1. Čo sú „duchovné potreby“ a ako súvisia so šťastím?

 PRAVÉ šťastie nie je len nejaký príjemný pocit, ktorý sa po chvíli vytratí. Môže trvať celý náš život. Ježiš vo svojej Kázni na vrchu povedal: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ (Mat. 5:3) Vedel, že ľudia sú vytvorení so silnou túžbou spoznávať a uctievať svojho Stvoriteľa, Boha Jehovu. To sú tie „duchovné potreby“, o ktorých hovoril. A keďže Jehova je „šťastný Boh“, tí, ktorí ho uctievajú, môžu byť šťastní tiež. (1. Tim. 1:11)

2., 3. a) Akí ďalší ľudia môžu byť podľa Ježišových slov šťastní? b) O čom budeme hovoriť v tomto článku a prečo je to potrebné?

² Môžeme byť šťastní len vtedy, keď máme ideálne okolnosti? Nie. Ježiš povedal v Kázni na vrchu niečo prekvapujúce. Šťastní môžu byť aj „tí, ktorí smútia“ – či už preto, lebo sa trápia pre svoje hriechy, alebo majú v živote vážne problémy. Ježiš povedal, že šťastní môžu byť aj „tí, ktorí sú prenasledovaní za to, že konajú, čo je správne“, a aj tí, ktorých „ľudia urážajú“, lebo sú Kristovými nasledovníkmi. (Mat. 5:4, 10, 11) Ale ako je možné byť v takých situáciách šťastní?

³ Ježiš učil, že šťastie nezávisí od ideálnych okolností, ale že šťastní budeme vtedy, keď budeme uspokojovať svoje duchovné potreby a budeme mať blízky vzťah k Bohu. (Jak. 4:8) Ako to môžeme robiť? V tomto článku  budeme hovoriť o troch dôležitých krokoch, ktoré nám pomôžu, aby sme boli skutočne šťastní.

4. Aký prvý krok musíme urobiť, aby sme boli skutočne šťastní? (Žalm 1:1–3)

⁴ 1. KROK: Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme prijímať duchovný pokrm. Ľudia aj zvieratá musia jesť, aby prežili. Ale iba ľudia dokážu prijímať duchovný pokrm. A aj ten nevyhnutne potrebujeme. Ježiš povedal: „Človek nebude žiť len z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Jehovových úst.“ (Mat. 4:4) Preto by nemal prejsť ani jeden deň bez toho, aby sme si otvorili vzácne Božie Slovo a dali si porciu duchovných myšlienok. Žalmista napísal: „Šťastný je muž, ktorý... má potešenie v Jehovovom zákone a číta si ho polohlasom vo dne i v noci.“ (Prečítajte Žalm 1:1–3.)

5., 6. a) Čo sa z Biblie dozvedáme? b) Ako nám čítanie Biblie pomáha?

⁵ Jehova nás miluje, a preto dal do Biblie zapísať, čo máme robiť, aby sme boli šťastní. Dozvedáme sa z nej, ako si praje, aby sme žili, ako si k nemu môžeme vytvárať blízky vzťah a čo máme robiť, aby nám odpustil hriechy. Vďaka Biblii vieme aj o krásnej nádeji, ktorú nám dáva. (Jer. 29:11) Všetky tieto pravdy, ktoré sa pri štúdiu Biblie dozvedáme, nám prinášajú veľkú radosť.

⁶ V Biblii je aj veľa dobrých rád do  každodenného života. Keď sa nimi riadime, prispieva to k nášmu šťastiu. Keď ťa ťažia problémy, ešte viac si čítaj Jehovovo Slovo a rozjímaj o ňom. Ježiš povedal: „Šťastní sú tí, ktorí počujú Božie slovo a zachovávajú ho!“ (Luk. 11:28)

7. Ako môžeš získať z čítania Biblie čo najviac?

⁷ Keď si čítaš Božie Slovo, neponáhľaj sa, ale vychutnávaj si to. Predstav si, že ti niekto uvarí tvoje obľúbené jedlo. Ale ty sa tak ponáhľaš alebo si taký zamyslený, že ho do seba len nahádžeš a vôbec si na ňom nepochutíš. Uvedomíš si to, až keď doješ, a je ti ľúto, že si nejedol pomalšie a nevychutnal si si každé sústo. Stalo sa ti to niekedy aj pri čítaní Biblie – že si nejakú časť len preletel a vôbec si si tie myšlienky nevychutnal? Ak áno, vyhraď si na čítanie viac času. Snaž sa, aby ti príbehy ožili pred očami, predstavuj si hlasy jednotlivých postáv a premýšľaj o tom, čo si čítaš. Keď si budeš Bibliu takto vychutnávať, budeš šťastnejší.

