„AK NIEKTO z vás odmietne bojovať proti Francúzsku alebo Anglicku, všetci zomriete!“, zreval jeden nacistický dôstojník na skupinu Jehovových svedkov počas druhej svetovej vojny. Aj keď okolo nich stáli po zuby ozbrojené jednotky SS, ani jeden brat sa tým nedal zastrašiť. Prejavili obrovskú odvahu! Z tejto situácie vidno, aký postoj máme my, Jehovovi svedkovia, k vojnám. Odmietame sa do nich zapájať, a aj keď nám za to hrozí smrť, v konfliktoch tohto sveta sa nestaviame na žiadnu stranu.

1. VŠETCI BOŽÍ SLUŽOBNÍCI BOLI Z JEDNÉHO NÁRODA

V minulosti. Jehova si za svoj ľud vybral jeden národ – Izraelitov. Nazval ich svojím „najcennejším vlastníctvom zo všetkých národov“. (2. Mojž. 19:5) Určil im aj územie, na ktorom mali žiť. Preto keď na Boží príkaz viedli vojny proti iným národom, nebojovali proti tým, ktorí rovnako ako oni uctievali Jehovu, ani ich nezabíjali. a

V súčasnosti. Jehovovi služobníci sú „zo všetkých národov, kmeňov, rás a jazykov“. (Zjav. 7:9) Keby sa zapájali do vojen, bojovali by proti svojim spoluveriacim a dokonca by ich zabíjali.

 2. JEHOVA PRIKÁZAL IZRAELITOM, ABY IŠLI DO VOJNY

V minulosti. Jehova rozhodoval o tom, kedy a prečo majú Izraeliti bojovať. Napríklad im prikázal, aby vykonali jeho rozsudok nad Kanaáncami. Prečo? Lebo mali hroznú povesť – uctievali démonov, dopúšťali sa hrubej nemravnosti a svojim bohom obetovali deti. Izraeliti ich mali odstrániť zo Zasľúbenej krajiny, aby na nich nemali zlý vplyv. (3. Mojž. 18:24, 25) Keď sa v nej usadili, Boh im niekedy dovolil viesť vojnu, aby sa bránili pred nepriateľmi. (2. Sam. 5:17–25) Ale nikdy im nedovolil, aby takéto rozhodnutia robili sami. Keď ho neposlúchli, malo to katastrofálne následky. (4. Mojž. 14:41–45; 2. Kron. 35:20–24)

V súčasnosti. Jehova nesúhlasí s tým, aby ľudia bojovali vo vojnách. Národy vedú vojny preto, aby získali územia, z ekonomických a politických dôvodov alebo aby presadzovali svoju ideológiu, a nie preto, aby hájili Božie záujmy. Ale čo keď niektorí tvrdia, že bojujú v mene Boha, aby bránili svoju vieru alebo aby zabíjali Božích nepriateľov? O to sa Jehova postará sám. Ochráni svojich služobníkov a zničí svojich nepriateľov vo vojne, ktorá ešte len príde – v Armagedone. (Zjav. 16:14, 16) V tejto vojne nebudú bojovať Boží služobníci na zemi, ale iba nebeské vojská. (Zjav. 19:11–15)

3. IZRAELITI NEZABÍJALI TÝCH, KTORÍ VERILI V JEHOVU

V minulosti. Izraelskí vojaci často ušetrili tých, ktorí prejavili vieru v Boha, a zabíjali iba tých, ktorých Jehova odsúdil. Uveďme si dva príklady. Keď Jehova prikázal Izraelitom, aby zničili Jericho, Rachab a jej rodinu nechali nažive, lebo mala vieru. (Joz. 2:9–16; 6:16, 17) Neskôr bolo ušetrené celé mesto Gibeon, lebo  jeho obyvatelia mali úctu k Bohu. (Joz. 9:3–9, 17–19)

V súčasnosti. Bojujúce národy neberú ohľad na tých, ktorí veria v Boha. Vo vojnových konfliktoch často umierajú aj nevinní civilisti.

4. IZRAELITI MALI BOJOVAŤ PODĽA BOŽÍCH POKYNOV

V minulosti. Jehova od Izraelitov vyžadoval, aby sa vo vojne riadili jeho pokynmi. Napríklad niekedy mali nepriateľskému mestu oznámiť „podmienky mieru“. (5. Mojž. 20:10) Od izraelských vojakov očakával aj to, že budú fyzicky a mravne čistí, a čistotu mali udržiavať aj vo svojom tábore. (5. Mojž. 23:9–14) Vojská okolitých národov pri dobývaní nejakého územia často znásilňovali ženy. Ale Izraelitom to Jehova zakázal. Keď dobyli nejaké mesto, so zajatými ženami sa mohli oženiť najskôr po mesiaci. (5. Mojž. 21:10–13)

V súčasnosti. Väčšina krajín podpísala medzinárodné dohody, ktoré určujú pravidlá vojny. Majú chrániť civilistov, ale, žiaľ, často sa porušujú.

5. BOH BOJOVAL ZA SVOJ ĽUD

V minulosti. Jehova za Izraelitov bojoval a často prispel k ich víťazstvu nejakým zázrakom. Ako to bolo napríklad s dobytím Jericha? Keď na Jehovov pokyn zaznel „mohutný bojový pokrik, hradby sa zrútili“ a Izraeliti mohli mesto ľahšie dobyť. (Joz. 6:20) A čo im pomohlo zvíťaziť nad Amorejcami? „Jehova spôsobil, že... na nich padali z neba veľké krúpy... Tých, ktorí zomreli pri krupobití, bolo viac ako tých, ktorých Izraeliti zabili mečom.“ (Joz. 10:6–11)

PRAVÍ KRESŤANIA PRINÁŠAJÚ POKOJ

Ukázali sme si, že sme v úplne inej situácii ako Izraeliti v staroveku. Ale to nie je jediný dôvod, prečo sa nezapájame do vojen. Sú tu aj ďalšie. Napríklad Boh predpovedal, že v posledných dňoch sa jeho služobníci nebudú „učiť bojovať“. (Iz. 2:2–4) Z toho logicky vyplýva, že sa do vojen nebudú ani zapájať. Okrem toho Ježiš o svojich učeníkoch povedal, že nebudú „časťou sveta“. To znamená, že v konfliktoch tohto sveta sa nebudú stavať na žiadnu stranu. (Ján 15:19)

Ale Ježiš nabádal svojich nasledovníkov, aby išli ešte o krok ďalej. Povedal im, aby sa vyhýbali dokonca postojom, ktoré vedú k hnevu, nenávisti a vojnám. (Mat. 5:21, 22) A učil ich, že majú „prinášať pokoj“ a milovať svojich nepriateľov. (Mat. 5:9, 44)

Ako sa to týka každého z nás? Pravdepodobne nikto z nás netúži ísť bojovať. Ale mohlo by sa stať, že by sa v našom srdci začal rozvíjať nepriateľský postoj voči niekomu zo zboru, ktorý by mohol viesť ku konfliktu alebo rozdeleniu? Ak si niečo také u seba všimneme, robme všetko pre to, aby sme sa takých pocitov zbavili. (Jak. 4:1, 11)

Teda do konfliktov tohto sveta sa nezapájame. Naopak, snažíme sa prinášať pokoj a prejavovať lásku. (Ján 13:34, 35) Už sa veľmi tešíme na ten deň, keď Jehova raz a navždy ukončí všetky vojny. (Žalm 46:9) Dovtedy buďme rozhodnutí zostať neutrálni!