Prejsť na článok

Prejsť na obsah

42. ŠTUDIJNÝ ČLÁNOK

S pevným presvedčením sa držme pravdy

S pevným presvedčením sa držme pravdy

„Všetko skúmajte a toho, čo je dobré, sa držte.“ (1. TES. 5:21)

PIESEŇ Č. 142 Držme sa pevne našej nádeje

ČO SA DOZVIEME *

1. Prečo sú mnohí ľudia zmätení?

VO SVETE sú možno desaťtisíce náboženských skupín, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu a tvrdia, že uctievajú Boha správnym spôsobom. Nie div, že mnohí ľudia sú zmätení. Pýtajú sa: „Páčia sa Bohu všetky náboženstvá alebo je iba jedno pravé náboženstvo?“ A ako je to s nami? Sme pevne presvedčení, že to, čo učíme, je pravda a že spôsob, akým Jehovovi svedkovia uctievajú Boha, je práve ten spôsob, ktorý sa Bohu páči? Je vôbec možné mať v tejto veci istotu? Pozrime sa, čo hovoria fakty.

2. Prečo bol apoštol Pavol presvedčený o pravde? (1. Tesaloničanom 1:5)

2 Apoštol Pavol bol pevne presvedčený o pravde. (Prečítajte 1. Tesaloničanom 1:5.) Jeho presvedčenie nebolo založené na emóciách. Pavol dôkladne študoval Božie Slovo. Veril, že „celé Písmo pochádza od Boha“. (2. Tim. 3:16) Čo sa z Písma dozvedel? Pri jeho štúdiu našiel nesporné dôkazy, že Ježiš bol sľúbený Mesiáš – dôkazy, ktoré židovskí náboženskí vodcovia ignorovali. Títo náboženskí pokrytci tvrdili, že zastupujú Boha, ale svojimi skutkami ho zapierali. (Tít. 1:16) Na rozdiel od nich si Pavol nevyberal, ktorým častiam Božieho Slova bude veriť a ktorým nie. Bol ochotný učiť „všetko, čo je Božou vôľou“, a žiť podľa toho. (Sk. 20:27)

3. Musíme mať odpovede na všetky naše otázky, aby sme mohli byť pevne presvedčení o pravde? (Pozri aj rámček „ Jehovových skutkov a myšlienok je ‚viac, ako sa dá spočítať‘“.)

3 Niektorí si myslia, že pravé náboženstvo musí mať odpoveď na všetky otázky, aj na tie, na ktoré Biblia neodpovedá. Je to realistické očakávanie? Pouvažujme o apoštolovi Pavlovi. Nabádal spoluveriacich, aby všetko skúmali, ale zároveň pripúšťal, že mnohým veciam nerozumie. (1. Tes. 5:21) „Máme čiastočné poznanie,“ napísal a dodal, že „vidíme len hmlisté obrysy v kovovom zrkadle“. (1. Kor. 13:9, 12) Pavol nerozumel všetkému a ani my všetkému nerozumieme. Videl však základné obrysy Jehovových zámerov, a tak vedel dosť na to, aby bol presvedčený, že pozná pravdu.

4. Ako si môžeme upevniť presvedčenie, že sme našli pravdu, a aké znaky pravých kresťanov si rozoberieme?

4 Ako si môžeme upevniť presvedčenie, že sme našli pravdu? Napríklad tak, že porovnáme spôsob, akým uctieval Jehovu Ježiš, s tým, ako ho uctievajú Jehovovi svedkovia. V tomto článku uvidíme, že praví kresťania (1) zavrhujú modlárstvo, (2) majú v úcte Jehovovo meno, (3) milujú pravdu a (4) vrúcne milujú jeden druhého.

ZAVRHUJEME MODLÁRSTVO

5. Čo sa od Ježiša učíme o tom, ako správne uctievať Boha, a ako dáme najavo, že sa riadime tým, čo učil?