8. Ako si „verný a rozvážny otrok“ plní svoju úlohu? (Pozri aj poznámku pod čiarou.)

⁸ Ježiš ustanovil „verného a rozvážneho otroka“, aby nám dával duchovný pokrm v pravý čas, a môžeme povedať, že tento otrok sa o nás naozaj veľmi dobre stará. b (Mat. 24:45) Hlavnou prísadou, ktorú otrok používa pri príprave duchovného pokrmu, je Biblia. (1. Tes. 2:13) Vďaka tomu môžeme spoznávať, ako Jehova uvažuje. Preto si čítame Strážnu vežu, Prebuďte sa! a články na jw.org. Pripravujeme sa na zhromaždenia, ktoré sa konajú v týždni a cez víkend. A každý mesiac si pozrieme vysielanie JW Broadcasting^®. Dostávame naozaj množstvo duchovného pokrmu, a keď z neho budeme čo najviac prijímať, pomôže nám to v druhom kroku, ktorý vedie k šťastiu.

9. Čo je druhým krokom k skutočnému šťastiu?

⁹ 2. KROK: Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme žiť podľa Jehovových noriem. Žalmista napísal: „Šťastný je každý, kto sa bojí Jehovu, kto kráča po jeho cestách.“ (Žalm 128:1) Báť sa Jehovu znamená mať k nemu takú úctu, že sa vyhýbame akémukoľvek konaniu, ktoré sa mu nepáči. (Prísl. 16:6) Preto sa zo všetkých síl snažíme riadiť Božími normami toho, čo je správne a čo nesprávne, ktoré dal zapísať do Biblie. (2. Kor. 7:1) Ak budeme robiť to, čo Jehova miluje, a vyhýbať sa tomu, čo nenávidí, budeme šťastní. (Žalm 37:27; 97:10; Rim. 12:9)

10. Čo musíme robiť podľa Rimanom 12:2?

¹⁰ Prečítajte Rimanom 12:2. Nestačí len vedieť, že Jehova má právo určiť, čo je správne a čo nesprávne. Musíme sa s tým aj stotožniť. Uveďme si príklad s vodičom. Vodič zrejme vie, že vláda má právo stanoviť maximálnu povolenú rýchlosť na diaľnici. Ale možno sa s tým nechce stotožniť, a tak jazdí rýchlejšie, ako by mal. Tým, ako žijeme, ukazujeme, či sme presvedčení, že Jehovove normy sú pre nás to najlepšie. (Prísl. 12:28) Dávid to tak vnímal, lebo o Jehovovi  povedal: „Ukazuješ mi cestu života. Byť v tvojej prítomnosti prináša nesmiernu radosť, byť po tvojej pravici vedie k večnému šťastiu.“ (Žalm 16:11)

11., 12. a) Na čo si musíme dať pozor, keď je toho na nás veľa alebo nás niečo trápi? b) Ako nám pri výbere zábavy môžu pomôcť slová z Filipanom 4:8?

¹¹ Keď je toho na nás veľa alebo nás niečo trápi, možno cítime, že by sme sa potrebovali nejako odreagovať. To je pochopiteľné. Ale musíme si dať pozor, aby to nebolo niečo, čo Jehova nenávidí. (Ef. 5:10–12, 15–17)

¹² Apoštol Pavol povzbudzoval kresťanov vo Filipách, aby premýšľali o tom, „čo je spravodlivé, čo je čisté, čo podnecuje k láske… [a] čo je cnostné“. (Prečítajte Filipanom 4:8.) Hoci tu Pavol nehovoril konkrétne o zábave, to, čo napísal, nám môže pri výbere zábavy veľmi pomôcť. Keď premýšľaš, akú hudbu budeš počúvať, aký film si pozrieš, akú knihu si prečítaš alebo akú videohru si zahráš, zamysli sa nad tým, či by sa dali opísať slovami, ktoré Pavol použil. Tak zistíš, či by sa to Jehovovi páčilo alebo nie. Chceme žiť podľa jeho vysokých noriem. (Žalm 119:1–3) Keď to tak budeme robiť, môžeme sa s čistým svedomím zamerať na ďalší krok, ktorý vedie k skutočnému šťastiu. (Sk. 23:1)

13. Čo je tretím krokom, ktorý vedie k skutočnému šťastiu? (Ján 4:23, 24)

