1. Prečo sme šťastní a hrdí, že sme Jehovovými svedkami?

SME veľmi šťastní a hrdí na to, že sme Jehovovými svedkami! Nosíme Božie meno a svedčíme o tomto mene tak, že zvestujeme dobrú správu a robíme učeníkov. Veľmi sa tešíme, keď môžeme pomôcť niekomu, kto má „správny postoj k pravde vedúcej k večnému životu“, aby uveril. (Sk. 13:48) Cítime to rovnako ako Ježiš, ktorého „svätý duch naplnil veľkou radosťou“, keď sa jeho učeníci vrátili zo zvestovateľskej služby a nadšene mu rozprávali, čo zažili. (Luk. 10:1, 17, 21)

2. Z čoho vidno, že zvestovateľskú službu berieme vážne?

² Zvestovateľskú službu berieme vážne. Apoštol Pavol nabádal Timoteja: „Dávaj pozor na seba a na svoje vyučovanie.“ A dodal: „Ak to budeš robiť, zachrániš seba aj tých, čo ťa počúvajú.“ (1. Tim. 4:16) Teda ide o záchranu ľudských životov. Prečo máme na seba dávať pozor? Lebo sme poddanými Božieho Kráľovstva. Vždy sa chceme správať tak, aby sme prinášali chválu Jehovovi a aby to bolo v súlade s dobrou správou, ktorú zvestujeme. (Fil. 1:27) A ako môžeme dávať pozor na svoje vyučovanie? Tak, že sa dobre pripravujeme do služby, a vždy, keď chceme niekomu vydať svedectvo, poprosíme Jehovu o pomoc.

3. S akými reakciami na dobrú správu o Kráľovstve sa môžeme stretnúť? Uveď príklad.

³ Môže sa však stať, že aj keď robíme v službe maximum, na dobrú správu o Kráľovstve zareaguje v našom obvode len málokto. Niečo podobné zažil brat Georg Lindal, ktorý v rokoch 1929 až 1947 sám zvestoval na celom Islande. Hoci rozdal tisíce kníh, nikto neprijal pravdu. Napísal: „Zdá sa, že niektorí sa postavili proti pravde, ale väčšina zostáva voči pravde úplne ľahostajná.“  Potom prišli na Island misionári vyškolení v Gileáde. Ale trvalo ďalších deväť rokov, kým sa prví Islanďania zasvätili Jehovovi a dali sa pokrstiť. *

4. Ako sa možno cítime, keď ľudia nemajú záujem o biblickú pravdu?

⁴ Keď ľudia nemajú záujem o biblickú pravdu, sme sklamaní. Možno sa cítime ako Pavol, ktorý mal „v srdci veľký žiaľ a neustálu bolesť“, lebo Židia ako národ odmietli prijať Ježiša ako sľúbeného Mesiáša. (Rim. 9:1–3) Čo ak s niekým študuješ Bibliu, naplno sa mu venuješ a modlíš sa zaňho, ale ten človek nerobí duchovný pokrok a štúdium musíš ukončiť? Alebo čo ak si ty osobne ešte nikomu nepomohol dospieť ku krstu? Mal by si sa za to obviňovať a myslieť si, že Jehova nežehná tvoju službu? V tomto článku si zodpovieme dve otázky: (1) Kedy je naša služba úspešná? (2) Aké realistické očakávania by sme mali mať?

5. Prečo sa naša služba pre Jehovu nie vždy vyvíja podľa našich predstáv?

⁵ O človeku, ktorý koná Božiu vôľu, sa v Biblii píše: „Darí sa mu vo všetkom, čo robí.“ (Žalm 1:3) Ale to neznamená, že všetko, čo pre Jehovu robíme, sa bude vyvíjať podľa našich predstáv. Život je „plný trápenia“, lebo všetci sme nedokonalí – my aj ľudia, ktorým zvestujeme. (Jób 14:1) Okrem toho sa nám môžu postaviť do cesty odporcovia a na nejaký čas nám zabrániť, aby sme vykonávali službu obvyklým spôsobom. (1. Kor. 16:9; 1. Tes. 2:18) Podľa čoho potom Jehova posudzuje, či sme v službe úspešní? Pri hľadaní odpovede na túto otázku sa zamyslime nad niekoľkými biblickými zásadami.

