Versaillská zmluva prispela aj k vzniku novej organizácie, Spoločnosti národov. Cieľom tejto organizácie bolo „podporovať medzinárodnú spoluprácu a dosiahnuť medzinárodný mier a bezpečie“. Jej vznik vítali aj mnohé cirkvi takzvaného kresťanstva. Napríklad Federálna rada Kristových cirkví v Amerike vyhlásila, že Spoločnosť národov je „politickým vyjadrením Božieho Kráľovstva na zemi“. Na znak podpory Spoločnosti národov vyslala táto rada svojich delegátov na Parížsku mierovú konferenciu. Jeden z delegátov sa vyjadril, že táto konferencia „predstavuje začiatok novej éry v dejinách ľudstva“.

Nová éra sa skutočne začala, ale nie vďaka tejto mierovej konferencii. Začala sa vďaka tomu, že Jehova dal svojmu ľudu silu, aby v roku 1919 začal oznamovať dobrú správu v takom rozsahu ako nikdy dovtedy. Ale predtým zažili Bádatelia Biblie dramatické udalosti.

Na sobotu 4. januára 1919 boli naplánované každoročné voľby správnej rady spoločnosti Watch Tower Bible and Tract Society. V tom čase bol Joseph Rutherford, ktorý viedol dielo Jehovovho ľudu, nespravodlivo uväznený v Atlante v americkom štáte Georgia spolu s inými siedmimi bratmi. Vznikla otázka: Budú títo uväznení bratia znovu zvolení za členov správnej rady alebo ich nahradí niekto iný?

Brat Rutherford si vo väzení robil starosti o budúcnosť organizácie. Vedel, že niektorí bratia by chceli zvoliť za prezidenta niekoho iného. Z toho dôvodu napísal bratom, ktorí sa zúčastnili na voľbách, že za prezidenta odporúča Evandera Cowarda. Opísal ho ako mierneho a rozvážneho brata, ktorý „je zasvätený Pánovi“. Mnohí bratia však dávali prednosť inému riešeniu, totiž aby boli voľby odložené o šesť mesiacov. Právnici, ktorí obhajovali uväznených  bratov, s tým súhlasili. Počas diskusie sa v miestnosti stupňovalo napätie.

Potom sa prihodilo niečo, čo Richard Barber neskôr opísal ako „upokojenie rozbúrenej hladiny“. Jeden z prítomných bratov vstal a povedal: „Nie som právnik, ale pokiaľ ide o zákonnosť tejto situácie, viem niečo o zákone lojálnych. Boh totiž vyžaduje lojálnosť. Nedokážem si predstaviť, že by sme mohli prejaviť väčšiu dôveru inak než uskutočnením volieb a znovuzvolením brata Rutherforda za prezidenta.“ (Žalm 18:25)

Brat A. Macmillan, ktorý bol tiež vo väzení, neskôr rozprával, ako mu brat Rutherford zaklopal na stenu a povedal: „Prestrč ruku.“ Potom podal Macmillanovi telegram. Macmillan prebehol očami krátku správu na telegrame a ihneď vedel, čo znamená. Správa znela: „RUTHERFORD WISE VAN BARBER ANDERSON BULLY A SPILL PREZIDENT PRVÍ TRAJA OFICIÁLNI PREDSTAVITELIA SRDEČNÉ POZDRAVY.“ Znamenalo to, že všetci boli opäť zvolení za členov správnej rady a Joseph Rutherford a William Van Amburgh zostali oficiálnymi predstaviteľmi spoločnosti. Prezidentom zostal brat Rutherford.

Kým boli títo ôsmi bratia vo väzení, verní Bádatelia Biblie rozbehli petíciu za ich prepustenie. Títo odvážni bratia a sestry zozbierali viac než 700 000 podpisov. No v stredu 26. marca 1919, ešte predtým ako bola petícia doručená úradom, bol brat Rutherford spolu s ostatnými prepustený.