¹³ 3. KROK: Ak chceme byť skutočne šťastní, musíme dávať uctievanie Jehovu na prvé miesto. Jehova je náš Stvoriteľ, preto si zaslúži, aby sme ho uctievali. (Zjav. 4:11; 14:6, 7) Malo by nám záležať na tom, aby sme ho uctievali tak, ako si to praje – „duchom a pravdou“. (Prečítajte Jána 4:23, 24.) Chceme, aby nás pri uctievaní viedol svätý duch, aby sme Jehovu uctievali v súlade s pravdami, ktoré sú v Božom Slove. Uctievanie Jehovu musí byť pre nás to najdôležitejšie, aj keď žijeme v krajine, kde je naša činnosť obmedzená alebo zakázaná. V súčasnosti je viac než 150 našich bratov a sestier vo väzení len preto, že sú Jehovovými svedkami. c Napriek tomu sú šťastní a robia, čo môžu – modlia sa, študujú a hovoria druhým o Bohu a jeho Kráľovstve. Aj my môžeme byť šťastní, keď nás ľudia urážajú alebo prenasledujú, lebo vieme, že Jehova je s nami a odmení nás. (Jak. 1:12; 1. Petra 4:14)

14. Čo zažil jeden mladý brat z Tadžikistanu a prečo?

¹⁴ To, že tri kroky, ktoré sme si rozobrali, vedú k skutočnému šťastiu bez ohľadu na naše okolnosti, dokazujú príklady zo života. Jedným z nich je 19-ročný Džovidon Bobodžonov z Tadžikistanu, ktorý odmietol nastúpiť na vojenskú službu. Štvrtého októbra 2019 ho násilím odviedli z domu, niekoľko mesiacov ho držali vo väzbe a správali sa k nemu ako k zločincovi. Táto nespravodlivosť vzbudila medzinárodnú pozornosť. Prichádzali správy, že ho dôstojníci bili, a tak sa ho snažili prinútiť,  aby zložil vojenskú prísahu a obliekol si uniformu. Potom bol odsúdený a bol vo väzení, až kým mu prezident krajiny neudelil amnestiu. Džovidon bol po celý ten čas verný Jehovovi a nestrácal radosť. Vďaka čomu? Vďaka tomu, že si uvedomoval svoje duchovné potreby.

15. Ako sa Džovidon vo väzení duchovne sýtil?

¹⁵ Aj keď Džovidon nemal vo väzení Bibliu ani žiadne naše publikácie, prijímal duchovný pokrm. Ako sa k nemu dostal? Keď mu bratia a sestry prinášali jedlo, na tašku mu vždy napísali denný text. Vďaka tomu si mohol každý deň čítať Bibliu a premýšľať o tom. Tým, ktorí takéto ťažké skúšky ešte nezažili, po svojom prepustení poradil: „Je veľmi dôležité, aby ste svoju slobodu využili čo najlepšie. Posilňujte si vzťah k Jehovovi tak, že si budete čítať jeho Slovo a naše publikácie.“

16. Na čo sa Džovidon zameriaval?

¹⁶ Džovidon žil podľa Jehovových noriem. Neživil v sebe nesprávne túžby ani sa nezaplietol do nesprávneho konania. Zameriaval sa na Jehovu a na to, čo je preňho dôležité. Obdivoval krásu Božieho stvorenia. Každé ráno sa budil na  spev vtákov. V noci sa pozeral na mesiac a hviezdy. Povedal: „Tieto Jehovove dary ma povzbudzovali a vlievali mi radosť.“ Keď sme vďační za to, ako sa o nás Jehova duchovne a hmotne stará, cítime radosť. A táto radosť nám dáva silu vytrvať.

17. Ako môžu slová z 1. Petra 1:6, 7 pomôcť niekomu, kto je v podobnej situácii, v akej bol Džovidon?

¹⁷ Džovidon dával uctievanie Jehovu na prvé miesto. Vedel, aké je dôležité, aby mu zostal verný. Ježiš povedal: „Jehovu, svojho Boha, budeš uctievať a iba jemu budeš slúžiť.“ (Luk. 4:8) Dôstojníci a vojaci sa snažili Džovidona prinútiť, aby sa vzdal svojej viery. Ale on sa každý deň a každú noc vrúcne modlil a prosil Jehovu, aby mu pomohol nevzdať sa a neurobiť kompromis. Napriek nespravodlivosti, ktorú zažil, keď ho násilím odviedli z domu, bili a väznili, zostal Jehovovi verný. Teraz sa raduje z toho, že získal niečo, čo predtým nemal – vyskúšanú vieru. (Prečítajte 1. Petra 1:6, 7.)

18. Vďaka čomu budeme šťastní?

¹⁸ Jehova vie, čo potrebujeme, aby sme boli skutočne šťastní. Keď budeme pamätať na tri kroky, o ktorých sme hovorili v tomto článku, môžeme zostať šťastní, aj keď budeme prežívať niečo ťažké. A budeme to cítiť podobne ako žalmista, ktorý zvolal: „Šťastný je ľud, ktorého Bohom je Jehova!“ (Žalm 144:15)