6. Kedy Jehova považuje našu službu za úspešnú?

⁶ Jehova si všíma naše úsilie a vytrvalosť. Našu službu považuje za úspešnú vtedy, keď ju konáme usilovne a s láskou, bez ohľadu na reakcie ľudí. Pavol napísal: „Boh nie je nespravodlivý, aby zabudol na vašu prácu a lásku, ktorú ste prejavovali jeho menu, keď ste slúžili svätým a naďalej slúžite.“ (Hebr. 6:10) Jehova pamätá na naše úsilie a na našu lásku, aj keď možno nevedieme žiadne biblické štúdium a nikto z našich záujemcov sa ešte nedal pokrstiť. Preto si každý z nás môže vztiahnuť na seba slová, ktoré Pavol povedal Korinťanom: „Vaša namáhavá práca pre Pána nie je zbytočná,“ aj keď táto práca neviedla k takým výsledkom, aké by sme si priali. (1. Kor. 15:58)

7. Čo sa učíme z toho, ako apoštol Pavol opísal svoju službu?

 ⁷ Apoštol Pavol bol vynikajúci misionár a v mnohých mestách zakladal zbory. Ale keď ho raz niektorí ľudia kritizovali a hovorili, že nie je dobrým učiteľom, neobhajoval sa tým, koľkých ľudí priviedol k pravde. Tým, ktorí sa nad neho povyšovali, napísal: „Urobil som viac práce.“ (2. Kor. 11:23) Tak ako Pavol pamätaj, že to, čo si Jehova najviac cení, je tvoje úsilie a vytrvalosť.

8. Ako by sme sa mali pozerať na našu službu?

⁸ Svojou službou robíme Jehovovi radosť. Ježiš poslal 70 učeníkov, aby zvestovali posolstvo o Kráľovstve, a keď sa vrátili, boli celí nadšení. Z čoho sa tak tešili? Povedali: „Aj démoni sa nám podriaďujú, keď používame tvoje meno.“ Ale Ježiš poopravil ich názor na to, čo je úspešná služba, keď im povedal: „Neradujte sa z toho, že sa vám podriaďujú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“ (Luk. 10:17–20) Ježiš vedel, že nie vždy budú mať v službe také výnimočné zážitky. Veď ani nevieme, či sa niektorí z tých ľudí, ktorí si vtedy učeníkov vypočuli, stali kresťanmi. Učeníci potrebovali pochopiť, že ich radosť nemá byť závislá len od výsledkov, ale najmä od toho, že svojím úsilím robia radosť Jehovovi.

9. Aká odmena nás podľa Galaťanom 6:7–9 čaká, keď vytrváme v službe?

⁹ Ak v službe vytrváme, získame večný život. Keď usilovne rozsievame semená pravdy o Kráľovstve a polievame ich, rozsievame aj „s ohľadom na ducha“, lebo umožňujeme Božiemu svätému duchu, aby pôsobil v našom živote. Ak „sa nevzdáme“, Jehova nám sľubuje, že zožneme večný život, a to aj vtedy, keď sa nám nikoho nepodarí priviesť ku krstu. (Prečítajte Galaťanom 6:7–9.)

10. Čo rozhoduje o tom, ako ľudia zareagujú na dobrú správu?

