A Jehova týchto nadšených zvestovateľov posilnil. V tom roku sa počet kolportérov, čiže priekopníkov, zvýšil z 225 na 350. A prvýkrát v histórii viac než 8 000 pracovníkov tried, čiže zvestovateľov, podalo do ústredia správu zo služby. Jehova ich za ich úsilie mimoriadne požehnal.

Dňa 21. marca 1920 Joseph Rutherford, ktorý v tom čase stál na čele diela Bádateľov Biblie, mal prednášku na tému „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“. Bádatelia Biblie vyvinuli mimoriadne úsilie, aby na túto prednášku pozvali čo najviac ľudí. Rozdali asi 320 000 pozvánok a prenajali si jedno z najväčších divadiel v New Yorku.

Verejnosť zareagovala nad ich očakávanie. Návštevníkov bolo vyše 5 000, divadlo bolo zaplnené do posledného miesta a viac ako 7 000 sa už dnu nedostalo. V Strážnej veži bolo toto zhromaždenie opísané ako „jedno z najúspešnejších zhromaždení, aké kedy Medzinárodní Bádatelia Biblie konali“.

„Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“ – to bolo posolstvo, ktorým Bádatelia Biblie vošli do povedomia verejnosti. V tom čase ešte netušili, aký rozsah nadobudne dielo hlásania o Kráľovstve v budúcnosti. No už vtedy bola ich horlivosť pozoruhodná. Ida Olmsteadová, ktorá začala chodiť na zhromaždenia v roku 1902, sa vyjadrila: „Vedeli sme, že celé ľudstvo čakajú veľké požehnania, a nikdy sme si nedali ujsť príležitosť, aby sme o tejto dobrej správe povedali všetkým, ktorých sme v službe stretli.“

Bratia v Bételi chceli zaistiť pravidelné dodávky duchovného pokrmu, a tak sa rozhodli, že niektoré publikácie si budú tlačiť sami. Kúpili potrebné stroje a umiestnili ich v prenajatých priestoroch budovy na Myrtle Avenue 35 v Brooklyne v New Yorku, len niekoľko blokov od domova Bétel.

Leo Pelle a Walter Kessler nastúpili do Bételu v januári 1920. Walter na to spomínal takto: „Keď sme prišli, dozorca tlačiarne sa na nás pozrel a povedal: ‚Do obeda máte ešte hodinu a pol.‘ A požiadal nás, aby sme zo suterénu vynosili krabice s knihami.“

 Leo porozprával, čo sa stalo na druhý deň: „Mali sme umývať steny na prízemí. Bola to tá najšpinavšia práca, akú som kedy robil. Ale bola to práca pre Pána, a preto mala zmysel.“

O pár týždňov už Strážnu vežu tlačili horliví dobrovoľníci. Na prvom poschodí bol tlačový stroj na rovinnú tlač. Prvé, čo na ňom vytlačili, bolo 60 000 výtlačkov Strážnej veže z 1. februára 1920. Medzitým bratia nainštalovali v suteréne rotačku, ktorú nazvali Bojová loď. Bratia si sami začali tlačiť aj časopis Zlatý vek. Prvé číslo, ktoré vytlačili na vlastných strojoch, bolo zo 14. apríla 1920. Je nepochybné, že Jehova žehnal úsilie svojich ochotných služobníkov.

Jehovovi verní služobníci sa začali tešiť z obnovenej činnosti a jednoty. Žiaľ, v náročných rokoch 1917 až 1919 niektorí Bádatelia Biblie opustili organizáciu. Ako sa im dalo pomôcť?

V Strážnej veži z 1. apríla 1920 vyšiel článok „Prebývajme v pokoji“. Obsahoval vrúcne povzbudenie: „Sme si istí... že každý, kto má Pánovho ducha... je ochotný zabudnúť na to, čo je za nami... prebývať v jednote a spolupracovať ako jedno harmonické telo.“

Mnohí na tieto láskavé slová zareagovali. Jedni manželia napísali: „Uznávame, že niečo vyše roka sme robili chybu, keď sme sa nečinne prizerali, ako ostatní kážu... Dúfame, že už nikdy nezídeme na scestie.“ Títo bratia a sestry, ktorí sa znovu zapojili do služby, mali pred sebou ešte veľa práce.

Dňa 21. júna 1920 začali Bádatelia Biblie rozsiahlu kampaň so „ZG“. „ZG“ bolo brožované vydanie knihy Ukončené tajomstvo. * Keď bola táto kniha v roku 1918 zakázaná, veľa výtlačkov zostalo na sklade.

