Bratia z Bételu viac ako rok stavali rozhlasovú stanicu WBBR na Staten Islande v New Yorku. Najprv pripravili pozemok a potom postavili veľký dom pre robotníkov a osobitnú budovu pre zariadenie. Keď to bolo hotové, začali montovať zariadenie, aby mohli vysielať. Ale narazili pri tom na viacero prekážok.

Jednou z nich bola montáž hlavnej antény. Mala 91 metrov a potrebovali ju zavesiť medzi dva drevené stožiare, z ktorých každý mal 61 metrov. Na prvýkrát sa im to nepodarilo. No dôverovali Jehovovi a nakoniec to dokázali. Calvin Prosser, ktorý na tomto projekte pracoval, povedal: „Keby nám vyšiel hneď prvý pokus, potľapkali by sme sa po pleci a povedali by sme: ‚Zvládli sme to na jednotku!‘“ Ale takto pripísali všetku chválu Jehovovi. Problémy sa tým však neskončili.

Rozhlasové vysielanie bolo ešte len v plienkach a potrebné zariadenie sa nedalo tak ľahko kúpiť. Ale bratom sa od niekoho v okolí podarilo zohnať podomácky vyrobený 500-wattový vysielač. Namiesto profesionálneho mikrofónu použili mikrofón z telefónu. Jeden februárový večer sa bratia rozhodli, že toto provizórne zariadenie otestujú. Keďže potrebovali niečo vysielať, spievali piesne Kráľovstva. Bol pri tom aj Ernest Lowe, ktorý si zaspomínal na vtipný zážitok z toho večera. Kým spievali, zavolal  im sudca Rutherford. b Ich spev počul vo svojom rádiu v Brooklyne, čo bolo odtiaľ asi 25 kilometrov.

„Prestaňte s tým rumázganím,“ zavtipkoval brat Rutherford. „Znie to, akoby mňaukali mačky!“ Bratia sa zahanbili a vysielač hneď vypli. Ale aspoň mali istotu, že sú pripravení na prvé vysielanie.

Dňa 24. februára 1924, počas prvého oficiálneho vysielania, brat Rutherford zasvätil túto stanicu, ktorá mala „slúžiť záujmom mesiášskeho Kráľovstva“. Povedal, že jej cieľom je „pomôcť všetkým ľuďom, bez ohľadu na to, k akému náboženstvu patria, aby pochopili svetlo Biblie a význam doby, v akej žijeme“.

Prvé vysielanie malo veľký úspech. WBBR slúžila ako centrum nášho rozhlasového vysielania ďalších 33 rokov.

V júli 1924 sa v Columbuse v štáte Ohio konal zjazd Bádateľov Biblie. Prišli naň delegáti z celého sveta a program si mohli vypočuť v angličtine, arabčine, francúzštine, gréčtine, litovčine, maďarčine, nemčine, poľštine, ruštine, v škandinávskych jazykoch, taliančine a v ukrajinčine. Niektoré časti programu sa vysielali v rozhlase. Okrem toho sa bratia dohodli s vydavateľmi miestnych novín Ohio State Journal, že budú každý deň uverejňovať články o zjazdovom programe.

Vo štvrtok 24. júla sa konal služobný deň. Zapojilo sa doň viac ako 5 000 bratov a sestier, ktorí boli na zjazde. Rozdali takmer 30 000 kníh a tisícky ľudí začali študovať Bibliu. V Strážnej veži sa o tomto dni písalo, že to bola „najradostnejšia časť zjazdu“.

Ďalší vrchol zjazdu prišiel v piatok 25. júla. Vtedy brat Rutherford prečítal odvážne obvinenie proti náboženským vodcom. Malo formu právneho dokumentu a obvinil v ňom politických, náboženských a obchodných vodcov, že „držia národy v nevedomosti o Božích opatreniach, vďaka ktorým Boh požehná ľudstvo“. Vo vyhlásení sa ďalej uvádzalo, že títo muži „podporujú  Spoločnosť národov a vyhlasujú ju za ‚politické vyjadrenie Božieho Kráľovstva na zemi‘“. Bádatelia Biblie potrebovali veľkú odvahu, aby ľuďom prinášali túto správu.

Aký vplyv mal tento zjazd na bratov a sestry? V Strážnej veži sa o tom písalo: „Toto malé Pánovo vojsko zhromaždené na zjazde v Columbuse odišlo posilnené vo viere... Cítili, že ich nemôže poraziť žiadna moc ani ohnivé šípy, ktoré by na nich nepriateľ vystrelil.“ Leo Claus, ktorý tam bol tiež, povedal: „Zo zjazdu sme odchádzali celí nadšení, že o tomto obvinení budeme hovoriť v našom obvode.“

V októbri začali Bádatelia Biblie roznášať milióny letákov Ecclesiastics Indicted (Obvinenie duchovných), čo bola tlačená verzia toho, čo brat Rutherford hovoril. V malom meste Cleveland v Oklahome Frank Johnson prepracoval svoj obvod a mal ešte 20 minút, kým poňho prídu ďalší zvestovatelia. Nemohol len tak čakať niekde vonku, pretože ho hľadali muži, ktorí boli nahnevaní, že tam zvestuje. Rozhodol sa, že sa skryje v neďalekom kostole. Bol prázdny, a tak nechal leták v kazateľovej Biblii, ako aj na každom jednom sedadle. Potom bleskurýchle vyšiel z kostola. Ale ešte stále mal nejaký čas, a tak to isté urobil aj v ďalších dvoch kostoloch.