Keď brat Rutherford prišiel do Bételu, bratia a sestry ho prišli privítať. Vo svojom príhovore povedal: „Som presvedčený, že táto skúsenosť, ktorú sme všetci prežili, je len prípravou na oveľa horšie časy... Aj keď ste bojovali za naše prepustenie, bola to len okrajová záležitosť... Váš boj splnil iný účel – bolo vydané svedectvo o pravde a tí, ktorí sa doň zapojili, boli veľmi požehnaní.“

Okolnosti sprevádzajúce proces s našimi bratmi nasvedčovali tomu, že záležitosti vedie Jehova. Dňa 14. mája 1919 vyniesol odvolací súd tento rozsudok: „Obžalovaní v tomto prípade neboli súdení... nestranne, na čo mali právo, a preto sa rozsudok ruší.“ Bratia boli pôvodne uznaní za vinných zo spáchania závažných zločinov, a ak by im bol trest iba odpustený alebo zmiernený, zostal by im záznam v registri trestov. Neboli proti nim vznesené žiadne obvinenia. Vďaka tomu mohol sudca Rutherford naďalej vykonávať právnickú prax, takže mohol obhajovať Jehovových služobníkov pred Najvyšším súdom  Spojených štátov, čo po svojom prepustení urobil veľakrát.

Brat Macmillan povedal: „Nechceli sme sedieť so založenými rukami a čakať, kým si nás Pán vezme do neba. Uvedomili sme si, že musíme niečo robiť, aby sme zistili, aká je Pánova vôľa.“

Pracovníci v ústredí však nemohli pokračovať v práci, ktorú vykonávali celé roky. Prečo? Lebo kým boli bratia vo väzení, tlačové formy, ktoré sa používali na tlač našich publikácií, boli zničené. Bolo to skľučujúce a niektorí bratia si kládli otázku, či to neznamená koniec zvestovateľskej činnosti.

Ako mohli Bádatelia Biblie zistiť, či má ešte niekto záujem o dobrú správu o Kráľovstve, ktorú oznamovali? Brat Rutherford sa rozhodol, že bude mať prednášku, na ktorú pozvú čo najviac ľudí. Brat Macmillan povedal: „Keby nikto neprišiel, vedeli by sme, že naša zvestovateľská činnosť sa skončila.“

Nadišla nedeľa 4. mája 1919. Brat Rutherford bol veľmi chorý, ale napriek tomu predniesol v Los Angeles prednášku s názvom „Nádej pre sužované ľudstvo“. Vypočulo si ju asi 3 500 ľudí a pre stovky ďalších už nebolo miesto. Nasledujúci deň si ju vypočulo ďalších 1 500 ľudí. Bratia dostali odpoveď – ľudia mali záujem!

To, čo bratia urobili potom, ovplyvňuje našu zvestovateľskú činnosť až dodnes.

V Strážnej veži z 1. augusta 1919 bol oznam, že začiatkom septembra sa bude v Cedar Point v americkom štáte Ohio konať zjazd. Clarence Beaty, mladý Bádateľ Biblie z Missouri, o ňom povedal: „Nikto si  ho nechcel nechať ujsť.“ Zúčastnilo sa na ňom vyše 6 000 bratov a sestier, oveľa viac, než sa očakávalo. K radostnej atmosfére zjazdu prispel aj krst viac ako 200 účastníkov v blízkom Erijskom jazere.

Dňa 5. septembra 1919, v piaty deň zjazdu, oznámil brat Rutherford v prednáške s názvom „Prejav k spolupracovníkom“ vydanie nového časopisu Zlatý vek. * Mal „informovať o dôležitých aktuálnych udalostiach a poskytovať biblické vysvetlenie, prečo sa dejú“.

Všetci Bádatelia Biblie boli povzbudení, aby v službe odvážne ponúkali tento nový časopis. V liste, v ktorom sa vysvetľovalo, ako má byť služba organizovaná, bolo uvedené: „Nech si každý zasvätený [pokrstený] kresťan uvedomí, že služba Bohu je veľká česť, a chopí sa príležitosti, aby sa čo najviac zapojil do vydávania svedectva tomuto svetu.“ Reakcia bola ohromujúca! Zvestovatelia sa horlivo zapojili do kampane s ponukou tohto časopisu a do decembra si ho predplatilo viac ako 50 000 čitateľov.

Na konci roku 1919 už boli Jehovovi služobníci reorganizovaní a posilnení. Okrem toho sa splnilo niekoľko dôležitých proroctiev týkajúcich sa posledných dní. Bolo ukončené skúšanie a prečisťovanie Božieho ľudu, ktoré bolo predpovedané v Malachiášovi 3:1–4. Jehovovi služobníci boli prepustení zo symbolického zajatia vo „Veľkom Babylone“ a Ježiš ustanovil „verného a rozvážneho otroka“. * (Zjav. 18:2, 4; Mat. 24:45) Teraz boli Bádatelia Biblie pripravení na prácu, ktorú im Jehova zveril.