 Všetci pracovníci tried, nielen kolportéri, boli pozvaní, aby sa zapojili do kampane so „ZG“: „Každý zasvätený [pokrstený] kresťan v každej triede, ktorý môže, by sa mal s radosťou zapojiť. Nech je mottom každého z nás: ‚Len jedno robím‘ – rozširujem ZG.“ Edmund Hooper poznamenal, že počas tejto kampane sa mnohí v podstate prvýkrát zapojili do služby z domu do domu. Dodal: „Až teraz sme začali chápať, čo všetko zahŕňa táto práca, ktorá mala prekonať naše najsmelšie očakávania.“

Komunikácia medzi ústredím a Bádateľmi Biblie v iných krajinách bola cez prvú svetovú vojnu sťažená. Preto chcel brat Rutherford povzbudiť týchto bratov a zreorganizovať zvestovateľskú činnosť. A tak sa 12. augusta 1920 vybral spolu so štyrmi ďalšími bratmi na dlhú cestu na Britské ostrovy, do Európy a na Blízky východ.

Bádatelia Biblie v Británii pri príležitosti návštevy brata Rutherforda zorganizovali tri zjazdy a 12 verejných zhromaždení. Celkovo sa na nich zúčastnilo asi 50 000 ľudí. V Strážnej veži sa o tejto návšteve písalo: „Bratov to veľmi povzbudilo a pozdvihlo na duchu. Ešte viac sa zomkli v láske a v službe a mnohé smutné srdcia sa naplnili radosťou.“ V Paríži brat Rutherford opäť hovoril na tému „Milióny dnes žijúcich nikdy nezomrú“. Už pred začiatkom prednášky sála praskala vo švíkoch. Tristo ľudí požiadalo o ďalšie informácie.

V nasledujúcich týždňoch bratia navštívili Atény, Káhiru a Jeruzalem. Aby uspokojili hlad po pravde, ktorý prejavovali ľudia na týchto miestach, brat Rutherford sa postaral o to, aby bol v Ramalláhu blízko Jeruzalema zriadený sklad literatúry. Potom sa vrátil do Európy, zariadil, aby sa naše publikácie tlačili aj tam, a založil kanceláriu pre strednú Európu.

Na jeseň 1920 Bádatelia Biblie vydali Zlatý vek č. 27. Bolo to mimoriadne vydanie, v ktorom odhaľovali prenasledovanie Bádateľov Biblie v roku 1918. Bojová loď, o ktorej sme už hovorili, bežala na plné obrátky vo dne v noci. Bratia vytlačili viac ako štyri milióny výtlačkov tohto čísla.

 Čitatelia tohto časopisu sa v ňom dozvedeli o prípade Emmy Martinovej. Sestra Martinová slúžila ako kolportérka v San Bernardine v Kalifornii. Spolu s troma bratmi, Hammom, Sonnenburgom a Stevensom, sa 17. marca 1918 zúčastnila na malom zhromaždení Bádateľov Biblie.

Medzi prítomnými bol jeden muž, ktorý tam nebol preto, aby sa dozvedel niečo o Biblii. Neskôr na súde vypovedal: „Prišiel som tam... na príkaz, ktorý som dostal z kancelárie prokurátora. Mojou úlohou bolo nájsť usvedčujúci dôkaz.“ „Dôkaz“, ktorý hľadal, aj našiel. Bola to kniha Ukončené tajomstvo. O niekoľko dní boli sestra Martinová aj spomínaní traja bratia zatknutí. Boli obvinení z porušenia zákona o špionáži, lebo rozširovali zakázanú knihu.

Emma i traja bratia boli uznaní za vinných a odsúdení na tri roky väzenia. Po vyčerpaní všetkých možností odvolania nastúpili 17. mája 1920 do väzenia. Ale zakrátko sa veci zmenili.

Dňa 20. júna 1920 brat Rutherford informoval o tomto prípade prítomných na zjazde v San Franciscu. Poslucháči boli šokovaní, keď počuli, ako sa s týmito kresťanmi zaobchádza, a poslali telegram prezidentovi Spojených štátov. Písalo sa v ňom: „Obvinenie... pani Martinovej... z porušenia zákona o špionáži považujeme za nespravodlivé... Postup federálnych agentov, ktorí zneužili svoju právomoc, aby... vlákali pani Martinovú do pasce... a potom proti nej vykonštruovali obvinenie, aby ju mohli poslať do väzenia, považujeme za... škandalózny.“

Hneď na druhý deň prezident Woodrow Wilson s okamžitou platnosťou zrušil rozsudok sestry Martinovej i bratov Hamma, Sonnenburga a Stevensa. Ich nespravodlivé uväznenie sa skončilo.

Koncom roka 1920 mali Bádatelia Biblie veľa dôvodov na radosť. Práce v ústredí neustále pribúdalo a praví kresťania zvestovali dobrú správu o Božom Kráľovstve ako o jedinej nádeji ľudstva vo väčšom rozsahu než kedykoľvek predtým. (Mat. 24:14) Nasledujúci rok, 1921, mal byť v histórii oznamovania pravdy o Kráľovstve ešte významnejší.