1., 2. a) Ako sa naša kresťanská nádej líši od nádeje, ktorú majú ľudia vo svete? b) Aké dôležité otázky budeme rozoberať v tomto článku?

JEHOVA nám dal nádhernú nádej do budúcnosti. Či už patríme k pomazaným, alebo k „iným ovciam“, všetci dúfame, že sa uskutoční Božie pôvodné predsavzatie a že bude posvätené Jehovovo meno. (Ján 10:16; Mat. 6:9, 10) To je tá najúžasnejšia vyhliadka, z akej sa ľudia môžu tešiť. Túžime zažiť aj splnenie Božieho sľubu o večnom živote buď v „nových nebesiach“, alebo na „novej zemi“. (2. Petra 3:13) Okrem toho veríme, že duchovný blahobyt Božieho ľudu bude stále rásť.

² Aj mnohí ľudia vo svete vkladajú do niečoho nádej. Napríklad hráči hazardných hier žijú v nádeji, že sa im podarí získať hlavnú výhru v nejakej lotérii. No nemajú v tom žiadnu istotu. Naproti tomu skutočná viera je v Biblii opísaná ako „isté očakávanie“, čiže pevné presvedčenie, že naša kresťanská nádej sa splní. (Hebr. 11:1) Možno si však povieš: Ako si môžem posilniť vieru? A aký úžitok mi to prinesie, keď budem mať pevnú vieru a nádej? Odpovede sa dozvieme v tomto článku.

3. Na čom je založená naša viera?

³ S vierou sa človek nerodí ani sa nerozvinie sama od seba. Viera kresťana je výsledkom pôsobenia Božieho svätého ducha na vnímavé srdce. (Gal. 5:22) V Biblii sa nehovorí, že  Jehova má alebo že potrebuje vieru. Keďže je všemohúci a nadovšetko múdry, nič mu nemôže zabrániť v uskutočnení jeho predsavzatia. Náš nebeský Otec si je splnením svojich nádherných sľubov taký istý, že sa na ne pozerá, akoby sa už uskutočnili. Preto o nich hovorí: „Stali sa!“ ​(Prečítajte Zjavenie 21:3–6.) Naša viera je založená na nemennej biblickej pravde, že Jehova je „verný Boh“, ktorý vždy splní, čo sľúbil. (5. Mojž. 7:9)

4. O čom boli pevne presvedčení verní muži a ženy v staroveku?

⁴ V 11. kapitole listu Hebrejom nachádzame mená 16 mužov a žien, ktorí prejavovali vieru. Inšpirovaný pisateľ o nich a o mnohých iných hovorí, že „dostali svedectvo prostredníctvom svojej viery“. (Hebr. 11:39) Všetci boli pevne presvedčení, že Boh vzbudí sľúbené „semeno“, čiže potomstvo, ktoré zničí všetkých Božích nepriateľov a uskutoční Jehovovo pôvodné predsavzatie. (1. Mojž. 3:15) Títo verní muži a ženy zomreli ešte pred príchodom tohto „semena“, Ježiša Krista, ktorý otvoril cestu k životu v nebi. (Gal. 3:16) No verili, že vďaka Jehovovmu spoľahlivému sľubu budú vzkriesení k dokonalému životu v pozemskom raji. (Žalm 37:11; Iz. 26:19; Hoz. 13:14)

5., 6. a) Akú nádej mal Abrahám a jeho rodina stále pred očami? b) Ako si Abrahám a jeho rodina zachovali silnú vieru? (Pozri obrázok v úvode článku.)

⁵ V Hebrejom 11:13 o týchto verných Jehovových služobníkoch čítame: „Tí všetci zomreli vo viere, hoci nedostali splnenie tých sľubov, ale videli ich zďaleka a uvítali ich.“ Jedným z nich bol Abrahám. Ako vieme, že mal stále pred očami nádhernú nádej na život pod vládou sľúbeného „semena“? Dozvedáme sa to z Ježišových slov, ktoré adresoval svojim odporcom: „Abrahám, váš otec, sa veľmi radoval z vyhliadky, že uvidí môj deň, a videl ho a radoval sa.“ ​(Ján 8:56) To isté sa dá povedať o Sáre, Izákovi, Jakobovi a mnohých ďalších. Aj oni upierali svoju nádej na Kráľovstvo, „ktorého staviteľom a tvorcom je Boh“. (Hebr. 11:8–11)

⁶ Ako si Abrahám a jeho rodina zachovali takú silnú vieru? Stále sa učili o Jehovovi. Pravdepodobne sa o ňom dozvedeli z rozprávania svojich verných predkov alebo sa o ňom dočítali v spoľahlivých starovekých dokumentoch. Jehova k nim občas hovoril aj prostredníctvom anjelov alebo sa im zjavil vo videní či sne. No podstatné je, že to, čo sa naučili, nezabudli. Vážili si Božie sľuby a požiadavky a rozjímali o nich. Mali úplnú istotu, že ich nádej sa splní, a preto boli ochotní zniesť akékoľvek ťažkosti, aby zostali Bohu verní.