¹⁰ Reakcia našich poslucháčov závisí predovšetkým od stavu ich srdca. Ježiš objasnil tento fakt v podobenstve o rozsievačovi, ktorý rozsieval semená na rôzne druhy pôdy, ale iba semená zasiate na dobrej pôde priniesli úrodu. (Luk. 8:5–8) Ježiš vysvetlil, že rôzne druhy pôdy predstavujú ľudí s rôznym stavom srdca. Každý z nich zareaguje na „Božie slovo“ inak. (Luk. 8:11–15) Tak ako rozsievač, ani my nemôžeme zaistiť, že naša práca prinesie úrodu, lebo to závisí od stavu srdca našich poslucháčov. Našou úlohou je rozsievať dobré semeno – posolstvo o Kráľovstve. Ako povedal apoštol Pavol, „každý dostane odmenu podľa toho, ako pracoval“, a nie podľa toho, aké výsledky dosiahol. (1. Kor. 3:8)

11. Prečo môžeme povedať, že Noe ako „zvestovateľ spravodlivosti“ nezlyhal? (Pozri obrázok na titulnej strane.)

¹¹ Jehovovi služobníci sa odjakživa stretávali s tým, že ľudia ich nechceli počúvať. Napríklad Noe bol pravdepodobne desiatky rokov „zvestovateľom spravodlivosti“. (2. Petra 2:5) Určite dúfal, že ľudia priaznivo zareagujú na to, čo im oznamoval, ale Jehova mu nič také nenaznačil. Keď mu dával pokyny, ako má postaviť koráb, povedal mu: „Vojdeš do korábu ty, tvoji synovia, tvoja manželka a manželky tvojich synov.“  (1. Mojž. 6:18) Aj vzhľadom na rozmery a kapacitu korábu si Noe možno uvedomoval, že na jeho zvestovanie nezareaguje veľa ľudí. (1. Mojž. 6:15) Nakoniec sa ukázalo, že ani jeden človek z toho násilníckeho sveta nebral Noemove výstrahy vážne. (1. Mojž. 7:7) Myslel si Jehova, že Noe ako zvestovateľ zlyhal? V žiadnom prípade! Považoval ho za úspešného zvestovateľa, lebo Noe robil presne to, čo mu Jehova prikázal. (1. Mojž. 6:22)

12. Čo pomohlo prorokovi Jeremiášovi nájsť v službe radosť napriek ľahostajnosti a odporu?

¹² Aj prorok Jeremiáš desaťročia zvestoval napriek tomu, že sa stretával s ľahostajnosťou a odporom. V jednej chvíli bol taký znechutený tým, že sa mu odporcovia posmievali, že sa chcel vzdať. (Jer. 20:8, 9) Ale nevzdal sa! Čo mu pomohlo prekonať negatívne myšlienky a nájsť v službe radosť? Zameral sa na dve dôležité veci. Po prvé, prinášal ľuďom posolstvo, že Boh im chce dať „budúcnosť a nádej“. (Jer. 29:11) Po druhé, nosil Jehovovo meno. (Jer. 15:16) Aj my prinášame ľuďom v tomto bezútešnom svete posolstvo nádeje a nosíme Jehovovo meno. Keď sa zameriavame na tieto dve dôležité veci, môžeme mať zo služby radosť bez ohľadu na to, či nás ľudia počúvajú alebo nie.

13. Čo sa učíme z Ježišovho podobenstva zapísaného v Markovi 4:26–29?

¹³ Duchovný rast prebieha postupne. Na tento fakt Ježiš poukázal v podobenstve o rozsievačovi, ktorý spí. (Prečítajte Marka 4:26–29.) Plody rozsievačovej práce sa objavovali postupne a on tento proces nemohol nijako urýchliť. Aj ty možno musíš čakať nejaký čas, kým uvidíš, že tvoj záujemca uplatňuje to, čo sa učí. Roľník nemôže prinútiť rastliny, aby rástli tak rýchlo, ako by chcel. Ani my nemôžeme prinútiť našich záujemcov, aby robili duchovný pokrok tak rýchlo, ako by sa nám páčilo. Preto nebuď sklamaný ani sa nevzdávaj, keď ich duchovný rast trvá dlhšie, ako by si čakal. Podobne ako pestovanie rastlín, aj robenie učeníkov si vyžaduje trpezlivosť. (Jak. 5:7, 8)