5 Ježiš veľmi miloval Jehovu, a preto uctieval iba jeho, a to aj keď bol v nebi, aj keď bol na zemi. (Luk. 4:8) Svojich učeníkov učil, aby aj oni uctievali iba Jehovu. Ani Ježiš, ani jeho verní učeníci nikdy nepoužívali pri uctievaní obrazy a sochy. Boh je Duch, a preto človek nemôže vymyslieť nič, čo by hoci len v náznaku znázorňovalo Jehovovu slávu! (Iz. 46:5) Ale čo obrazy a sochy takzvaných svätých? Je vhodné ich zhotovovať a modliť sa k nim? V druhom z Desiatich prikázaní Jehova povedal: „Neurobíš si tesanú modlu ani podobu ničoho, čo je hore v nebi [alebo] dolu na zemi . . . Nebudeš sa im klaňať.“ (2. Mojž. 20:4, 5) Pre ľudí, ktorí túžia páčiť sa Bohu, sú tieto slová úplne jasné.

6. Akým vzorom sa pri uctievaní riadia Jehovovi svedkovia?

6 Svetskí historici uznávajú, že raní kresťania uctievali iba Boha. Napríklad v knihe History of the Christian Church (Dejiny kresťanskej cirkvi) sa píše, že raní kresťania „by sa zhrozili“ už len pri návrhu umiestniť obrazy a sochy na miesta uctievania. Jehovovi svedkovia sa riadia vzorom, ktorý dali kresťania v prvom storočí. Nemodlíme sa k obrazom a sochám „svätých“ ani k anjelom, dokonca sa nemodlíme ani k Ježišovi. A neuctievame ani štátne symboly. Sme rozhodnutí za každú cenu poslúchať Ježišove slová: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať.“ (Mat. 4:10)

7. V čom sa Jehovovi svedkovia jednoznačne odlišujú od iných náboženstiev?

7 Dnes mnohí ľudia nasledujú charizmatických náboženských vodcov. Obdiv k takýmto ľuďom niekedy hraničí až s modlárstvom. Ľudia sa hrnú do ich kostolov, kupujú ich knihy a dávajú ťažké peniaze na aktivity, ktoré títo vodcovia propagujú. Hltajú každé ich slovo. S väčším nadšením by asi nevítali ani samotného Ježiša Krista! Na rozdiel od nich Jehovovi praví služobníci nemajú žiadne duchovenstvo. Vážime si tých, ktorí nás vedú, ale Ježiš jasne povedal: „Vy všetci ste bratia,“ a my sa toho držíme. (Mat. 23:8–10) Nezbožňujeme nijakého človeka, či už je to náboženský, alebo politický vodca. A nepodporujeme záujmy takýchto ľudí. Práve naopak, zostávame neutrálni a oddelení od sveta. V tom všetkom sa odlišujeme od mnohých skupín, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu. (Ján 18:36)

MÁME V ÚCTE JEHOVOVO MENO

Praví kresťania hrdo hovoria iným o Jehovovi (Pozri 8. – 10. odsek.) *

8. Ako vieme, že Jehova chce, aby sme oslavovali jeho meno a oznamovali ho iným?

8 Pri jednej príležitosti sa Ježiš modlil: „Otče, osláv svoje meno.“ Jehova na túto modlitbu odpovedal z neba hromovým hlasom. Sľúbil, že svoje meno oslávi. (Ján 12:28) Ježiš počas celej svojej služby oslavoval Otcovo meno. (Ján 17:26) Preto je logické očakávať, že praví kresťania budú hrdo používať Božie meno a oznamovať ho iným.

9. Ako kresťania v prvom storočí dokazovali, že majú v úcte Božie meno?

9 V prvom storočí n. l., krátko po založení kresťanského zboru, Jehova „obrátil svoju pozornosť na iné národy, aby z nich vybral ľud pre svoje meno“. (Sk. 15:14) Kresťania v prvom storočí hrdo používali Božie meno a oznamovali ho druhým. Veľmi často ho používali vo zvestovateľskej službe a vo svojich spisoch. * Tak dokazovali, že sú ľudom pre Božie meno. (Sk. 2:14, 21)

10. Čo dokazuje, že Jehovovi svedkovia sú ľudom pre Jehovovo meno?