Frank sa ponáhľal späť na miesto, kde ho mali ostatní vyzdvihnúť. Skryl sa za čerpaciu stanicu, pričom nespúšťal oči z mužov, ktorí ho hľadali. Prešli autom okolo, ale nezbadali ho. Len čo odišli, Franka prišli vyzdvihnúť bratia a sestry, ktorí zvestovali neďaleko. Nasadol do auta a uháňali preč.

„Keď sme odchádzali z mesta,“ spomínal jeden z bratov, „prechádzali sme okolo tých troch kostolov. Pred každým stálo asi 50 ľudí. Niektorí leták čítali, iní ho ukazovali kazateľovi. Mali sme naozaj na mále! Ale ďakovali sme Jehovovi, že nás ochránil a pomohol nám prejsť cez rozum týmto nepriateľom Kráľovstva.“

Aj v iných krajinách Bádatelia Biblie zvestovali s podobnou odvahou. V severnom Francúzsku Józef Krett zvestoval baníkom, ktorí sa prisťahovali z Poľska. Mal predniesť prednášku s názvom „Vzkriesenie mŕtvych už čoskoro“. Keď bratia a sestry rozdali pozvánky v celom meste, miestny kňaz varoval svojich farníkov, aby tam nešli. No jeho slová mali opačný účinok. Na prednáške sa zúčastnilo viac ako 5 000 ľudí vrátane toho kňaza. Brat Krett ho vyzval, aby obhájil, čomu verí, ale kňaz odmietol. Brat Krett rozdal všetky publikácie, čo mal, lebo videl, akí smädní sú miestni ľudia po Božom Slove. (Amos 8:11)

V Afrike priniesol Claude Brown dobrú správu na Zlaté pobrežie, čo je dnes Ghana. Vďaka jeho prednáškam a publikáciám, ktoré rozdal, sa pravda v tejto krajine rýchlo šírila. Na jednej z jeho prednášok bol aj John Blankson, ktorý študoval za lekárnika. Hneď pochopil, že našiel pravdu. Povedal: „Pravda ma uchvátila a veľmi rád som o nej na škole hovoril.“

Jedného dňa sa John rozhodol, že navštívi anglikánsky kostol. Chcel sa spýtať kňaza  na Trojicu, o ktorej už vedel, že je to nebiblická náuka. Kňaza to rozzúrilo a začal po ňom kričať: „Ty nie si kresťan! Ty patríš Diablovi! Zmizni odtiaľto!“

Keď sa John vrátil domov, napísal kňazovi list. Vyzval ho v ňom, aby pred verejnosťou obhájil náuku o Trojici. Kňaz zareagoval tak, že dal Johna predvolať do kancelárie hlavného prednášajúceho farmaceutickej školy. Ten sa Johna spýtal, či naozaj napísal ten list.

„Áno, pane,“ odpovedal John.

Prednášajúci trval na tom, aby sa John kňazovi písomne ospravedlnil. Tak John napísal:

„Pane, môj učiteľ odo mňa žiada, aby som sa Vám ospravedlnil. A som ochotný to urobiť, ak Vy uznáte, že učíte falošné náuky.“

Prednášajúci sa ho neveriacky opýtal: „Blankson, toto chcete napísať?“

„Áno, pane. Nič iné napísať nemôžem.“

„Budete zo školy vylúčený. Ako by ste mohli ostať v tejto škole, keď hovoríte proti kňazovi cirkvi, ktorú podporuje vláda?“

„Ale, pane... keď niečomu na vašich prednáškach nerozumieme, nemôžeme sa na to opýtať?“

„Samozrejme, že môžete.“

„Pane, a presne o to tu ide. Ten ctený pán nás učil o Biblii a ja som sa ho na niečo spýtal. Ak na moju otázku nevie odpovedať, prečo by som sa mu mal ospravedlniť?“

Blanksona nakoniec zo školy nevylúčili a nemusel ani napísať žiadne ospravedlnenie.

O tom, čo sa za ten rok podarilo, sa v Strážnej veži písalo: „Niet pochýb, že môžeme povedať to čo Dávid: ‚Dodáš mi silu do boja, mojich nepriateľov zrazíš k mojim nohám.‘ (Žalm 18:39) Tento rok bol rokom veľkého povzbudenia, pretože sme v našej službe videli Pánovu ruku... Jeho zasvätení služobníci... radostne zvestovali dobrú správu.“

Neskôr v tom roku bratia začali plánovať, že rozšíria zvestovanie cez rozhlas. Začali pracovať na ďalšej rozhlasovej stanici blízko Chicaga. Dostala názov WORD, čo znamená „slovo“. Bolo to výstižné, lebo prostredníctvom nej sa malo zvestovať Božie Slovo. Pomocou 5 000-wattového vysielača dokázala šíriť posolstvo o Kráľovstve oveľa ďalej, dokonca až na sever Kanady.

Rok 1925 mal čoskoro priniesť dychberúce záblesky duchovného svetla. Bádatelia Biblie pochopili význam 12. kapitoly Zjavenia. Pre niektorých to bol kameň úrazu. Ale mnohí boli nadšení, že lepšie porozumeli tomu, čo sa stalo v nebi a aký to má vplyv na Boží ľud na zemi.