14. Z akého príkladu vidno, že výsledky našej služby sa môžu dostaviť až po dlhšom čase?

¹⁴ Na niektorých miestach sa výsledky našej služby môžu dostaviť až po rokoch. Dokazuje to príbeh dvoch sestier, Gladys a Ruby Allenových, ktoré v roku 1959 začali slúžiť ako pravidelné priekopníčky v jednom meste v kanadskej provincii Québec. * Ľudia nechceli počúvať posolstvo o Kráľovstve, lebo boli pod vplyvom katolíckej cirkvi a navyše sa báli toho, čo povedia ich susedia. Gladys povedala: „Dva roky sme osem hodín denne chodili od dverí k dverám bez toho, aby nám niekto otvoril! Ľudia jednoducho prišli k dverám a stiahli na nich žalúzie. Ale nevzdali sme sa.“ Po čase sa k nim ľudia začali správať priateľskejšie a obvod začal prinášať úrodu. Dnes sú v tom meste tri zbory. (Iz. 60:22)

15. Čo sa z 1. Korinťanom 3:6, 7 učíme o robení učeníkov?

¹⁵ Robenie učeníkov je kolektívna práca. Hovorí sa, že na to, aby sa záujemca dal pokrstiť, je potrebný celý zbor. (Prečítajte 1. Korinťanom 3:6, 7.)  Napríklad niektorý brat dá človeku v službe leták alebo časopis. Ale potom ten brat zistí, že z časových dôvodov nedokáže vykonať opätovnú návštevu, a tak poprosí iného brata, aby ju vykonal on. Tento brat zavedie s tým človekom biblické štúdium. Na štúdium pozýva rôznych zvestovateľov a každý z nich prispeje k duchovnému pokroku záujemcu iným spôsobom. Každý z nich trochu poleje semienko pravdy, ktoré klíči v srdci záujemcu. Tak sa podľa Ježišových slov môžu rozsievač a žnec spolu radovať z duchovnej žatvy. (Ján 4:35–38)

16. Prečo môžeš mať radosť zo služby, aj keď máš zdravotné ťažkosti alebo málo síl?

¹⁶ Čo ak sa už nemôžeš do zvestovania dobrej správy a robenia učeníkov zapájať tak ako predtým, lebo máš zdravotné ťažkosti alebo málo síl? Napriek tomu môžeš mať z duchovnej žatvy radosť. Zamyslime sa nad tým, čo sa stalo, keď kráľ Dávid a jeho muži išli bojovať s Amalekitmi, ktorí ich olúpili o majetok a uniesli im rodiny. Dvesto mužov už bolo takých unavených, že nemohli ísť bojovať, ale zostali strážiť veci. Keď Dávid a jeho muži zvíťazili nad Amalekitmi, Dávid prikázal, aby všetci dostali rovnaký podiel z koristi. (1. Sam. 30:21–25) Niečo podobné platí v našom celosvetovom diele robenia učeníkov. Každý, kto robí všetko, čo je v jeho silách, môže mať rovnakú radosť ako ostatní, ktorí pomáhajú ľuďom, aby spoznali Jehovu, dali sa pokrstiť a mohli byť zachránení.

17. Za čo by sme mali byť Jehovovi vďační?

¹⁷ Sme Jehovovi vďační za to, aký je k nám láskavý v tom, ako sa pozerá na našu službu. Vie, že nemôžeme ovplyvniť to, či nás budú ľudia počúvať alebo či sa naši záujemcovia dajú pokrstiť. Jehova si všíma naše úsilie a dobré pohnútky a za to nás odmeňuje. Ukazuje nám tiež, ako môžeme mať radosť z toho, čo môžeme robiť vo veľkej duchovnej žatve. (Ján 14:12) A môžeme si byť istí, že keď sa nevzdáme, bude z nás mať radosť.