Úvodné slová v Strážnej veži z 1. januára 1918 zneli: „Čo prinesie rok 1918?“ V Európe stále zúrila Veľká vojna, ale udalosti na začiatku toho roka naznačovali, že Bádateľom Biblie i celému svetu sa blýska na lepšie časy.

Prezident Woodrow Wilson predniesol 8. januára 1918 v americkom Kongrese prejav obsahujúci 14 bodov, ktoré boli podľa neho nevyhnutné na nastolenie „trvalého a spravodlivého mieru“. Predložil v nich návrh na otvorenú diplomaciu, obmedzenie zbrojenia a vytvorenie „všeobecného združenia národov“, z ktorého mali mať úžitok „veľké, rovnako aj malé štáty“. Jeho „Štrnásť bodov“ hralo dôležitú úlohu pri vzniku Spoločnosti národov a príprave Versaillskej zmluvy a viedlo k ukončeniu Veľkej vojny.

Napriek vnútorným rozporom, ktoré zažívali Bádatelia Biblie v predchádzajúcom roku, * sa zdalo, že sú pred nimi pokojnejšie časy. Nasvedčovali tomu udalosti, ktoré sa odohrali na výročnej schôdzi korporácie Watch Tower Bible and Tract Society.

Na tejto schôdzi, ktorá sa konala 5. januára 1918, sa niekoľkí poprední muži, ktorí boli prepustení z Bételu, pokúsili prevziať kontrolu nad organizáciou. Richard H. Barber, verný cestujúci dozorca, sa na začiatku schôdze pomodlil. Po správe za predchádzajúci rok boli na rade každoročné voľby členov správnej rady. Brat Barber navrhol za kandidátov Josepha Rutherforda a ďalších šiestich bratov. Potom právny zástupca, ktorý stál na strane odporcov, navrhol sedem iných mužov vrátane tých, ktorí boli prepustení z Bételu. Boli však prehlasovaní. Drvivá väčšina akcionárov zvolila za členov správnej rady brata Rutherforda a šiestich verných bratov.

Mnohí bratia, ktorí sa zúčastnili na tejto schôdzi, ju nazvali „najpožehnanejším zjazdom, aký kedy navštívili“. Ale ich radosť netrvala dlho.

Bádatelia Biblie už niekoľko mesiacov distribuovali knihu Ukončené tajomstvo. Úprimní čitatelia reagovali priaznivo na biblické posolstvo, ktoré obsahovala.

Cestujúci dozorca Edward F. Crist z Kanady rozprával o istých manželoch, ktorí už päť týždňov po prečítaní tejto knihy prijali pravdu. Povedal: „Obaja sú plne zasvätení a robia úžasné pokroky.“

Istý muž, ktorý si prečítal túto knihu, sa o nej ihneď porozprával s priateľmi. Kniha ho „zasiahla“ dvojakým spôsobom. Opísal to takto: „Kráčal som Treťou avenue, keď mi naraz niečo spadlo na plece. Myslel som si, že je to tehla, ale bola to kniha Ukončené tajomstvo. Zdvihol som ju a doma som si ju celú prečítal... Neskôr som sa dozvedel, že ju vyhodil von oknom nejaký nazlostený pastor... Som presvedčený, že vďaka tomuto jeho skutku sa dozvedelo o živej nádeji viac ľudí  než vďaka čomukoľvek inému, čo urobil... Zásluhou toho rozhnevaného pastora teraz chválime Boha.“

Reakcia tohto pastora nebola ojedinelá. Kanadské úrady zakázali túto knihu 12. februára 1918 s odôvodnením, že obsahuje štvavú protivojnovú propagandu. Krátko nato podali žalobu aj americké úrady. Vládni agenti prehľadali domov Bétel a kancelárie Spoločnosti v štátoch New York, Pensylvánia a Kalifornia. Hľadali dôkazy proti vedúcim členom organizácie. Ministerstvo spravodlivosti Spojených štátov zakázalo knihu Ukončené tajomstvo 14. marca 1918 s tým, že jej publikovanie a šírenie oslabuje vojnové úsilie a porušuje zákon o špionáži.

Dňa 7. mája 1918 vydalo ministerstvo spravodlivosti zatykače na Giovanniho DeCeccu, Georgea Fishera, Alexandra Macmillana, Roberta Martina, Fredericka Robisona, Josepha Rutherforda, Williama Van Amburgha a Claytona Woodwortha. Boli obvinení z toho, že „protizákonne, so zločinným úmyslom a vedome nabádali k nepodriadenosti, k nelojálnosti a k odmietaniu vojenskej povinnosti v armáde a v námorných silách Spojených štátov“. Súdny proces sa začal 5. júna 1918, ale bolo takmer isté, že bratia budú uznaní za vinných. Prečo?