7. Ako nám Jehova pomáha, aby sme si zachovali pevnú vieru, a čo musíme robiť, aby sme z toho mali úžitok?

⁷ Jehova nám pomáha, aby sme si i my zachovali pevnú vieru. Láskavo nám poskytol svoje úplné Slovo, Bibliu. Ak je to možné, mali by sme si ho čítať každý deň. Potom budeme v živote šťastní a bude sa nám dobre dariť. (Žalm 1:1–3; prečítajte Skutky 17:11.) Tak ako Boží služobníci v predkresťanských časoch, aj my musíme rozjímať o sľuboch od Jehovu a poslúchať jeho požiadavky. Jehova nám dáva aj hojnosť duchovného pokrmu, ktorý pripravuje „verný a rozvážny otrok“. (Mat. 24:45) Ceňme si všetko, čo sa vďaka Jehovovi dozvedáme a čo pre  nás po duchovnej stránke robí. Potom budeme ako Boží služobníci zo staroveku, ktorí mali pevnú vieru, že ich nádej na Kráľovstvo sa splní.

8. Ako modlitba posilňuje našu vieru?

⁸ Jehovovi služobníci v staroveku si zachovali silnú vieru aj vďaka tomu, že v ich živote hrala dôležitú úlohu modlitba. Keď videli, že Boh vypočúva ich modlitby, posilňovalo to ich vieru. (Neh. 1:4, 11; Žalm 34:4, 15, 17; Dan. 9:19–21) Aj my sa môžeme Jehovovi zdôveriť so všetkými svojimi starosťami, lebo vieme, že nás vypočuje a posilní, aby sme s radosťou vytrvali. A keď pocítime, že vypočul naše modlitby, posilní to našu vieru. (Prečítajte 1. Jána 5:14, 15.) Ježiš nás nabádal, aby sme „stále prosili“ o Božieho ducha, lebo viera patrí k jeho ovociu. (Luk. 11:9, 13)

9. Čo by sme mali zahrnúť do svojich modlitieb?

⁹ V modlitbách by sme sa však nemali obmedzovať len na prosby o pomoc. Môžeme Jehovovi dennodenne ďakovať a chváliť ho za jeho „podivuhodné diela“, lebo „je ich viac, ako môžeme vypočítať“. (Žalm 40:5) Mali by sme sa modliť aj za našich bratov na celom svete. Napríklad máme „pamätať na tých, ktorí sú vo väzenských putách, akoby sme boli spútaní s nimi“. A mali by sme sa modliť aj za tých, „ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia“. Keď vidíme, že Jehova vypočúva naše modlitby, cítime sa k nemu ešte bližšie a naša viera rastie. (Hebr. 13:3, 7)

10. Ktorí Boží služobníci odmietli urobiť kompromis vo svojej vernosti a odkiaľ čerpali silu?

¹⁰ Apoštol Pavol spomína v 11. kapitole listu Hebrejom aj ďalších Božích služobníkov, ktorí vytrpeli rôzne ťažkosti. Ich mená však nepoznáme. Hovorí napríklad o ženách prejavujúcich vieru, ktorých synovia zomreli, no boli vzkriesení. Potom spomína ešte iných, ktorí „neprijali vyslobodenie nejakým výkupným, aby dosiahli lepšie vzkriesenie“. (Hebr. 11:35) Nevieme naisto, koho mal Pavol na mysli, ale mohli k nim patriť napríklad Nábot a Zechariáš, ktorí boli ukameňovaní, lebo poslúchali Boha a konali jeho vôľu. (1. Kráľ. 21:3, 15; 2. Par. 24:20, 21) Daniel a jeho spoločníci zjavne odmietli „prijať vyslobodenie“ zo skúšky a dopustiť sa kompromisu vo svojej vernosti. Prejavovali vieru v Božiu moc a vďaka tomu, obrazne povedané, „zapchávali tlamy levom“ a „uhášali silu ohňa“. (Hebr. 11:33, 34; Dan. 3:16–18, 20, 28; 6:13, 16, 21–23)

11. Aké skúšky zniesli niektorí proroci pre svoju vieru?

¹¹ Proroci ako Micheáš a Jeremiáš boli pre svoju vieru „skúšaní posmechom... a putami“. Iní, napríklad Eliáš, „putovali po púštiach a vrchoch a dierach a jaskyniach zeme“. Všetci vytrvali, pretože mali vieru — „isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame“. (Hebr. 11:1, 36–38; 1. Kráľ. 18:13; 22:24–27; Jer. 20:1, 2; 28:10, 11; 32:2)

12. Kto nám dal najväčší príklad vernosti v skúškach a vďaka čomu vytrval?

¹² Po zmienke o rôznych mužoch a ženách, ktorí mali vieru, sa Pavol zameriava na najvýznamnejší príklad zo všetkých — nášho Pána Ježiša Krista. V Hebrejom 12:2 o ňom čítame: „Pre radosť, ktorá mu bola predložená, zniesol mučenícky kôl, pohrdol pohanou a posadil sa po pravici Božieho trónu.“ O jeho viere v tých najťažších skúškach  by sme mali „dôkladne uvažovať“. (Prečítajte Hebrejom 12:3.) Podobnú vieru prejavili prví kresťanskí mučeníci, ako napríklad Antipas, ktorý odmietol urobiť kompromis vo vernosti. (Zjav. 2:13) Čakala ich odmena v podobe vzkriesenia k nebeskému životu, odmena prevyšujúca i „lepšie vzkriesenie“, na ktoré sa tešili muži viery zo staroveku. (Hebr. 11:35) Krátko po zrode Božieho Kráľovstva v roku 1914 boli títo verní pomazaní vzkriesení k nebeskému životu, aby spolu s Ježišom vládli nad zemou. (Zjav. 20:4)

13., 14. Aké skúšky prežil Rudolf Graichen a čo mu pomohlo vytrvať?

