa správame k vylúčeným. Hovoria: „Ako môžeš tvrdiť, že máš ľudí rád, keď sa k nim takto správaš?“ Takýmito poznámkami môžu zasiať do našej mysle pochybnosti. Možno začneme uvažovať: Neočakáva odo mňa Jehova priveľa? Nie je jeho organizácia príliš prísna? Ak si sa dostal do takejto situácie, čo môžeš robiť, aby si sa od Jehovu a jeho organizácie nevzdialil?

14. Ako by sme mali reagovať, keď sa nám druhí posmievajú za to, že žijeme podľa Jehovových noriem? (Žalm 119:50–52)

¹⁴ Buď odhodlaný riadiť sa Jehovovými normami. Jób to tak robil, aj keď sa mu za to druhí vysmievali. Jeden z jeho takzvaných priateľov sa ho dokonca snažil presvedčiť, že Bohu je úplne jedno, či sa Jób riadi jeho normami alebo nie. (Jób 4:17, 18; 22:3) Ale Jób týmto klamstvám neuveril. Vedel, že Jehovove normy sú správne, a bol odhodlaný  sa ich držať. Aj keď sa ho druhí snažili zlomiť, on sa nevzdal svojej oddanosti Bohu. (Jób 27:5, 6) V čom je nám Jób príkladom? Keď sa ti niekto vysmieva, nezačni spochybňovať Jehovove normy. Spomeň si na to, čo si zažil. Určite sa ti už veľakrát stalo, že keď si urobil to, čo Jehova považuje za správne, bolo to na tvoje dobro. Jehovovými zásadami sa riadi aj jeho organizácia, a tak buď rozhodnutý ju naďalej podporovať. Aj keby sa potom na teba vlna posmechu valila z každej strany, teba to od Jehovu neoddelí. (Prečítajte Žalm 119:50–52.)

15. Za čo sa Brizit jej príbuzní posmievali?

¹⁵ Pouvažujme o tom, čo zažila sestra z Indie, ktorá sa volá Brizit. Rodina sa jej za jej vieru posmievala. Krátko nato, ako sa v roku 1997 dala pokrstiť, jej manžel, ktorý nebol v pravde, stratil prácu. A tak rozhodol, že sa s Brizit a ich dcérami presťahujú k jeho rodičom, ktorí bývali v inom meste. Ale Brizit čakali ešte väčšie problémy. Keďže manžel nemal prácu, musela sa zamestnať na plný úväzok, aby ich rodina mala z čoho žiť. Okrem toho najbližší zbor bol vzdialený asi 350 kilometrov. Aj manželova rodina robila Brizit veľké problémy za to, že je Jehovovou svedkyňou. Situácia sa natoľko vyhrotila, že sa museli znova presťahovať. Potom jej manžel nečakane zomrel. Neskôr jedna z jej dcér zomrela na rakovinu, keď mala len 12 rokov. A ako by to nestačilo, príbuzní zo všetkého obviňovali Brizit. Hovorili, že keby sa nestala Jehovovou svedkyňou, nič z toho by sa nestalo. Ale Brizit naďalej dôverovala Jehovovi a držala sa blízko jeho organizácie.

16. Ako bola Brizit odmenená za to, že sa držala blízko Jehovu a jeho organizácie?

¹⁶ Keďže Brizit bývala tak ďaleko od zboru, krajský dozorca ju povzbudil,  aby vydávala svedectvo vo svojom okolí a viedla zhromaždenia u seba doma. Najprv mala pocit, že to nezvládne. Napriek tomu urobila to, čo jej krajský dozorca poradil. Hovorila o dobrej správe s druhými, usporadúvala vo svojom dome zhromaždenia a s dcérami mala pravidelné rodinné uctievanie. Aké výsledky to prinieslo? Zaviedla veľa biblických štúdií a mnohí z jej záujemcov sa dali pokrstiť. V roku 2005 začala slúžiť ako pravidelná priekopníčka. Za to, že dôverovala Jehovovi a držala sa blízko jeho organizácie, bola bohato odmenená. Jej dcéry verne slúžia Jehovovi a v tej oblasti sú dnes dva zbory! Brizit je presvedčená, že všetky tie ťažkosti a posmech svojej rodiny zvládla iba vďaka sile od Jehovu.

17. Čo by sme mali byť rozhodnutí robiť?

¹⁷ Satan nás chce presvedčiť, že Jehova nás nechá samých, keď sa dostaneme do ťažkostí, a že keď budeme podporovať Jehovovu organizáciu, bude to pre nás len horšie. Keď sa bratia, ktorí nás vedú, stanú terčom ohovárania, sú prenasledovaní alebo uväznení, chce nás tým zastrašiť. A rád využíva posmech na to, aby podkopal našu dôveru v Jehovove zásady a v jeho organizáciu. Ale my sa ním nedáme oklamať, lebo dobre poznáme jeho taktiky. (2. Kor. 2:11) Buď rozhodnutý, že budeš odmietať Satanove klamstvá, zostaneš verný Jehovovi a budeš podporovať jeho organizáciu. Pamätaj, že Jehova ťa nikdy neopustí. (Žalm 28:7) Preto nedovoľ, aby ťa od neho niečo oddelilo! (Rim. 8:35–39)

18. Čo sa dozvieme v nasledujúcom článku?

¹⁸ V tomto článku sme hovorili o problémoch, ktoré môžeme zažiť mimo zboru. Ale skúškou našej dôvery v Jehovu a v jeho organizáciu môžu byť aj problémy, ktoré nastanú v rámci zboru. Čo nám pomôže, aby sme ich zvládli? Dozvieme sa to v nasledujúcom článku.