10 Sú Jehovovi svedkovia ľudom pre Jehovovo meno? Pozrime sa, čo hovoria fakty. Mnohí náboženskí vodcovia robia všetko pre to, aby pred druhými zatajili, že Boh má osobné meno. Odstránili ho zo svojich prekladov Biblie a v niektorých prípadoch ho zakázali používať pri bohoslužbách. * Môže niekto poprieť, že Jehovovi svedkovia sú jediní, kto má Jehovovo meno v takej úcte, aká mu prináleží? Oznamujeme Božie osobné meno v takej miere ako žiadna iná náboženská skupina! Tak dokazujeme, že sa zo všetkých síl snažíme žiť v súlade s naším menom, Jehovovi svedkovia. (Iz. 43:10–12) Vytlačili sme už vyše 240 miliónov výtlačkov Biblie – Prekladu nového sveta, v ktorej je Božie meno všade tam, kde ho iní prekladatelia Biblie vynechávajú. A vo vyše 1 000 jazykoch vydávame biblické publikácie, v ktorých sa používa Božie meno.

MILUJEME PRAVDU

11. Čím dávali raní kresťania najavo, že milujú pravdu?

11 Ježiš miloval pravdu – pravdu o Bohu a jeho zámeroch. V súlade s touto pravdou žil a oznamoval ju druhým. (Ján 18:37) Aj Ježišovi praví nasledovníci veľmi milovali pravdu. (Ján 4:23, 24) Apoštol Peter dokonca nazval kresťanstvo „cestou pravdy“. (2. Petra 2:2) Raní kresťania tak veľmi milovali pravdu, že odmietali všetky náboženské myšlienky, kultúrne tradície a osobné názory, ktoré s ňou neboli v súlade. (Kol. 2:8) Aj dnes sa praví kresťania snažia „žiť v súlade s pravdou“. Dokazujú to tak, že všetko, čomu veria, i to, ako žijú, je dôsledne založené na Jehovovom Slove. (3. Jána 3, 4)

12. Ako reaguje vedúci zbor, keď zistí, že v určitom ohľade je potrebné upraviť naše porozumenie, a prečo?

12 Jehovovi svedkovia dnes netvrdia, že vždy úplne rozumejú všetkému, čo sa píše v Biblii. Občas sa mýlili v náukových otázkach i v otázke organizácie zborov. To by nás nemalo prekvapovať. Písmo jasne hovorí, že Boží ľud bude „rásť v presnom poznaní“. (Kol. 1:9, 10) Jehova odhaľuje pravdu postupne a my musíme byť ochotní trpezlivo čakať, kým svetlo pravdy zasvieti jasnejšie. (Prísl. 4:18) Keď vedúci zbor zistí, že je potrebné upraviť to, ako sme doteraz rozumeli niektorej stránke pravdy, neváha to urobiť. Mnohé náboženské skupiny, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, robia zmeny, aby sa zapáčili svojim veriacim alebo aby sa priblížili k tomuto svetu. Ale Jehovova organizácia robí zmeny, aby sa priblížila k Bohu a k vzoru, ktorý dal v uctievaní Ježiš. (Jak. 4:4) Keď robíme nejaké zmeny, nie je to preto, aby sme sa prispôsobili moderným trendom alebo populárnym názorom, ale preto, že lepšie rozumieme Biblii. Milujeme pravdu! (1. Tes. 2:3, 4)

VRÚCNE MILUJEME JEDEN DRUHÉHO

13. Ktorou najdôležitejšou vlastnosťou sa vyznačujú praví kresťania a ako sa táto vlastnosť prejavuje medzi Jehovovými svedkami?