¹³ Milióny Božích služobníkov dnes nasledujú Ježišov príklad. Majú svoju nádej stále pred očami a nedovoľujú, aby skúšky oslabili ich vieru. Zamysli sa nad príkladom Rudolfa Graichena z Nemecka, ktorý sa narodil v roku 1925. Rozprával, že doma na stenách viseli obrázky s biblickými námetmi. Napísal: „Na jednom obrázku bol zobrazený vlk s baránkom, kozľa s leopardom a teľa  s levom — všetky spolu v mieri, vedené malým chlapcom. Takéto obrázky na mňa trvalo zapôsobili.“ ​(Iz. 11:6–9) Dlhé roky znášal kruté prenasledovanie najprv od nacistického gestapa a neskôr od komunistickej Stasi vo východnom Nemecku. Napriek tomu si zachoval pevnú vieru v pozemský raj.

¹⁴ Rudolfa však čakali ďalšie ťažké skúšky. Jeho milovaná mama zomrela v koncentračnom tábore Ravensbrück na týfus. Otec zoslabol vo viere a podpísal dokument, že sa vzdáva svojho náboženstva a už nechce byť Jehovovým svedkom. Keď bol Rudolf prepustený z väzenia, začal slúžiť ako krajský dozorca a bol pozvaný do školy Gileád. Potom išiel ako misionár do Čile, kde opäť slúžil v krajskej službe. Ale Rudolfove skúšky sa ešte neskončili. Rok po svadbe s misionárkou Patsy im zomrela dcérka. Neskôr zomrela aj jeho milovaná Patsy, hoci mala len 43 rokov. Rudolf vytrval vo všetkých týchto skúškach. Keď v Strážnej veži z 1. augusta 1997 na stranách 20 – 25 vyšiel jeho životný príbeh, ešte stále slúžil ako pravidelný priekopník a starší, aj keď mal už veľa rokov a bol chorý. ^[1]

15. Aký príklad vytrvalosti v skúškach nám dávajú mnohí novodobí Jehovovi služobníci?

¹⁵ Mnohí Jehovovi svedkovia si dnes vďaka svojej nádeji zachovávajú radosť, a to napriek tomu, že už veľa rokov znášajú kruté prenasledovanie. Napríklad stovky našich bratov a sestier v Eritrei, Singapure a Južnej Kórei sú vo väzení, väčšina z nich preto, lebo žijú v súlade s Ježišovými slovami nebrať do ruky zbraň. (Mat. 26:52) Medzi nimi sú aj eritrejskí bratia Isaac, Negede a Paulos, ktorí sú vo väzení už viac ako 20 rokov. Odmietli ich prepustiť na slobodu, takže sa nemohli oženiť ani postarať o zostarnutých rodičov. Hoci znášajú kruté zaobchádzanie, zostávajú verní. Fotografiu týchto bratov môžeme nájsť na stránke jw.org. Z ich usmiatych tvárí vidieť, že majú stále pevnú vieru. Dokonca si tým získali úctu aj väzenských dozorcov.

16. Pred čím ťa môže chrániť pevná viera?

¹⁶ Väčšina Jehovových služobníkov nezažíva také prenasledovanie ako spomínaní bratia. Ich skúšky viery sú odlišné. Mnohí znášajú chudobu alebo trpia následkom vojen či prírodných katastrof. Iní sa podobne ako Mojžiš a ďalší patriarchovia vzdali pohodlného života vo svete a svetskej slávy. Zvádzajú tvrdý boj, aby odolali pokušeniu viesť materialistický spôsob života zameraný na seba. Čo im pomáha víťaziť v tomto boji? Je to láska k Jehovovi a pevná viera, že splní svoj sľub, napraví všetky krivdy a svojich verných služobníkov odmení večným životom v spravodlivom novom svete. (Prečítajte Žalm 37:5, 7, 9, 29.)

17. Čo si rozhodnutý robiť a o čom budeme hovoriť v nasledujúcom článku?

¹⁷ V tomto článku sme si ukázali, že viera je „isté očakávanie vecí, v ktoré dúfame“. Keď si ju chceme udržať pevnú, musíme sa pravidelne modliť a rozjímať o Božích sľuboch. A to nám zas pomôže vytrvať v skúškach a upierať zrak na našu kresťanskú nádej. Ale ako uvidíme v nasledujúcom článku, biblická definícia viery zahŕňa toho ešte viac.