Bratia boli obvinení z porušenia zákona o špionáži, ktorý generálny prokurátor Spojených štátov nazval „účinným nástrojom proti propagande“. Dňa 16. mája 1918 Kongres odmietol uplatniť dodatok k zákonu o špionáži. Tento dodatok mal chrániť tých, ktorí šírili „to, čo je pravé, s dobrými pohnútkami a na ospravedlniteľné ciele“. O knihe Ukončené tajomstvo sa medzi členmi Kongresu viedla rozsiahla diskusia. V úradných záznamoch Kongresu sa v tejto súvislosti uvádza: „Príkladom najnebezpečnejšej propagandy tohto druhu je kniha Ukončené tajomstvo... Jediným jej cieľom je nabádať vojakov, aby konali proti našim záujmom... a vyzývať ich k odmietaniu brannej povinnosti.“

Dňa 20. júna 1918 porota uznala ôsmich bratov za vinných vo všetkých bodoch obžaloby. Nasledujúci deň sudca vyniesol rozsudok. Povedal: „Náboženská propaganda, ktorú títo obžalovaní aktívne obhajovali a šírili... je väčším nebezpečenstvom ako divízia nemeckej armády... Treba im uložiť prísny trest.“ O dva týždne previezli týchto osem bratov do federálnej väznice v Atlante v štáte Georgia. Mali si odsedieť od 10 do 20 rokov.

V tom čase znášali Bádatelia Biblie silný odpor. Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) podrobne  sledoval ich činnosť a vypracoval pri tom tisíce dokumentov. Z týchto záznamov vyplýva, že bratia boli odhodlaní pokračovať vo zvestovateľskej službe.

V liste adresovanom FBI vedúci pošty v Orlande na Floride napísal: „[Bádatelia Biblie] agitujú v meste z domu do domu a väčšinou to robia v noci... Zdá sa, že si nedajú pokoj a naďalej otravujú ľudí.“

Istý plukovník z ministerstva vojny poslal FBI správu o činnosti Fredericka W. Franza, ktorý neskôr slúžil vo vedúcom zbore. Napísal: „F. W. Franz... sa aktívne zapája do predaja tisícov výtlačkov Ukončeného tajomstva.“

Charles Fekel, ktorý neskôr tiež slúžil vo vedúcom zbore, čelil prudkému prenasledovaniu. Za distribúciu knihy Ukončené tajomstvo ho úrady zatkli a sledovali jeho osobnú korešpondenciu. Uväznili ho na jeden mesiac v Baltimore v štáte Maryland, a pretože mal rakúsky pôvod, označili ho za „príslušníka nepriateľského štátu“. Svojim vyšetrovateľom odvážne vydával svedectvo. Riadil sa príkladom apoštola Pavla, ktorý v 1. Korinťanom 9:16 napísal: „Beda mi, keby som neoznamoval dobré posolstvo!“ *

Okrem horlivej zvestovateľskej činnosti rozbehli Bádatelia Biblie nadšenú podpisovú kampaň za prepustenie bratov z väzenia v Atlante. Anna K. Gardnerová to opísala slovami: „Vždy sme niečo robili. Keď boli bratia vo väzení, našou ďalšou úlohou bolo nazbierať čo najviac podpisov. Chodili sme z domu do domu a podarilo sa nám ich získať tisíce. Ľuďom sme vždy povedali, že ide o verných a nespravodlivo uväznených kresťanov.“

V tých ťažkých časoch bratia potrebovali duchovnú posilu, a preto sa často konali zjazdy. Strážna veža uviedla: „Počas roka sa konalo viac ako 40 zjazdov... Zo všetkých týchto zjazdov prišli nadšené správy. Predtým sa konali zjazdy len koncom leta alebo začiatkom jesene, ale teraz sa konajú každý mesiac.“

Úprimní ľudia priaznivo reagovali na dobré posolstvo. Na jednom zjazde v Clevelande v štáte Ohio bolo asi 1 200 prítomných a 42 sa dalo pokrstiť. Bol medzi nimi aj mladý chlapec, ktorý „si tak cenil službu Bohu a možnosť zasvätiť sa mu, že by mohol zahanbiť aj mnohých dospelých“.

Rok 1918 sa chýlil ku koncu a Bádatelia Biblie stáli pred otázkou, čo prinesie budúcnosť. Niektoré budovy v Brooklyne boli predané a ústredie sa presťahovalo do Pittsburghu v Pensylvánii. Kým boli bratia, ktorí viedli dielo, vo väzení, akcionári naplánovali ďalšiu výročnú schôdzu na 4. januára 1919. Čo bude ďalej?

Bratia pokračovali v činnosti. Vôbec nepochybovali, že Jehova ich bude podporovať, čo vidno aj z ročného textu na rok 1919: „Nástroj, ktorý je proti tebe kovaný, sa nepodarí.“ (Iz. 54:17, Katolícky preklad) Mali sa odohrať dramatické zmeny, vďaka ktorým si naši bratia mali upevniť vieru a pripraviť sa na množstvo práce, ktoré bolo pred nimi.