13 Najdôležitejšou zo všetkých vlastností, ktorými sa vyznačoval kresťanský zbor v prvom storočí, bola láska. Ježiš povedal: „Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci – že bude medzi vami láska.“ (Ján 13:34, 35) Dnes Jehovových svedkov po celom svete spája pravá láska a jednota. Žiadna iná organizácia nie je ako naše zomknuté bratstvo, ktoré prekonáva národnostné, rasové a spoločenské hranice. Vidíme to na našich zhromaždeniach a zjazdoch. A upevňuje to naše presvedčenie, že uctievame Jehovu spôsobom, ktorý sa mu páči.

14. Akým dôležitým spôsobom môžeme podľa Kolosanom 3:12–14 prejavovať jeden druhému vrúcnu lásku?

14 Biblia nás nabáda, aby sme mali „jeden k druhému vrúcnu lásku“. (1. Petra 4:8) Takúto lásku prejavujeme napríklad tak, že si navzájom odpúšťame a znášame chyby jeden druhého. Okrem toho hľadáme príležitosti na to, aby sme boli štedrí a pohostinní ku všetkým v zbore, aj k tým, ktorí nás možno nejako zranili. (Prečítajte Kolosanom 3:12–14.) Takáto láska je hlavným poznávacím znakom pravých kresťanov.

„JEDNA VIERA“

15. V akých ďalších oblastiach sa riadime vzorom, ktorý nám dali kresťania v prvom storočí?

15 Vzorom, ktorý nám dali kresťania v prvom storočí, sa riadime aj v ďalších oblastiach. Napríklad sme organizovaní rovnako, ako boli oni. Máme cestujúcich dozorcov, starších a služobných pomocníkov, tak ako to ustanovili apoštoli v prvom storočí. (Fil. 1:1; Tít. 1:5) Vzorom kresťanov z prvého storočia sa riadime, aj pokiaľ ide o náš názor na sex a manželstvo, našu úctu k posvätnosti krvi a našu túžbu chrániť zbor pred nekajúcnymi previnilcami. (Sk. 15:28, 29; 1. Kor. 5:11–13; 6:9, 10; Hebr. 13:4)

16. Čo sa dozvedáme zo slov zapísaných v Efezanom 4:4–6?

16 Ježiš povedal, že mnohí budú tvrdiť, že sú jeho učeníci, ale že nie všetci budú jeho pravými učeníkmi. (Mat. 7:21–23) V Biblii bolo tiež predpovedané, že v posledných dňoch budú mnohí „pôsobiť ako zbožní“ iba navonok. (2. Tim. 3:1, 5) Ale Biblia nám jasne hovorí, že je iba „jedna viera“, ktorú Boh schvaľuje. (Prečítajte Efezanom 4:4–6.)

17. Kto dnes nasleduje Ježiša a vyznáva jednu pravú vieru?

17 Kto dnes vyznáva tú jednu pravú vieru? Preskúmali sme fakty. Uvažovali sme o tom, ako uctieval Jehovu Ježiš a kresťania v prvom storočí. A vychádza nám z toho iba jedno – sú to Jehovovi svedkovia. Je pre nás veľkou cťou, že môžeme patriť k Jehovovmu ľudu a poznať pravdu o Jehovovi a jeho zámeroch! Preto sa aj naďalej s pevným presvedčením držme pravdy.

PIESEŇ Č. 3 Naša sila, naša nádej, naša dôvera

^ 5. ods. V tomto článku pouvažujeme o tom, ako uctieval Jehovu Ježiš a ako jeho vzor napodobňovali jeho raní učeníci. Ukážeme si tiež, že tohto vzoru pravého uctievania sa dnes držia Jehovovi svedkovia.

^ 9. ods. Pozri rámček „Používali prví kresťania Božie meno?“ v Strážnej veži z 1. júla 2010, s. 6.

^ 10. ods. Napríklad pápež Benedikt XVI. v roku 2008 nariadil, že v katolíckych bohoslužbách, náboženských piesňach a modlitbách sa Božie meno „nemá ani používať, ani vyslovovať“.

^ 63. ods. OPIS OBRÁZKOV: Jehovova organizácia vydala Preklad nového sveta už vo vyše 200 jazykoch, aby ľudia mohli vo svojom jazyku čítať Bibliu, ktorá obsahuje Božie meno.